13. kapitola - Priateľ-nepriateľ

14. ledna 2011 v 23:50 | Charlie |  Budúca prítomnosť

"Ty!" zavrčal som a ukázal na menovaného.










Mama si vydýchla, sadla si a zatvorila oči. Vedela som, že sa snaží vyrovnať s tým, čo sa mi stalo. Po chvíli oči otvorila a zmerala si ma pohľadom.
"Povedala si, že máš zlomené rebrá?" spomenula si zrazu.
Prikývla som. Mama sa postavila a podišla ku mne.
"Ktorú stranu?" spýtala sa.
"Pravú," odpovedala som.
Natiahla sa k môjmu pravému boku a jemne ho prehmatala.
"Rozopni si pyžamu," prikázala mi. Splnila som jej príkaz a ona si zatiaľ prezrela moju tvár. Jej skúsené oči si všimli už vyliečených zranení na nej.
Sirius už naučene ustúpil ďalej. Mama si toho všimla.
"Máš spodnú bielizeň?" spýtala sa ma. Prikývla som. "Sirius, môžeš sa vrátiť," povedala mu.
Nezbedne som sa usmiala. No čo, moju podprsenku už dnes aj tak videl, pomyslela som si.
"Mala si roztrhnutú peru a odrené líce, však?"
"Neviem," odpovedala som jej. Vedela som, že ma zranil na tvári, ale netušila som ako. Madam Pomfreyová tie zranenia vyliečila skôr, ako som sa zobudila.
"Áno, mala," potvrdil jej Sirius.
"Pekná práca," povedala mama uznanlivo. "Nie je to takmer vidieť. Zajtra už budú úplne preč."
"Ďakujem za pochvalu, Elena," ozvala sa madam Pomfreyová, ktorá práve vošla.
"Á, Popy," usmiala sa na ňu mama. "Rada ťa opäť vidím. Ani si nepamätám, kedy sme sa videli naposledy."
"Na seminári v nemocnici sv. Munga. Prednášala si tam o starostlivosti o nevyliečiteľné rany," pripomenula jej Pomfreyová.
"To bolo takmer pred rokom," usmiala sa mama.
"Počula som, že počuť od teba pochvalu je neuveriteľný úspech," usmiala sa sestra.
"Naozaj je to pekná práca," potvrdila jej mama.
"Chceš sa pozrieť na ten bok?"
Mama prikývla a uvoľnila obväzy okolo mojich bokov.
"Black, čo tu stojíš? Ešte si nepochopil, že keď je vyzlečená máš sa odpratať?" spýtala sa Pomfreyová Siria.
"Nechaj ho, Popy," napomenula ju moja mama. "Dovolila som mu zostať," mrkla na mňa.
Poznala ma pridobre. Aj keď teraz trochu predbehla udalosti, keď si myslela, že ma už videl len v spodnej bielizni.
Sirius len mlčal a sledoval farebnú mapu na mojom boku. Mama po nej prebehla prstami a tu a tam trochu pritlačila.
"Au, mami!" zvolala som pohoršene, keď pritlačila silnejšie. Sirius bol okamžite pri mne a kontroloval, čo sa stalo.
"Len zisťujem, ktoré rebrá má zlomené," vysvetlila mu mama. "Ôsme a deviate," skonštatovala. "Tie sa väčšinou zlomia pri náraze na hranu. Ak by si naozaj spadla zo schodov," hodila som na ňu škaredý pohľad, "mala by si polámané šieste a siedme rebro alebo siedme a ôsme. Najčastejšie však skôr všetky tri. Deviate sa zlomí málokedy. Len keď sa udrie priamo naň. Je pevnejšie ako ostatné," vysvetľovala ďalej.
"Vďaka za lekársku prednášku, ale čo to znamená?" pretočila som očami.
"Že si zo schodov určite nespadla. Za prvé máš zlomené zlé rebrá a za druhé, ľavý bok máš nedotknutý. A neviem, kde by si si na schodoch takto rozrazila kožu aj sval," ukázala na ranu.
"Aha," zamrmlala som.
"Odhadujem asi týždeň, kým sa to úplne zahojí," povedala madam Pomfreyová.
"Áno," prikývla mama. "Máš pravdu, týždeň určite. A ty budeš poslušne ležať," prikázala mi. "Mohlo to skončiť horšie," vydýchla si a znovu mi začala obväzovať boky.
"Horšie? Nemôžem sa poriadne pohnúť," povedala som jej.
"Zlatíčko, nevieš si predstaviť, ako by si sa cítila, keby sa mu podarilo znásilniť ťa," povedala mi mama zmierlivo. "Polámané rebrá sú najmenej. Prečo si sa nebránila?"
"Ako, prosím ťa?"
"Si čarodejnica," pripomenula mi otrávene.
"Akoby som to nevedela," pretočila som očami. "Zobral mi prútik," vysvetlila som jej.
"Kedy?" reagoval okamžite Sirius.
"Na večeri," odpovedala som mu.
"To nie je možné," pokrútil hlavou. "Bol som pri tebe stále a jeho som sledoval pri slizolinskom stole, nepohol sa odtiaľ. Jedine, že by ti ho zobral, keď nás Filch zavolal preč," uvažoval.
"Nebol to Malfoy. Ani žiaden iní Slizolinčan."
"Máš nejaké tušenie, kto to mohol byť?" spýtal sa Sirius.
Pokrútila som hlavou. Zapla som si pyžamu. "Neviem, ale zistím to," odpovedala som mu.
"Ty nie," zamietol Sirius. "To urobím ja. A tvoj prútik je tu." Vytiahol ho zo zadného vrecka svojich nohavíc a podal mi ho. "Keď som včera utekal za tebou, zakopol som oň."
Vydýchla som si úľavou. Môj prútik bol celý. "Ďakujem."
"Za málo," usmial sa.
"Za veľa," usmiala som sa tiež.
"Podozrievaš nejakého Chrabromilčana?" spýtal sa ma.
"Neviem," vydýchla som. "Neviem si predstaviť, že by toho bol niektorý schopný. Ale bohužiaľ neviem ani, kto iný by sa ku mne mohol tak veľmi priblížiť, aby mi zobral prútik a nikto by si toho nevšimol."
Sirius zamrzol. Na tvári sa mu zjavilo pochopenie nasledované hrôzou. Prižmúril oči a niečo si vybavil.
"Sirius?" oslovila som ho opatrne.
Sirius sa spamätal a znova sa na mňa usmial. Ostala som zmätená.
"Čo ťa napadlo?" spýtala som sa.
"Zatiaľ nič," vyhol sa odpovedi. "Ak sa to potvrdí, poviem ti."
"Sirius," zasyčala som podráždene. On sa len znovu usmial.
Mama medzi nami behala pohľadom a dokonale upravené obočie mala podvihnuté až pod ofinu.
Od ďalších otázok oslobodil Siria Max, ktorý vošiel do Nemocničného krídla. Pobozkal mamu na líce a otočil sa ku mne.
"Počul som, že sa k tebe nemám radšej ani priblížiť," nadhodil.
"Tak teda Lilly a Potter odovzdali rozkaz," uškrnula som sa.
"Čo ste im spravili, prišli dosť vydesený?" vrátil mi úškrn Max.
"Dostali vynadané namiesto teba," vysvetlil mu Sirius.
"Na tvojom mieste by som bola ticho," upozornila som Maxa. "Máš toho na rováši viac než dosť."
"Čo si im vyviedol?" spýtala sa ho mama.
"Nechal nás kontrolovať," odpovedala som jej. "Dohodol sa s mojimi priateľmi, že nás prídu pravidelne na striedačku skontrolovať."
"S našimi priateľmi," opravil ma Max.
Mama len pretočila očami. Chvíľu sme boli ticho. Siriovi sa na tvári znova objavil ten zamyslený výraz, ktorý tam mal pred chvíľou.
"Max, môžeš na chvíľu," oslovil môjho brata a ukázal na opačný koniec ošetrovne.
"Ak ma nechceš zabiť," pokrčil ramenami a prešiel tam. Sirius bez slova vykročil za ním.
Nechápavo som pokrčila čelo. Prečo to chce Sirius preberať s Maxom a so mnou nie? nechápala som. Nechystala som sa ho na to pýtať. Vedela som, že keby chcel, aby som to vedela, povedal by mi to.
Mama sa opäť posadila a premeriavala si ma pohľadom.
"Som v poriadku mami," usmiala som sa na ňu. "Až na ten bok mi nič nie je. Len ma vydesil."
"Nebude ti to robiť problémy neskôr?" nadhodila opatrne. Vedela som, na čo naráža.
Zamyslela som sa. Spomenula som si na tú chvíľu, než nás Lilly a Potter vyrušili. Vôbec mi neprekážalo, že sa ma dotýkal. Ani trochu. "Nemyslím si," odpovedala som mame.
"Určite? Takéto... no zážitky," zahniezdila sa, "vedia zanechať stopu."
"Bude to dobré," usmiala som sa. "V tomto smere mi nestihol nič spraviť. Sirius prišiel relatívne včas. Naozaj si nemyslím, že by som z toho mala psychický blok," uistila som mamu. Bola som si istá, že mám pravdu. Mám Siria, ten mi nikdy neublíži. S ním sa toho báť nemusím. Znova som sa usmiala.
Max a Sirius sa rozprávali v opačnom kúte ošetrovne. Nepočula som ani slovo, ale emócie, ktoré sa im hrali na tvárach, neboli práve dobrosrdečné. Po pár minútach sa vrátili späť k nám. Sirius ma rýchlo pobozkal a potom ráznym krokom vyšiel z ošetrovne. Nechápavo som za ním pozerala.
"O chvíľu sa vráti," povedal mi Max.
"Kam ide?" spýtala som sa ľadovo. Max mi neodpovedal. "Max, kam Sirius ide?" spýtala som sa znova. Max len ďalej mlčal. "Max, maj rozum, vieš aký je výbušný. Čo chce urobiť?"
"Neboj sa o neho. Nič nechce urobiť. Ide si len niečo overiť. O chvíľu je späť." Povedal mi a viac som z neho nedostala.

Sirius:
Odišiel som z ošetrovne skôr, ako ma stihla zastaviť. Namieril som si to rovno do Chrabromilskej klubovne. Za posledných niekoľko minút som získal dosť jasnú predstavu o tom, kto zobral Charlie prútik. Dotyčná osoba sa práve teraz najskôr vyvaľovala na sedačke pred krbom.
Prirútil som sa ku klubovni tak zúrivo, až sa Tučná pani ponosovala na moje spôsoby. Nezastavil som. Zavrčal som jej heslo a netrpezlivo čakal než mi uvoľní cestu do klubovne. Vrazil som dnu a rázne som kráčal k sedačkám, kde sa rozvaľovali moji priatelia.
"Ty!" zavrčal som a ukázal na menovaného. Ten zbledol. Okamžite som si bol istý, že mám pravdu. To on zobral Charlie prútik.
"Sirius, čo sa deje?" spýtal sa ma James. Nevšímal som si ho. Pokračoval som ďalej k svojmu cieľu. Vyplašene zapišťal, postavil sa a začal predo mnou cúvať.
"Prečo, Peter? Prečo si to urobil?" spýtal som sa ho ľadovo.
Peter zafňukal. Stále ustupoval, pokým chrbtom nenarazil do steny. Potom už len na mňa vyplašene pozeral.
"Myslel si si, že na to neprídem? Že mi to nezapne? Poznáš ma, Peter, vieš, že nič nenechám plávať. A rovnako vieš, ako mi na nej záleží."
"Sirius, čo sa tu deje?" spýtal sa James znova, tentokrát nástojčivejšie.
"Už viem prečo si vybral potkana," odpovedal som mu s úškrnom, od Petra som neodtrhol zrak. "Pretože on je naozaj krysa."
"Sirius, o čom to rozprávaš?" spýtal sa ma Remus.
"Tento krpatý podliak, o ktorom sme si mysleli, že je naším priateľom, sa spriahol s Malfoyom," vysvetlil som im.
"Tomu neverím," povedal James. "Braček, to nie je možné."
"Ale je," potvrdil som mu. "Včera na večeri potiahol Charlie prútik a dal ho Malfoyovi. Videl som ho, ako jej ho zobral, keď sme sa postavili od stola, keď bol pri nás Filch. Zasunul si jej prútik pod habit. Myslel som si, že to bol jeho prútik. Teraz už viem, že nebol. Čo, Peter, už ti naša sláva nestačí? Našiel si si iných priateľov? Takých, ktorí ti sľúbili moc? Budúcich Smrťožrútov?"
"Neviem o čom to rozprávaš, Sirius. Vy ste moji jediní priatelia," pípol Peter.
"Prečo ti to neverím?" spýtal som sa ho. "Čo ti Malfoy sľúbil za to, že Charlie zoberieš prútik?"
"Ja som jej prútik nezobral," zaskučal Peter znova.
"Neklam," zavrčal som. "Nevieš to, nikdy si nevedel klamať." Vytiahol som prútik a namieril ním na roztraseného Petra. "Čo ti sľúbil? Moc? Slávu? Ochranu?"
James sa ku mne priblížil, aby mi mohol zabrániť na Petra zaútočiť.
"Lilly," šepol Peter vyplašene.
"Čože?" spýtal som sa neveriacky. Rýchlo som pozrel na Jamesa. Ten úľakom zastal a zostal na Petra nechápavo pozerať.
"Lucius mi sľúbil Lilly," povedal Peter hlasnejšie.
James sa prudko pohol k Petrovi. Zúrivosť z neho sálala. Stihol som ho zastaviť, ale mal som obrovský problém udržať ho.
"Remus," zavrčal som na Rema. Ten sa spamätal a pomohol mi. Uvoľnil som si ruku s prútikom a znova som namieril na Petra.
"Za čo?" spýtal som sa ho vražedným hlasom. "Za čo ti sľúbil Lilly?"
"Ak budem sledovať Charlie a poviem mu, keď zistím, že je sama."
"Kedy si mu to povedal?"
"Ráno, keď McGonagallová povedala Charlie, že má za ňou prísť. Lucius mi kázal, aby som na večery zobral Charlie prútik. Povedal, že potom bude Lilly moja," priznával ustrašene Peter. Pri poslednej vete sa James napol. Ja aj Remus sme mali čo robiť, aby sa nám nevytrhol.
Rýchlo som pozrel na Evansovú. Od hrôzy bola biela. Mandraková ju bezpečne držala okolo ramien a Summersová stála pred nimi a hrozivo zazerala na Petra.
"Ten večer v októbri, keď Charlie a Lilly odišli tesne pred večierkou do Sovej veže, odkázal si Malfoyovi, že ich má čakať?" Peter neodpovedal. "Tak, urobil si to?" spýtal som sa dôraznejšie.
Peter prikývol. "Áno," zafňukal.
"Ako? Ako si s ním komunikoval?" Znova mi neodpovedal. "Hovor Peter. Jediné, čo mi bráni, aby som nepoužil nejakú kliatbu, je skutočnosť, že ešte stále neviem všetko. Čím dlhšie budeš rozprávať, tým dlhšie zostaneš celý."
"Lucius má také zrkadlá, ako ty s Jamesom. Jedno mi dal. Cez ne mi dáva rozkazy," priznal Peter.
"Čo mal ešte Malfoy v pláne?"
"Neviem," pokrútil rýchlo hlavou. "Naozaj neviem. Nehovoril mi svoje plány."
"Incarcerous," mávol som prútikom a Petra spútali pevné povrazy. Peter sa rozplakal. Snažil som sa dúfať, že preto lebo ľutuje to, čo spravil, ale vedel som, že plače od strachu zo mňa a z toho, že mu to nevyšlo. Znechutene som sa otočil.
"James?" oslovil som svojho najlepšieho priateľa mierne.
James ochabol a omámene na mňa pozrel. "On chcel ublížiť Lilly," šepol bezmocne. "Považoval som ho za priateľa a on zatiaľ chcel ublížiť Lilly."
"Viem, ako sa cítiš. Chcel ublížiť aj Charlie," pripomenul som mu.
"Prečo?" nechápal James.
"Tá špina si len uspokojovala svoje zvrátené chúťky," odpovedal som mu ľadovo a pustil som ho. Remus spravil to isté.
James nenávistne pozrel na Petra. Potom sa otočil a prešiel k Evansovej. Opatrne a nežne ju objal. Všetci sme stuhli. Nevedeli sme, čo máme od Evansovej čakať. Tá mu ale zaborila tvár do pleca a nechala sa upokojujúco kolísať. Obe dievčatá a aj ja a Remus sme si vydýchli. Na chvíľu sa mi na perách dokonca objavil jemný úsmev. Ten však okamžite vymazal ďalší vzlyk za mojim chrbtom, ktorý vo mne opäť prebudil zúrivosť.
"Remus, mohol by si ísť hore a prehrabať sa v jeho veciach," požiadal som Rema. "Rád by som mal to zrkadlo."
"S najväčšou radosťou, Sirius," odpovedal mi Remus. Hodil na Petra znechutený pohľad a vybral sa k chlapčenským spálňam. Mandraková odišla za ním.
Otočil som sa k Jamesovi, Evansovej a Summersovej. James aj naďalej objímal Evansovú. Summersová stála kúsok od nich mŕtvolne bledá, pozerala na Petra. Podišiel som k nej a upokojujúco som ju pohladil po ramene.
"Ako mohol?" spýtala sa ma. "Obe moje kamarátky. Lilly ho dokonca mala rada," nechápala Summersová.
"Ako som povedal, videl len vlastné ciele a potreby," povedal som jej pokojne. Odviedol som ju ku kreslu pri krbe a posadil ju doň. Sadol som si do vedľajšieho. O chvíľu sa na sedačku posadili Evansová s Jamesom. Stále sa držali za ruky.
Potichu sme sedeli a snažili sa vstrebať Petrovu zradu. O pár minút sa zhora vrátili Remus a Mandraková. Remus mi podal zrkadlo veľké ako fotografia. Sadol si do kresla naproti. Mandraková si sadla na operadlo a upokojujúco mu dlaňou prechádzala po ramene. Chytil jej ruku a pobozkal ju do dlane. Snažil sa to predo mnou a Jamesom nedať najavo, ale bolo vidieť, že je rád, že Mandraková nebola v ohrození. Nemohol som mu to zazlievať. Na jeho mieste by som sa cítil rovnako.
"Čo urobíme?" spýtal sa po dlhej chvíli James.
"Najradšej by som ho stiahol z kože," zavrčal som odpoveď.
"Sirius, prestaň a uvažuj racionálne," napomenul ma Remus. "Nemôžeme to nikomu povedať, ak by sme to urobili prezradil by nás," pripomenul nám obom.
"To nám je jasné, ale čo urobíme?" odvrkol James.
"Nechajte to na mňa," povzdychol som si. Postavil som sa z kresla.
"Len ho nezabi, dobre," upozornil ma James.
"Pokúsim sa," prikývol som.
"Počkajte," ozvala sa Evansová. "Prečo to nemôžete povedať Dumbledorovi?" spýtala sa nás.
S Jamesom a Remom sme na seba pozreli. James prikývol. Remus najprv zaváhal. Pozrel na Mandrakovú a potom tiež prikývol.
"Všetci traja sme neregistrovaný animágovia," odpovedal som Evansovej.
"A Peter tiež," doplnil ma James.
"Ak by sme to povedali Dumbledorovi, on to na nás povie," pokračoval Remus.
"To je nebezpečné," hlesla Evansová.
"Vieme, ale dokázali sme to," prikývol som.
"Nemôžeme dovoliť, aby sa to Dumbledore dozvedel. Boli by z toho obrovské problémy," vysvetlil Remus zbytočne.
"Keď si povedal, že vieš prečo si Peter vybral potkana, myslel si tým toto?" spýtala sa Mandraková.
Prikývol som.
"A na čo sa premieňate vy traja?" chcela vedieť Summersová.
"Ja som jeleň," odpovedal James. "Preto aj tá prezývka, Paroháč."
"Ja som pes," pokračoval som. "Inak Tichošlap." Nella pozrela s výzvou v očiach na Rema. Ten sa nepokojne zahniezdil. "Remus je vlk," povedal som rýchlo. "Preto mu hovoríme Námesačník. Vlci vyjú na mesiac," vysvetlil som. Remus na mňa vďačne pozrel.
Znova som sa postavil z kresla a prešiel som k Petrovi. Čupol som si pred neho.
"Viem, že si nás počúval, Peter," povedal som mu potichu. "A je mi jasné, že už sa ti v hlave zrodil plán, ako dievčatám povieš pravdu o Removi. Upozorňujem ťa, že ak to urobíš, už taký zhovievavý ako som dnes nebudem. Dobre vieš z akého rodu pochádzam. Vieš, čoho je moja rodina schopná. A ver mi, ak ešte ublížiš niekomu z mojich priateľov, už ma nič a nikto nezastaví, aby som sa ti pomstil. Nikomu nepovieš o nás a hlavne o Removi pravdu, Peter, inak si to odnesieš na vlastnej koži. Na oplátku zase my nepovieme Dumbledorovi ani McGonagallovej, čo si spravil. Tvoja mama by bola nešťastná, keby ťa vyhodili zo školy. Mysli na to, keď budeš mať nutkanie nás znova zradiť. A pre tvoje vlastné dobro dúfam, že si to nepovedal Malfoyovi. Budem si na teba dávať pozor. Pamätaj na to," upozornil som ho. Každé slovo vyhrážky som hovoril ľadovo pokojne. Vedel som, že tým ho vydesím najviac.
"Mám ešte jednu otázku, Peter," povedal som po chvíli. "Prečo si Malfoy vybral Charlie?"
"Neviem," pípol Peter. "Ak som to dobre pochopil, tak z rovnakých dôvodov ako ty," odpovedal mi.
Nemal som ďaleko od toho, aby som ho udrel. Ja som ju miloval, ako to mohol porovnávať s Malfoyovou násilnosťou. "Čo tým myslíš?" zavrčal som.
"Zapáčila sa mu. Proste ju chcel dostať za každú cenu. Keď raz niečo chce neprestane, pokiaľ to nedostane. A on proste Charlie chce," usmial sa na mňa nechutne.
"Si srab, Peter. Nič viac. Hnusíš sa mi. Pamätaj na to, čo som ti pred chvíľou povedal, inak skončíš zle," upozornil som ho znova.
Postavil som sa a vrátil som sa k ostatným.
"Musím ísť za Charlie," povedal som im. "Nemal by robiť problémy, tak ho môžete o chvíľu rozviazať. Večer vám poviem, na čom som sa s ním dohodol."
"Sirius," oslovila ma Summersová. "Kto o vás povie pravdu Charlie?" spýtala sa.
Usmial som sa. "Najskôr ja. Len čo sa z tohto trochu spamätá."
"Dobre," prikývla. "Nerada by som o jej priateľovi vedela niečo, čo ona sama nevie," vysvetlila.
Znova som sa usmial. Vybral som sa k portrétovému priechodu. Cestou som hodil ešte jeden výstražný pohľad na Petra.

Keď som prišiel k Nemocničnému krídlu, pre dverami stáli Max a pani Connorová a nervózne sa prechádzali.
Povzdychol som si. Takže som zmeškal Charlieno vypočúvanie. Zasraný Peter.
"Sú dnu?" spýtal som sa. Max prikývol. "Sľúbil som jej, že budem pri nej," znova som si povzdychol.
"To je v poriadku, Sirius," chlácholila ma pani Connorová. "Nedovolili by ti to. Ani mne a Maxovi nedovolili byť pri nej. Neobviňuj sa."
Max prišiel ku mne. "Tak čo? Je to pravda?"
"Áno. Ten zasran nás zradil. Donášal Malfoyovi o tom, kedy bude Charlie sama. Malfoy mu za to sľúbil Lilly."
Max podvihol obočie a zalapal po dychu. "Neviem, či som ťa dobre pochopil. Povedal si, že za to, že mu bude Peter donášať, kedy je Charlie sama, mu Malfoy sľúbil, že dostane Lilly."
Smutne som prikývol. "Áno."
"Bastard!" zavrčal Max. "Takže mu nestačila moja sestra, musel mať aj moju najlepšiu priateľku. Keď sa k nemu dostanem, zabijem ho. Povedali ste to Dumbledorovi?"
"Nie," odpovedala som. Max podráždene zavrčal. "Počkaj, Max. Nepovedali sme mu to len preto, lebo tá malá špina o nás vie pravdu. Okamžite by to vyklopil a vieš, čo by to spravilo s Remom. My svojich priateľov chránime a nezrádzame."
"Máš pravdu. Boli pri tom baby?"
"Bohužiaľ. Lilly sa z toho ešte stále spamätáva, bol to pre ňu veľký šok, keď počula, že mu ju Malfoy sľúbil ako odmenu. James ju ešte stále upokojuje."
"James?" nechápal Max.
"Áno, James," usmial som sa spokojne. "Možno to nebude až tak zlé, keby sa dali konečne dokopy?" uvažoval som nahlas.
"Čo Nella?" chcel vedieť Max.
"Tiež ju to vzalo, ale už je dobre. Možno by si mal za ňou ísť," navrhol som mu.
"Pôjdem," prikývol. "Ešte okamžik. Keď to teda počúvali, vedia, že ste animágovia a Remus je vlkolak?"
Prikývol som. "Ale myslia si, že Remus je tiež animág. Nebolo treba prilievať olej do ohňa. Už boli dosť vydesené aj bez toho. Melanie by to asi ťažko niesla, keby sa to dozvedela takto."
"Asi áno," súhlasil Max. Párkrát sa zhlboka nadýchol. "Idem za Nellou. O chvíľu sa vrátim," sľúbil. "Nehovor to ešte Charlie. Asi by to neprežila," upozornil ma.
"Dám si pozor," sľúbil som mu. "Nechcem ju znova vydesiť. Ale o Petrovi jej povedať musím."
"Dobre," prikývol Max. "Mami, musím ísť na chvíľu do klubovne. Potom sa vrátim," sľúbil pani Connorovej. Počkal kým prikývne a potom odišiel.
Oprel som sa o stenu a zavrel som oči. Bolo toho na mňa priveľa. Pokúsili sa znásilniť mi dievča, on sa najskôr obíde bez trestu, Charlie je z toho vydesená, aj keď si to nechce priznať, ja viem, že je o pravda. Zradil ma priateľ, ktorý chcel zneužiť a ublížiť dievčaťu, do ktorého je zaľúbený môj najlepší priateľ. Museli sme dievčatám povedať pravdu o tom, že sme animágovia. A teraz sa budeme musieť pripraviť na to, že Mandraková časom zistí pravdu o Removi. Zľakne sa a utečie, čo jej nebude môcť nikto zazlievať. Rema to ale zlomí. Svet je nespravodlivý.
"Sirius," oslovila ma pani Connorová, "si v poriadku?"
Otvoril som oči a pousmial som sa. "Áno som. Len som trochu unavený."
"Tak si choď ľahnúť," poslala ma. "Ja to Charlie vysvetlím."
"Ďakujem, ale chcem ju vidieť," usmial som sa širšie. "A tiež chcem zistiť, čo bude s Malfoyom."
"Ako myslíš, chlapče," usmiala sa pani Connorová a znova elegantne prešla po chodbe.
Opäť som sa zahĺbil do vlastných myšlienok. Chvíľami som pokukoval na kľučku od dverí do Nemocničného krídla a čakal som, kedy sa pohne.
Asi za pätnásť minút sa na chodbe objavili moji priatelia.
"Mami, toto sú James Potter a Remus Lupin," predstavil chalanov Max.
Pani Connorová sa na nich usmiala. "Veľa som už o vás počula, chlapci," nenápadne mrkla na Lilly. Tá sa trochu začervenala. Pani Connorovej totiž neuniklo, že sa s Jamesom drží za ruku. "Zdá sa, že si nakoniec podľahla čaru tohto mladého sympatického muža," povedala jej pani Connorová. "Rovnako ako naša Charlie," usmiala sa znovu.
Dokonca aj James sa trochu červenal, keď ho nazvala mladým sympatickým mužom. Potichu som sa zasmial.
"Nella, Melanie, rada vás opäť vidím," usmiala sa pani Connorová na zvyšné dievčatá. Neprekvapilo ju, že Max si vedie Nellu, takže sa najskôr pochválil aj on, nechválil len Charlie.
"Dobrý deň, Elena," pozdravila ju Mandraková.
Summersová sa usmiala. "Škoda, že sa stretávame takto," ukázala na dvere. "Naposledy sme vás videli na začiatku prázdnin, keď sme sa lúčili s Charlie na King's Cross."
"Nemôžem za to, že ste neprijali pozvanie na prázdniny," usmiala sa pani Connorová.
"Prepáčte," usmiala sa Mandraková. "Na Vianoce prídeme," sľúbila.
"Som rada," prikývla pani Connorová.
Remus odstúpil od Mandrakovej a oprel sa vedľa mňa.
"Čo ste spravili s Petrom?" spýtal som sa ho.
"Zamkli sme ho v izbe," odpovedal mi.
"Utečie," upozornil som ho.
"Neutečie," namietol mi. "Lilly ho začarovala, aby sa nemohol premeniť," vysvetlil mi.
"Tak dobre," ustúpil som.
"James chcel počuť, verdikt nad Malfoyom. Tak strašne rozzúreného som ho ešte nevidel," priznal Remus. "A ani teba."
"Vďaka Petrovi je teraz Charlie v Nemocničnom krídle. Zradil nás oboch. Nechápem, ako to mohol urobiť. Ak by to bolo opačne a Malfoy by chcel Lilly a Petrovi by sľúbil Charlie, ja by Petra som zabil. Obdivujem Jamesa, že to neurobil. Z môjho pohľadu na to mal najväčšie právo. Hlavne teraz, keď Peter určite zostane bez trestu."
"Nezostane," uškrnul sa Remus. "My už niečo vymyslíme. Všetci štyria sa mu máme prečo pomstiť. Ty aj Max za Charlie, James za Lilly a ja za to, že sme dievčatám museli povedať pravdu."
"Máš pravdu, so zdravou kožou sa z tohto ten malý had nevyvlečie," uškrnul som sa tiež.
Pozrel som na Jamesa. Na tvári mal rovnaký úškrn ako my dvaja. Najskôr uvažoval o tom istom. Kývol na mňa hlavou. Prikývol som. Jeho úškrn nabral diabolské rozmery. Ale keď pozrel na Lilly jeho tvár znežnela.
"Aspoň niečo dobré z toho vyplynulo," zamrmlal som Removi. Pozrel tým istým smerom, ktorým som pozeral ja a usmial sa.
"A už bolo načase. Veď by sme sa z nich zbláznili," okomentoval to. Jeho pohľad sa stočil k Melanie. Tá na neho odovzdane pozerala. Natiahol k nej ruku a ona ochotne prišla k nemu.
"Je z nich pekný pár, však?" povedala nám.
"Ktovie, ako dlho im to vydrží," nadhodil Remus.
"Odhadujem, že do rána," uškrnul som sa. Mandraková ma ľahko udrela do ramena. "Čo? Poznám Evansovú, tá sa z toho rýchlo spamätá a hneď zajtra mu bude nadávať."
"To možno bude, ale podľa mňa už spolu zostanú," namietla Mandraková. Dovolila Removi, aby si ju k sebe pritúlil a spokojne zavrnela.
Obzrel som sa po chodbe. Remus objímal Mandrakovú. James držal za ruku Evansovú a Max si láskyplne doberal Summersovú. Chýbal som len ja a Charlie. Sranda, že práve my dvaja sme to odštartovali. Keby mi niekto pred prázdninami ukázal fotku tejto chodby, plus mňa a Charlie, povedal by som, že je to dobrý podvod. Tu sa to stalo skutočnosťou. Trochu neuveriteľnou skutočnosťou.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 lu lu | 7. srpna 2011 v 22:46 | Reagovat

Krysa Petr!Doufám, že z toho teda nevyvázne!

2 Janka Janka | 12. února 2013 v 19:09 | Reagovat

Nádherná kapitola :) Úžasne si vystihla emócie, ktoré jednotlivé postavy prežívali :-) A ten záver bol nádherný :D :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama