8. kapitola - Naivka a ružový panter 1. časť

14. ledna 2011 v 23:34 | Charlie |  Budúca prítomnosť

Zatiahol som ju do prvej prázdnej triedy, na ktorú som narazil.









Sirius:
Vracal som sa z Nemocničného krídla späť do klubovne už v pôvodných farbách. Veľmi som sa neponáhľal, aj keď som sa nevedel dočkať chvíle, keď ju znova budem mať pri sebe. Musel som však popremýšľať nad všetkým, čo sa dnes stalo.
Dnešok začal perfektne a postupne sa len zlepšoval, teda až na tú ružovú. Musím uznať, že je dobrá. V živote by ma nenapadlo niekoho nafarbiť. Musím zistiť, ako to spravila. Určite tá farba nebola v hadici od sprchy to by riskovala, že nafarbí niekoho iného. Ale v čom to farbivo mohlo byť? A vtedy mi to zaplo. Summersová sa dnes nejako podozrievavo vypytovala na to, aké mydlá používame a my sme jej to vysypali. Jasné, tak Charlie vedela, ktoré mydlo je moje. Musím ho ešte dnes vyhodiť. A aj vymeniť značku. Inak riskujem, že za týždeň sa naozaj budem producírovať po škole modrý.
Bol to božský nápad. Pomstila sa za celých päť rokov za jeden večer. Fakt je suprová. S ňou sa teda nudiť nebudem.
Premýšľal som, čo všetko sa stalo ani nie za dvanásť hodín. Začalo to ráno tým, že som si ju pritiahol a skončilo teraz bozkom. Takáto postupnosť sa mi páči. Znova som sa zamyslel nad dnešným ránom.
Nie som si istý, či bol dobrý nápad takto provokovať Malfoya. Pre mňa to skončilo dobre, Charlie som získal, ale teraz som mal o ňu ešte väčší strach. Čo ak som Malfoya vyprovokoval k ešte väčšej snahe získať ju a ublížiť jej? Malfoy je krutý, ak nedostane to, čo chce, vezme si to sám a ak jej pri tom ublíži, o to väčšiu radosť z toho bude mať. Naštvane som udrel päsťou do steny. To mu nedovolím! Ak sa jej dotkne, prisahám, že skončí ako vypitvaný exponát v učebni elixírov.
Dnes som, ale nenaštval len Malfoya. Viem si predstaviť, ako môj výstup vo Veľkej Sieni zapôsobil na jej ženské osadenstvo. Celá škola si po dnešnom ráne musí myslieť, že s Charlie chodím. Čo už teraz, na moje šťastie, nie je ďaleko od pravdy. Každý na tejto škole vie, aký som sukničkár, ale dnes ráno muselo byť všetkým jasné, že to s Charlie myslím vážne. Vzhľadom k tomu koľko mám na škole takpovediac obdivovateliek, zhnusene som sa striasol, hrozí Charlie takmer smrteľné nebezpečenstvo. To som to zase dopracoval. Naštval som Malfoya a poštval proti Charlie všetky baby na Rokforte. Jediné čo som získal je ona, pomyslel som si a usmial sa nad tým.
Je moja! Môžem sa jej dotýkať a nikomu to nebude divné. Môžem ju pobozkať a ona ma neodstrčí. Mám ju a som najšťastnejší chalan na škole! pomyslel som si a pridal do kroku. Posledné dve chodby do klubovne som doslova preletel. Zastal som až pred Tučnou dámou. Povedal som jej heslo a vletel do klubovne.

Bola tam. Sedela na tom istom mieste, kde som ju nechal a rozprávala sa s Evansovou. Potichu som sa k nej blížil. Charlie si ma nevšimla, ale Evansová áno. Pokrútil som hlavou a ona pochopila, že nechcem, aby o mne Charlie vedela. Postavil som sa za kreslo, v ktorom sedela a nahol sa cez operadlo. Pobozkal som ju do vlasov a pohladil po tvári.
"Ahoj, láska, už som späť. Tá tvoja vilomenina na mne, vďakabohu, nezanechala žiadne dlhodobé následky," šepkal som jej do vlasov a potichu sa smial.
"Preboha, toto mi už nikdy nesprav," zvolala vyľakane.
"Hopľa, prepáč, nechcel som ťa vyľakať," obišiel som kreslo a čupol si pred ňu. "Budeš si musieť zvyknúť, že sa k tebe priblížim aj od chrbta a zrazu ťa objímem. Budem to robiť často."
"A to už prečo?" neodpustila si poznámku.
"Pretože si moja. Pretože ťa chcem mať stále pri sebe. A pretože ťa ľúbim." Zdvihol som sa a pobozkal ju. Nebránila sa, čo znamená, že moje dôvody pochopila a prijala.
"Ja som ti to hovorila!" zatiahla Evansová, keď som sa od nej odtiahol.
"Lilly!" zvolala pohoršene Summersová. "Chcela si snáď povedať "My sme ti to hovorili"!"
"A ja som sa potešila, že jej vynadáš za tú škodoradosť. Ale nie, ty ju ešte podporuješ," zamrmlala vedľa mňa Charlie.
"Zlato, nič si z toho nerob," chlácholil som ju potichu. "Ja len čakám, kedy začnú rýpať tamtí," kývol som
hlavou k chalanom.
"Ak sme ťa sklamali, tak prepáč, braček. Keď vidíme, aký si nadšený, nenachádzame slov," mrkol na mňa James a ostatní horlivo prikyvovali.
"Jasné! A tá irónia, s ktorou si to povedal bola len zakorenený zvyk, však?" opýtal som sa pochybovačne.
"Aká irónia?" predniesol James nevinne.
"Kašli na to, keď máš takúto náladu, nie je s tebou rozumná reč," odbil som ho. Postavil som sa a podal Charlie ruku, na moje prekvapenie ju chytila. Vytiahol som ju z kresla a sadol som si.
"To čo malo znamenať?" prekvapene podvihla obočie a v očiach sa jej nebezpečne zablýskalo.
"Len som si chcel sadnúť," hral som sa s ňou.
"A kam si sadnem ja?" zavrčala.
"Hádaj!" mrkol som na ňu. Znova som ju chytil za ruku a stiahol som si ju na kolená. Chvíľu na mňa šokovane pozerala, ale potom si spravila pohodlie. Zdvihol som pohľad od Charlie a pozrel na ostatných. Sedeli ako skamenení. Najskôr čakali výbuch, tak ako aj ja. Zase nás všetkých prekvapila.
"Tak čo, páči?" spýtal som sa jej.
"Čo sa mi má páčiť?" vrátila mi to.
"Všetko," zavrnel som jej do vlasov.
"Popremýšľam, čo sa mi nepáči," povedala po chvíli a oprela sa o mňa. Položil som bradu na jej temeno a pozrel na chalanov. Postupne som pozrel na každého z nich a skúmal, čo si myslia. Remus sa na mňa usmial a prikývol. Vedel som, čo chce povedať. Želal mi ju z celého srdca. Prešiel som na Maxa. Ten na mňa pozrel pohľadom: "No, keď musíš." a potom sa uškrnul. Nemal proti tomu, že držím jeho sestru v náručí nič. Jamesa som si nechal nakoniec. Bol to môj najlepší priateľ. Vedel o mne absolútne všetko, tak ako ja o ňom. Ak mi niekto teraz naozaj rozumel, tak to bol on. Pozreli sme si do očí a on prikývol a ľahko sa usmial. Viac som nepotreboval. Vedel som, že sa raduje aj za mňa a rovnako som chápal, prečo to nedokáže lepšie vyjadriť. Nikdy by to nahlas nepriznal, ale závidel mi. Ja som mal to, po čom som najviac túžil, ale jeho želanie zostávalo nesplnené.
Pozrel na Lilly, a potom zase na mňa. Jemne som prikývol na znamenie toho, že som pochopil. Nevedel som, ako mu môžem teraz pomôcť. Ak sa mne podarilo získať Charlie, dokáže on získať Lilly. Tým som si istý. Zakrútil hlavou a otočil sa na Lilly. Položil som hlavu späť do Charliených vlasov a objal ju tesnejšie. Zasmiala sa.
"Prečo sa smeješ?" spýtal som sa potichu.
"Len tak," odpovedala rovnako potichu.
"Nič nerobíš len tak," dobiedzal som ďalej.
"Je mi fajn. Ľudia sa väčšinou smejú, pretože im je dobre," vysvetlila.
"Hm, pekná teória," povedal som zamyslene.
"To predsa nie je teória, ale fakt. Nemyslíš?"
"Ako povieš, ale aj tak je to pekné," odvetil som. Pozrel som zase na Jamesa. Nešiel mi z hlavy. Ja som už svoje získal, je na čase pomôcť jemu.
"Má James vôbec nejakú šancu?" zašepkal som Charlie.
"V čom?" spýtala sa.
"Získať Lilly," odpovedal som. Cítil som, ako trochu nadvihla hlavu a pozrela na Jamesa a Lilly.
"Myslím, že veľkú," pošepkala po chvíli.
"Tak prečo mu to Lilly nedá na vedomie?" chcel som vedieť.
"Pretože je príliš hrdá, aby po toľkých rokoch ustúpila," vysvetlila mi.
"Ale ty si ustúpila," povedal som zasnene.
"To si myslíš?" pozrela na mňa.
"A nie?" povedal som zdesene.
"Nie tak úplne," odvetila. "Nemienim s tebou prehrať stávku," oznámila mi.
Tak toto ma dostalo. "Mohli by sme sa porozprávať niekde v súkromí," požiadal som. Prikývla a vstala. Postavil som sa z kresla, chytil ju za ruku a odviedol z klubovne. Cestou nás sledoval Max. Pri portrétovom otvore som sa otočil k nemu a pokrútil hlavou, nech sa nebojí.

Zatiahol som ju do prvej prázdnej triedy, na ktorú som narazil. Posadil som ju na lavicu a začal sa prechádzať pred ňou. Chvíľu ma pozorovala, ale dlho jej to nevydržalo.
"Chcel si sa porozprávať," pripomenula mi opatrne. Jej tón ma zastavil. Bála sa.
"Prepáč," podišiel som k nej, "ale neviem, ako začať."
"Tak mi povedz, o čom si sa chcel rozprávať," navrhla už istejšie.
"O tej blbej stávke," vyhŕkol som zúfalo.
"A čo je s ňou?" spýtala sa.
"Nemôžeme ju zrušiť?" pokračoval som tým istým zúfalým tónom. V očiach sa jej zaiskrilo. Takže nemôžeme, došlo mi.
"Pozri, Charlie," oslovil som ju jemne, "ak tú stávku musíš vyhrať, tak ti oznamujem, že si ju vyhrala prinajmenšom už včera."
Zostala na mňa ohúrene pozerať. "Ako to myslíš?" spýtala sa.
"Včera, na tom rande, som ju oslovil tvojim menom," chcela ma prerušiť. "Prosím, Charlie, nechaj ma hovoriť. Oslovil som ju tvojím menom, pretože už mesiac nemyslím na nič iné len na teba. Trest, ktorý si mi uložila, ak prehrám je pre mňa nepodstatný. Už sa nikdy nechcem dotknúť iného dievčaťa, ako teba. Chcel som vyhrať len preto, aby si sa do mňa zamilovala. Na ničom inom mi nezáleží. Takže ak chceš vyhrať, tak ti oznamujem, že si vyhrala. Ja som rozhodnutý, že sa žiadnej inej nedotknem. Len mi prosím povedz, čo ku mne cítiš. Ak ma nemiluješ, môžeme to nechať tak, ale vyhrala si tak či onak a svoj trest začnem plniť už teraz, nemám totiž záujem o inú ako o teba," a je to vonku.
Pár minút nič nehovorila a ja som stratil všetky nádeje. Nemal som odvahu pozrieť sa jej do očí, aby som zistil na čo myslí. Odstúpil som od nej a chcel som odísť. Už som bol pri dverách, keď na mňa zavolala.
"Sirius," zastal som, ale neotočil som sa. Ak ma chce odmietnuť, tak prosím. Ale nemienim sa jej pozrieť do očí a nájsť tam víťazstvo. Nič nepovedala. Donútil som sa k nej otočiť. Stála hneď za mnou.
"Čo ak chcem prehrať aj ja?" spýtala sa.
Chvíľu som jej nedokázal nič povedať. Pozerala sa mi do očí a čakala.
"Tak ma pobozkaj," dostal som zo seba nakoniec.
Pristúpila ku mne bližšie, chytila ma okolo krku, postavila sa na špičky a pobozkala ma. Presne, ako som si to včera predstavoval. Chytil som ju okolo pása a jemne nadvihol, aby sa nemusela naťahovať. Tak, ako včera som zašepkal jej meno, ibaže tento raz som bozkával správne dievča. Zase sa zasmiala.
"Zase tá tvoja teória," šepol som, keď som sa od nej o kúsok odtiahol.
"Mhm," zavrnela. Opäť som ju pobozkal.
"Ak chceš nájsť Maxa ešte živého, mali by sme sa vrátiť do klubovne," povedal som jej po chvíli.
"Prečo?" spýtala sa nechápavo.
"Pretože keď sme odchádzali, tak si ma podozrievavo prezeral. Teraz už musí byť zničený od predstavy, čo tu s tebou stváram," vysvetlil som jej s úsmevom a pobozkal ju na krk.
"Aha, tak v tom prípade ho ešte chvíľu potrápime," zasmiala a znova ma pobozkala.
"Tak to pŕ, ty s ním nie si na izbe."
"No, máš pravdu, ja s ním totiž len žijem v jednej domácnosti. A aby si vedel sme na tom rovnako," mrkla na mňa. "Ja mám na izbe Lutherovú."
"Aha, takže konkurencia," rypol som do nej.
"Ak to berieš z tohto pohľadu, tak mne konkurujú všetky baby na škole a od dnešného rána ma aj neznášajú," oznámila mi. Uf, tak za toto som mohol ja.
"Neboj, dám na teba pozor," chlácholil som ju.
"Tak to chcem vidieť, ako ma sleduješ na každom kroku, aby si ma ochránil pred polovicou osadenstva školy," zasmiala sa.
"Už aj tak ťa sledujem, aby som ťa ochránil pred Malfoyom. Takže to nebude nič nové," povedal som a odtiahol sa od nej. Podráždene zavrčala. "Zlatíčko, musíme sa vrátiť, inak bude musieť niekto chrániť mňa pred tvojím dvojčaťom," povedal som a potiahol som ju za sebou. Nepovolila. "Charlie, ty sa ma chceš fakt nadobro zbaviť?" spýtal som sa pobavene.
"Prosím ťa, snáď sa nebojíš Maxa?" zatiahla a prevrátila očami.
"Samozrejme, že sa bojím Maxa. Nevieš si predstaviť, čo dokáže naštvaný brat urobiť priateľovi svojej sestry," povedal som pobavene.
"To ako tebe?" spýtala sa a vytiahla obočie až k ofine.
"Počkať!" hral som sa na urazeného. "Čo som, ak nie som tvoj priateľ?"
"Moja ružová hračka," oznámila mi.
"Tak to som mohol tušiť, že ma chceš využiť len na to jedno a potom odkopnúť," teraz som hral ublíženého.
"Ale, Siriusko," zatiahla a výborne sa bavila, "to ty si tu ten záletník, ktorému ide len o to jedno."
"Uveríš mi, keď poviem, že si ma zmenila?" snažil som sa byť vážny, ale pri jej výraze to veľmi nešlo.
"Nie," rozosmiala sa. Vytiahla sa k mojim perám, pobozkala ich a potom so smiechom vybehla na chodbu. Pokrútil som hlavou a vybehol za ňou takúto nespútanú som ju ešte nevidel. Páčila sa mi z minúty na minútu viac.


Charlie:
Utekala som po chodbe a smiala sa. Vedela som, že ma dobehne, tak som nespomalila, keď
hneď za mnou nevybehol. Bežala som ešte asi minútu a on stále nikde. To mi začínalo byť podozrivé. Otočila som sa za seba a verila, že vybehne spoza rohu. Nedočkala som sa. Otočila som sa späť a on sa zjavil predo mnou. Nestihla som ubrzdiť a vletela som rovno do neho. Zachytil ma, ale neustál môj náraz a spadol spolu so mnou. Ja som pristála relatívne na mäkkom, no on spadol chrbtom na kamennú podlahu. Zjojkol.
"Si v poriadku?" spýtala som sa.
"Daj mi chvíľu a budem," odpovedal mi. Chcela som sa postaviť a pomôcť mu, ale zadržal ma.
"Ako ti pomôže, keď budem na tebe ležať?" spýtala som sa ho.
"Hádaj!" zaškeril sa na mňa.
Pretočila som očami. "Zabudni! To ty si sa ponáhľal do klubovne zachrániť si svoj drahocenný život," pripomenula som mu.
"Práve som si to rozmyslel. Budem ho riskovať," oznámil mi.
Vtom sa pred nami ozvali kroky a nahnevaný hlas profesorky McGonagallovej.
"Slečna Connorová, pán Black, môžete mi vysvetliť, čo tu robíte?" spýtala sa. Okamžite som sa vytrhla zo Siriovho zovretia a postavila sa.
"Narazili sme do seba a spadli," vysvetlil jej Sirius.
"Aha, a potom sa zhovárali, dobre tomu chápem?!" povedala profesorka.
"Hovorím pravdu," bránil nás Sirius.
"Dobre, pán Black, ale to vás aj tak neospravedlňuje od toho, prečo ste po večierke mimo klubovne," prešla na druhú výčitku. Na toto sme jej už nemali čo povedať.
"Výborne, takže keď mi už nemáte čo povedať, tak vám obom oznamujem, že máte každý piatok až do odvolania trest."
"Až do odvolania?" spýtal sa Sirius šokovane. "Veď sme nič nevyviedli, len sa túlame po hrade po večierke," bránil sa.
"Keby to bolo po prvýkrát, tak dobre. Ale vás aj slečnu Connorovú som mimo klubovne po večierke načapala už niekoľkokrát, po každé s iným doprovodom. Keďže vám obom nestačil normálny trest na to, aby ste si zapamätali, kedy začína večierka, tak dostanete trochu prísnejší trest. V piatok o siedmej nech ste obaja u mňa," Sirius sa znova nadychoval. "A nemienim o tom s vami ďalej diskutovať," otočila sa na podpätku a odišla.
Začala som sa smiať. Sirius na mňa chvíľu len neveriacky pozeral, ale potom sa ku mne pridal.
"Vieš čo?" oslovil ma po chvíli a pritiahol si ma k sebe.
"Nie, čo?" zasmiala som sa znova.
"Vďaka tomu trestu budeme spolu každý piatok sami," oznámil mi a v očiach sa mu iskrilo.
"Neverím, že nás nechá na trestoch spolu," otočila som jeho poznámku tak, aby mi vyhovovala.
"Uvidíme," zamrmlal a pobozkal ma.
"Fajn, ale teraz už naozaj poďme, než sa tu objaví ešte aj Filch a dá nám ďalší trest," povedala som nekompromisne, keď sa odo mňa odtiahol a vyrazila smerom do klubovne.
"Ty ma chceš fakt zabiť, čo?" pýtal sa a nechal sa tiahnuť.
"Prečo?"
"Pretože, sme spolu preč už viac ako jeden a pol hodiny a v klubovni na mňa číha jedno rozzúrené dvojča," zatiahol pohoršene.
"Neboj ja ťa ochránim!" oznámila som mu a tiahla ho ďalej. "A pochybujem, že bude ešte hore."
"Tak, o tom ja nepochybujem. Čaká, než sa vrátime, ver mi."
Zakrútila som hlavou a nechala to tak.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Emily Emily | Web | 25. února 2011 v 23:29 | Reagovat

nej nej nej nejlepší

2 Janka Janka | 11. února 2013 v 21:45 | Reagovat

:-D Táto je best :D Zatiaľ... ja čítam porade :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama