3. kapitola - Ako na ne?

14. ledna 2011 v 23:02 | Charlie |  Budúca prítomnosť

"Nechápem, prečo to hovoríš s takým pohoršením, Paroháč. Nespávaš ty náhodou s Lillynou fotkou pod vankúšom?"






Sirius:
Vošiel som do izby a stiahol zo seba Jamesov neviditeľný plášť. Vo chvíli, keď som sa objavil, Max poskočil od zľaknutia.
Podvihol som obočie a pozrel na Jamesa a Remusa. "Vy ste mu to ešte nepovedali?"
"Čakáme s tým na teba, Tichošlap. Kde toľko trčíš?" nadhodil Remus.
"Stretol som cestou Filcha. Chvíľu ma zdržal."
"A povieš mi, prosím ťa, načo máš so sebou mapu?" prevrátil očami James.
"Chcel by som vidieť teba, Paroháč, ako s plnými rukami jedla študuješ mapu," odsekol som mu.
"A ja som myslel, že ty dokážeš všetko," odpovedal James a smutne krútil hlavou.
Max zmätene behal pohľadom medzi nami tromi a nechápal ani slovo z toho, čo sme povedali. "Sorry, chalani, ale mohli by ste mi vysvetliť, čo ste teraz hovorili."
"Povieme ti to, len nám musíš sľúbiť, že to nikomu nepovieš."
"Dokážem držať jazyk za zubami," prikývol Max.
"Fajn, ale nesmieš to spomenúť ani Charlie. Jasné? Ak sa o tom..."
"Tichošlap, daj mu pokoj. Pochopil, že to nemá nikomu hovoriť," zastavil ma Remus. Pokrčil som ramenami a Remus pokračoval. "Takže, čím začať? Už asi vieš, prečo nás volajú Záškodníci?"
Max prikývol: "Áno, to viem. Posledných päť rokov som o vás toho počul viac ako dosť."
"Dobre, tak by možno bolo jednoduchšie, keby si povedal čomu si na našom rozhovore nerozumel a mi ti to vysvetlíme," mrkol na neho James.
"Fajn, tak za prvé, ako to, že sa tu Sirius zjavil len tak zo vzduchu?"
James sa uškrnul a vysvetlil: "Máme neviditeľný plášť." Vstal z postele prišiel k mojej, z ktorej zobral plášť a podal ho Maxovi.
"Neviditeľný plášť?" spýtal sa Max a v očiach mu iskrilo. "Odkiaľ ho máte?"
"Zdedil som ho po otcovi. Ten ho má po svojom otcovi atď. Odo mňa ho dostane môj syn."
"Alebo dcéra," dodal Remus.
"Alebo dcéra," pritakal zasnene James.
Vyprskol som do ďatelinového piva. "Pochybujem, že sa niekedy dostaneš k plodeniu potomka."
"Ja by som sa zase veľmi nedivil, keby si ty už nejakého mal," odvrkol naoko urazene James.
Ja som len zamyslene pokrčil ramenami. "Človek nikdy nevie," pripustil som.
Chalani vybuchli smiechom a Remus do mňa hodil vankúš.
"Hej, to bolo za čo?"
"Za to, že si len pred niekoľkými hodinami prvýkrát prejavil ozajstný záujem o dievča, ktoré nechceš len využiť. A teraz uvažuješ nad tým, že je možné, že už máš potomka," vysvetlil Remus.
"Čo bolo, bolo, Námesačník. To už sem neťahaj. Vstupujem na novú cestu a na jej konci budem mať stály vzťah," prehlásil som s hranou vážnosťou. "Ale to mi nebráni v tom, aby som si trochu neužil, než sa tento osudový vzťah začne," mrkol som na neho sprisahanecky. "Čo myslíte, čo si o tom myslia baby?"
"Podľa mňa to bol pre ne len ďalší blbý pokus, ako zbaliť najbližšiu babu v okolí," ubezpečoval ma James.
"Prečo sa pýtaš?" chcel vedieť Remus.
"Nechcem, aby vedela, že to myslím vážne, Námesačník," ľahol som si na posteľ a vytiahol z nočného stolíka knihu. Niežeby som išiel čítať, ale v tej knihe som mal odloženú jej fotku. Remus mi dlho neodpovedal, tak som sa na neho pozrel. Na tvári mal spýtavý výraz. "Veď vieš, aký som. Ak ma nakoniec naozaj odkopne, tak by som nezniesol, keby vedela, že som do nej buchnutý už takmer dva roky."
Vytiahol som fotku, ktorú som si bez jej vedomia požičal z ich albumu, a prezeral som si ju. Smiala sa a pritom sa červenala. Milujem, keď sa červená, je pri tom strašne rozkošná. Aj preto jej tak rad robím napriek. Keď sa cíti trápne, červená sa. Ale nielen vtedy je rozkošná. Prvé, čo ma pred dvomi rokmi na nej zaujalo bolo to, že napriek tomu, aká je maličká, má neuveriteľnú odvahu a drzosť. Nikdy sa neutiahla, nech som jej vyviedol čokoľvek. Keby som niečo také ako jej spravil inej babe, utiekla by s plačom, ako veľmi som jej ublížil. To ale Charlie nikdy neurobila. A rovnako ma k nej ťahá, že je jedna z mála báb, ktoré na mňa nemrkajú a neomdlievajú pri pohľade na mňa. Imponuje mi to, ako mi nedáva na každom rohu vedieť aký som úžasný. Ponižuje ma a vytáča, a tým vo mne vzbudzuje ešte väčší záujem. O čom je zbaliť dievča, ktoré netúži po ničom inom. To nie je žiadna výzva. Zbaliť babu, ktorá k vám prejavuje nenávisť, to je umenie.
Max ma v mojom rozjímaní prerušil: "Nie je to náhodou Charliena obľúbená kniha?" ukázal na knihu, ktorú som držal.
"Je," predbehol ma v odpovedi James. "A vieš, čo drží v druhej ruke?" nečakal na Maxovu odpoveď. "Jej fotku."
"Nechápem, prečo to hovoríš s takým pohoršením, Paroháč. Nespávaš ty náhodou s Lillynou fotkou pod vankúšom?" vrátil som mu to.
Max pozrel raz na mňa a raz na Jamesa. "To myslíte vážne, že máte ich fotky?" prikývli sme. "Kde ste ich zobrali? Vedia o tom?"
"Zbláznil si sa? Veď by nás zaživa stiahli z kože, keby zistili, že sme sa im hrabali vo veciach a potiahli tie fotky. Ale stojí to za to, je fajn môcť sa na ňu kedykoľvek beztrestne pozerať."
"Podľa toho, čo hovorí Charlie, je tvojím životným cieľom strápniť ju. Teraz mi to tak rozhodne nepripadá."
"Myslíš si, že keby mi na nej nezáležalo, robil by som to, čo robím? Keby mi na nej nezáležalo, tak si ju buď vôbec nevšímam, alebo ju proste zvediem a potom odkopnem. Teda neber si to osobne, to som povedal len preto, lebo tak to robím so všetkými ostatnými, na ktorých mi nezáleží."
"Čo v Siriovom prípade znamená so všetkými ostatnými dievčatami na škole," spresnil Remus. "Doteraz mu s každou išlo len o
zábavu a vlastné potešenie. Nie, že by si on túto skutočnosť uvedomoval," mrkol na mňa.
"Fajn, vidím akú vysokú mienku o mne máš," pretočil som očami a pozrel na Maxa. "Spomína ma Charlie doma?"
"Vkuse na teba nadáva," uškrnul sa. "A ešte horšie je to, keď je u nás Lilly. To nepočujem nič iné, ako nadávky na vás dvoch," preletel pohľadom mňa a Jamesa a všimol si, ako nás tým potešil. "Smiem sa spýtať, čo vás teší na tom, že baby, do ktorých ste buchnutý na vás nadávajú?"
S Jamesom sme sa na seba krivo usmiali. "Vieš to, že na nás nadávajú znamená, že na nás myslia," začal James.
"Koho by nepotešilo, že na neho myslí dievča, ktoré ľúbi," dodal som.
"Ste blázni," pokrútil hlavou Max.
"Dobré ráno. To si si skoro všimol," podotkol znudene Remus.
"Vieš, Max, keď ich tak dobre poznáš, neporadíš, ako na ne?" pozrel som na neho prosebne a ignoroval Removo mrmlanie o zbytočnom strácaní času.
"Počkaj, Sirius, ty po mne chceš, aby som ti poradil, ako zbaliť moju sestru?" neveriacky na mňa zostal pozerať.
"A prečo nie, poznáš ju z nás najlepšie."
"Hej, braček, nebuď sebecký. Pozná aj Lilly," pripomenul sa James.
"James, keď sa dospelí rozprávajú šúchaj nohami," schladil som ho a otočil sa späť k Maxovi. "Tak, čo myslíš, že by som mal robiť? Že by sme my dvaja mali robiť," opravil som sa, keď som videl Jamesov pohľad.
"Čo ti mám povedať? Pochybujem, že ti uverí hru na dobrého chlapca."
"Nad tým som tiež premýšľal. Myslím, že máš pravdu. Ak budem dobrý chlapec, bude si myslieť, že to na ňu hrám a bude ma ignorovať."
"Určite. Najlepšie by bolo, keby si sa k nej
správal tak, ako doteraz. A keď budete spolu v klubovni alebo nedajbože sami," Maxa pri tej myšlienke striaslo, "tak prejavil záujem."
Podvihol som obočie. "To ti je tak proti srsti, že sa mi páči tvoja sestra, že ťa pri myšlienke na nás dvoch samých striasa?"
"To ani nie, vyzeráš byť fajn chalan. Len tá predstava, čo by ste asi robili, ma dosť straší," hodil som na neho nechápavý pohľad a tešil sa čo z neho vypadne. "Veď vieš, čo myslím. Ty si proste ty a Charlie tiež nie je svätá," dodal vyhýbavo.
James a Remus vybuchli smiechom. Ja som len zamyslene kýval hlavou.
"Nemyslím si síce, že by stačilo zatvoriť sa s ňou do nejakej prázdnej miestnosti a pritlačiť ju o stenu. Ale ak myslíš, že to zaberie, môžem to skúsiť," mrkol som na neho a Maxa znova striaslo. Teraz som sa už smial s ostatnými.
"Ale no tak, Max, ver mi. Nechcem sa s ňou len vyspať. To som mohol už dávno." Max na mňa pochybovačne pozrel. "Myslím to vážne. Môžem ti to odprisahať, ak chceš. Remus, podpor ma," pozrel som prosebne na Rema.
Remus si povzdychol. "Môžeš mu veriť, ak by mu na Charlie nezáležalo, tak by tu z toho takú drámu nerobil."
"Ďakujem, Námesačník. Vidíš, Max, keď to povie Remus, tak je to pravda."
"Nezbavím sa ho inak, ako keď mu poviem, ako zbaliť Charlie, však?" spýtal sa Max Rema.
"Nie, nezbavíš. A keď skončíš so Siriom, začne doliezať James," potvrdil mu to Remus.
"Tak fajn," vzdal sa nakoniec Max. "Nenapadá ma nič iné, len aby si pokračoval v tom, čo si začal. Proste ju naďalej provokuj a ukazuj jej, že ju chceš. Myslím, že potom bude stačiť, len v pravú chvíľu zaútočiť a máš vyhrané."
"Takže si myslíš, že by mohla ku mne prechovávať nejaké sympatie?" spýtal som sa nadšene.
"Je to možné," prikývol vážne Max. "Vlastne, keď tak nad tým rozmýšľam, tak je to viac ako možné. Neviem si predstaviť, prečo by ťa inak spomínala aspoň raz za deň. A aj keď na teba nadáva, nadáva inak, ako napríklad na Jamesa. Tak prečo nie, možno ťa má radšej, než dáva najavo. Ale nechci po mne, aby som sa jej na to pýtal."
"Nie, to by som po tebe nechcel, ja si to zistím sám. Ale aj tak ďakujem."
James sa nadychoval, že sa opýta na Lilly, ale Max ho predbehol. "Neboj, nezabudol som na teba. Som si istý, že sa Lilly páčiš. Ale Lill je príliš tvrdohlavá, aby si to priznala. Ty by si, na rozdiel od Siriusa, mohol dať Lilly na chvíľu pokoj. Uvidíš, ako na to bude reagovať. Potom sa poradíš s nami a dohodneme sa, ako ďalej. Súhlasíš?"
"Prečo nie. Proste ju len zajtra nepozvem na rande. To zvládnem," prikývol James.
"Máš môj obdiv, Max," pochvalne povedal Remus. "Jamesovi hovorím už tri roky, aby dal Lilly pokoj, zatiaľ ma neposlúchol. Tebe stačí jeden večer a visí na každom tvojom slove. A zapôsobil si na Siriusa tak veľmi, že už tri minúty nepovedal ani slovo a to je jeho osobný..."
Remus nestihol dokončiť vetu, pretože do neho narazili dva vankúše. Jeden môj a jeden Jamesov.
"A teraz, keď viete, ako na moju sestru a Lilly, mohli by ste mi konečne vysvetliť o akej mape ste to hovorili, keď sa Sirius vrátil. No a tie vaše prezývky ma tiež zaujali," začal Max novú tému. James a Remus sa ujali vysvetľovania.
Ja som sa zamyslel nad tým o čom sme sa rozprávali. Znova som vytiahol jej fotku a zahľadel sa na ňu. Je možné, aby ma toto malé stvorenie malo rado? Aj potom čo som jej spravil? Strápňujem ju od chvíle, keď Lilly prvýkrát odmietla Jamesa. Ale Max si myslí, že je to možné. Ak je to pravda, tak by som bol fakt šťastný. Už ma striedanie dievčat nebaví. Bolo by fajn mať stálu babu. Lenže nie akúkoľvek. Musela by to byť Charlie. S takou, ktorá by sa mi bála niečo odvrknúť len preto, aby som ju nenechal, by ma nebavilo chodiť. Bola by to nuda. Žiadne dohadovanie, žiadna spoločná téma.
Vyskúšam to tak, ako povedal Max. Budem ju ďalej provokovať a ukazovať jej, že ju chcem. A potom v pravú chvíľu zaútočím. To zvládnem. A aj keby to nezabralo, za skúšku nič nedám. Keď to nepôjde takto, vymyslím niečo iné.
"Hej, chalani, pozrite na Tichošlapa. Ten musí byť fakt zamilovaný. Taký zúfalý a zároveň nadšený výraz som ešte nevidel," šepkal James chalanom.
"Nie? Tak to by sme ti mali nastaviť zrkadlo, keď tu básniš o Lilly, aby si sa videl. Pochybujem, že sa tvárim inak ako ty v tej chvíli. Čo povieš, Námesačník?" vrátil som mu jeho poznámku.
"Máš pravdu, Tichošlap. Tváril si sa tak isto, ako Paroháč, keď rozpráva o Lilly," potvrdil mi Remus.
Pozrel som na Jamesa pohľadom "Ja som ti to hovoril!".
"Tak čo? Už ste mu to vysvetlili?" spýtal som sa ich.
"Ten pohľad poznám," povedal Remus. "Čo máš na pláne, Tichošlap?"
"Len jednu menšiu oslavu," pokrčil som ramenami.
"A čo chceš oslavovať?" spýtal sa James, ktorému sa v očiach blýskalo.
"No za prvé to, že sme spolu. Potom možno aj to, že sme zase na Rokforte. Že máme nového spolubývajúceho, ktorý je mimochodom brat Charlie a najlepší kamarát Lilly. Že ty tento rok zbalíš Lilly. A nakoniec to, že ja získam Charlie. Zabudol som na niečo?" spýtal som sa nevinne.
James sa zamyslene poškriabal na brade. "Nie," pokrútil hlavou, "ide sa oslavovať!" Vyskočil z postele, vrhol sa na dve fľaše ohnivej whisky, ktoré som priniesol a trielil do klubovne.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Emily Emily | Web | 25. února 2011 v 20:06 | Reagovat

Ten příběh se mi zatím moc líbí. Skvělý nápad.

2 lu lu | 7. srpna 2011 v 12:17 | Reagovat

úžasné :-D

3 Arya Arya | E-mail | 12. května 2012 v 18:32 | Reagovat

tak mi to chýbalo :)

4 Janka Janka | 11. února 2013 v 20:12 | Reagovat

Super :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama