8. kapitola - Naivka a ružový panter 2. časť

14. ledna 2011 v 23:39 | Charlie |  Budúca prítomnosť


Zistila som, že jeho bozky sú ako droga. Jeden vám dá a vy hneď túžite po ďalšej dávke.







Konečne sme dorazili do klubovne. Naozaj som dúfala, že tam už nikto nebude, no sklamala som sa. Záškodníci a moje kamarátky sedeli na tých istých miestach, ako sme ich tu nechali.
"No konečne," zvolal Potter. "Už som si myslel, že ho budem musieť priviazať," kývol na Maxa. "Za každú cenu vás chcel ísť hľadať."
"Vidíš, hovoril som ti," zamrmlal mi Sirius a tiahol ma k prázdnemu kreslu.
"Kde ste boli tak dlho?" vyletel Max ešte skôr, ako sme si sadli.
"Rozprávali sme sa," povedala som mu tónom, ktorý mu mal naznačiť, že ho do toho nič.
"Rozprávali ste sa dve hodiny?!" nedal sa odbiť.
"Áno. Nejaký problém?" spýtala som sa. Liezol mi na nervy. Prestúpil na Rokfort snáď preto, aby ma kontroloval?
"Neverím ti!" odsekol.
"Čo mi neveríš? A vôbec, čo ťa po tom kde som bola, s kým som tam bola a čo som tam robila?" vybuchla som a cítila, ako ma Sirius silnejšie zovrel. Snáď sa nebál o môjho brata?
"Po tom ma toľko, že som tvoj brat, čo brat dvojča. Tak by som snáď mohol vedieť, čo robíš dve hodiny s najväčším sukničkárom na škole! Nič osobné, Sirius, ale je to moja sestra," povedal Max.
"Práve preto je to osobné, nie?" opýtal sa ho pokojne Sirius.
"Neťahaj do toho Siria, ak máš nejaký problém s tým, že som sama s chalanom tak mi to povedz!" vyletela som. Sirius si ma zase zadržal na kolenách.
"Charlie, on nemá problém s tým, že si bola s chalanom, ale s tým, že si bola so mnou," chlácholil ma.
"To nie je pravda, Sirius. Rovnako by som reagoval na každého," povedal mu Max.
"Tak ma teda počúvaj," začal Sirius pokojne, "sľubujem ti, nie prisahám ti, že bez jej dovolenia sa jej nedotknem ani prstom. Ak chceš spýtam sa jej aj na to, či ju môžem chytiť za ruku."
"Jasné, tebe v podstate verím. Ide o to, že ona nebude mať problém dovoliť ti čokoľvek," objasnil mu Max.
"Počkaj!" vyjela som po ňom teraz už naozaj nahnevaná. Čo si to o mne myslí! "Chceš tým povedať, že veríš najväčšiemu sukničkárovi na škole, ako si ho sám označil, že sa ma nepokúsi zviesť, ale neveríš mne, svojej sestre, že mu v tom nezabránim?!"
"A zabrániš?" spýtali sa obaja naraz. Nevedela som, ktorému mám skôr nadávať. Pozrela som nenávistne na Maxa, a potom na Siriusa. Hneď mi bolo jasné komu nadávať! Maxovi! Sirius ma len škádlil. Na to som prišla hneď, ako som sa mu pozrela do očí.
"Neviem, čo si o mne myslíš, Max, ale pravdu povediac to ani nechcem vedieť," povedala som už pokojne.
Max na mňa chvíľu pozeral a bolo vidieť, že sa začína hanbiť. "Prepáč, prehnal som to. Máš pravdu, mal by som ti viac veriť. Ja len... no vieš prvýkrát som vedel, že si sama s chalanom. Nebola to práve pekná predstava." Spražila som ho pohľadom a on rýchlo dodal. "Pre mňa to nebola pekná predstava. Predpokladám, že tebe by sa páčila," zatiahol s úškrnom.
"Začínaš ma poriadne štvať, Max. Radím ti zmĺknuť skôr, než Sirius nechcene povolí zovretie okolo môjho pása a ja po tebe vyštartujem!" upozornila som zároveň jeho aj Siria, ktorý naozaj začal povoľovať objatie, pod domnienkou toho, že som schladla. Okamžite som pocítila, ako si ma zase silnejšie pritiahol.
"Prepáč, sestrička, vynasnažím sa vás ignorovať," predniesol dotknuto a Sirius sa na ňom zasmial.
"Takže berieš na vedomie, čo som povedal?" spýtal sa ho. "Bez jej dovolenia sa jej ani nedotnem. To som ti už sľúbil."
"Verím ti," povedal a ukázal na nás prstom. "Len jej zlom srdce a nebudeš sa mať čím dotknúť už žiadnej," predniesol Max výhražne.
Už som chcela znova vybuchnúť, keď ma Sirius pobozkal na krk a zašepkal: "Psst, pokoj, to sú len také chlapské reči."
"Ja vám dám chlapské reči," povedala som mu s vyhrážkou v hlase a pobozkala ho. Za mojím chrbtom sa ozvalo dotknuté zakašlanie. Odtrhla som sa od Siria, naznačila som mu, ako prevraciam očami a otrávene som sa otočila k Maxovi.
"On mal povolenie, tak neviem, aký máš zasa problém," zavrčala som na neho.
"Ja žiadny, ale pozri sa k dverám na dievčenské internáty," upozornil ma opatrne a kývol tým smerom hlavou. Otočila som sa tam a ostala pozerať ako obarená. Stála tam Lutherová a pohľadom hypnotizovala Maxa. Čo má zase toto znamenať?! Lutherová sa usmiala a zamierila k nám. Mňa fakt porazí! Odkedy sme sa vrátili do klubovne, sa to rovná katastrofe. Najprv som sa s Maxom pohádala a teraz sa mi zdá, že ho balí Lutherová. Snáď sa mi to naozaj len zdá. Prosím nech táto tu nebalí môjho malého bračeka.
Lutherová pokračovala s úsmevom k nám. Prudko som sa v Siriovom náručí narovnala.
"No tak, pokoj, neblbni. Chce ťa vytočiť, tak sa nenechaj," tíšil ma Sirius a jemne ma hladil po chrbte.
Lutherová ďalej pokračovala k nám. Ak nezmení smer, tak ma ani Sirius neudrží! Nezmenila smer. Postavila sa pred Maxa a vyčarila fotografický úsmev.
"Ahoj, si Max že?" spýtala sa prihlúplo. Prosím, že sa mi to zdá.
"Áno som," prikývol Max zmätene.
"Si tu nový, však?" ďalšia jej inteligentná otázka. Trochu pokojnejšie som sa oprela o Siria. Toto jej nemôže vyjsť.
"No vidíš," zašepkal mi a pobozkal ma do vlasov. Nechcene upútal pozornosť Lutherovej. Úkosom na nás pozrela. Teda lepšie povedané povýšene pozrela na mňa, potom sa znova pozrela na Maxa a zase sa prihlúplo usmiala.
"Áno, som tu nový. Len nechápem, prečo sa to pýtaš, keď to aj tak vieš. Či nie?" Max bol z minúty na minútu zmätenejší. A nie len on. Všetci na tú scénu pozerali, ako na zjavenie.
"Áno, máš pravdu," afektovane sa zasmiala. "Prepáč, nevedela som, ako začať rozhovor," sklopila pohľad a zamrkala.
"Nič sa nestalo, chcela si niečo?" usmial sa Max. On jej na tú hru skočil. Mňa fakt porazí.
"No vieš, všimla si, že si dobrý na transfiguráciu," povedala so sklopeným pohľadom. "A mne McGonagallka povedala, že by som si mala nájsť doučovanie. Tak ma napadlo, že poprosím teba," zamrkala na Maxa a znova sa usmiala.
"No dobre, prečo nie, ak ti nevadí, že sa budeš musieť prispôsobiť môjmu programu," súhlasil Max okamžite. Opäť sa mi v krvi dvíhal adrenalín. Sirius to vycítil a zase mi začal upokojujúco prechádzať po chrbte.
"Ďakujem ti, môžem si prisadnúť? Mohli by sme sa hneď dohodnúť, kedy bude prvá hodina," zase na neho mrkala.
"Prepáč mi, ak som drzá, ale nemôžeš," povedala som pokojne, ale Siriusová ruka skĺzla z môjho chrbta na môj pás a pevne ma zovrela.
"Nehnevaj sa na mňa, ale teba som sa nepýtala," našťastie sa na mňa ani nepozrela.
"Ak si prisadneš k Maxovi, tak si prisadneš aj k nám ostatným. Takže si sa vlastne pýtala náš všetkých," vysvetlila som jej.
"Charlie," zamrmlal mi Sirius do vlasov upozornenie. Ja som ho pre tentoraz ignorovala, nechcela som, aby ma upokojoval.
"Max, môžem si teda prisadnúť?" spýtala sa ho znova a mňa ignorovala.
Narovnala som sa a pozrela na baby. Tvárili sa znechutene. Tento Lutherovej záujem ich rovnako šokoval, ako mňa. A tiež sa im nepáčil. Hlavne sa to nepáčilo Nelle. Zazerala na Lutherovú. Keby mohol pohľad vraždiť, leží Lutherová v kaluži krvi.
"Jasné, že môžeš," prikývol Max.
"Tak to by stačilo!" vyhŕkla som naštvane. "Max, ak si ona sadne ja odchádzam, tak si dobre rozmysli, koho si chceš rozhádať."
"Charlie, prosím, kašli na ňu. Chce ťa len naštvať a dúfa, že sa potom pohádaš aj so mnou," povedal Sirius a už sa nesnažil stíšiť hlas. Naopak mu išlo o to, aby ho počuli všetci. "Nesprav jej radosť. Tvár sa, že nám nelezie do pekného večera a venuj sa radšej mne." Stiahol jednu ruku z môjho pásu, chytil ma za bradu a otočil si moju tvár k svojej.
Chvíľu sa mi pozeral do očí a potom ma lačne pobozkal. Počula som odfrknutie, ale nevenovala som tomu pozornosť. Všetku si ju pre seba uchvátil Sirius a mne to ani trochu nevadilo.
"Čo povieš Max, keby sme si dali prvú hodinu doučovania zajtra o ôsmej u vás na izbe?" zatiahla Lutherová dosť hlasno na to, aby som ju aj ja zobrala na vedomie. Sirius mal pravdu prišla len provokovať a ničiť mi dobrú náladu. Tak budem hrať jej hru. Ona nech sa snaží zničiť mi večer a ja sa budem snažiť neumožniť jej to.
Omotala som Siriovi ruky okolo krku a z jeho úst som prešla na jeho krk. Nenaštvala som však len Lutherovú, ale asi aj Maxa.
"Dobre, Susan, uvidíme sa zajtra o ôsmej, ak dovolíš idem si ľahnúť. Tu už radšej nezostanem. Nechcem sa hádať so svojou sestrou a jej novým chalanom." Tón, ktorým vyslovil poslednú vetu som dobre poznala. Hral so mnou nie proti mne.
"Chalani nejdete so mnou? Nech majú naše nové hrdličky viac súkromia," povedal dotknuto pri odchode do spálne.
"Ja idem. Zajtra mám vyučko a aj tréning. Musím sa vyspať," reagoval okamžite Potter.
"Ideme aj my dvaja," pridal sa k nim Remus a s ním aj Pettigrew.
"Dobrú noc, dievčatá," kývol Potter babám na pozdrav a pozrel na mňa a Siria, "a vy dvaja tu dlho neponocujte." Rozkázal a vybehol k chlapčenským spálňam. Odtiahla som sa od Siria a pozrela ku schodom. Max tam ešte stál, nenápadne na mňa mrkol a až potom vybehol hore po schodoch.
"Máš sladkého brata, Charlotta," povedala mi Lutherová.
"Ja viem," odpovedala som jej hrdo. "A mám aj sladkého priateľa, nemyslíš?" neopustila som si. Baby sa zasmiali.
"Fajn, Charlie, my ideme hore. Až sa jeden druhého nabažíte choďte sa aj trochu vyspať," povedala mi Lilly a vstala z kresla. Nella a Melanie ju nasledovali.
"Dobrú, vy dvaja a poslúchajte tu. Nie, že budete vyvádzať nejaké hlúposti," upozornila nás Nell s úškrnom.
"Neboj, Summersová, najneskôr o jednej ju máš na izbe. O to sa postarám," sľúbil jej Sirius.
"Dobrú noc," zamrmlala nám ešte Mel a všetky tri vybehli hore.
Lutherová sa postavila a pozrela na mňa: "Ak si myslíš, že si vyhrala tým, že máš Siria, tak si na omyle. Sirius je prelietavé vtáča, on s jednou dlho nevydrží," predniesla mi to, ako najväčšiu múdrosť sveta. "Až ťa nechá bude môj. Ale zatiaľ si vystačím s Maxom. Zdá sa, že si dá povedať."
Z chuti som sa zasmiala: "Ako myslíš, ale ja s tebou nesúťažím. A nikdy nebudem, tak hlboko sa neznížim. Ak so mnou Sirius nevydrží, bude to len naša vec a ver mi obaja to prežijeme. A aby som nezabudla, Max má svoju hlavu a ja nemám právo mu do ničoho kecať. Ak si však myslíš, že to s ním budeš mať jednoduché, môžeš to skúsiť. Držím ti palce. Presne takú, ako si ty potrebuje, aby si uvedomil, že sa buchol do Nelly. A teraz ak dovolíš, trochu súkromia by nám fakt nezaškodilo," odvrátila som sa od nej a zase venovala svoju pozornosť Siriusovmu krku.
O chvíľu som počula rýchle kroky a kútikom oka som zahliadla, ako sa rúti hore schodmi. Tak to by sme mali. Teraz len dúfam, že Max vie, čo robí.
Sirius si jemne odkašlal a tým pritiahol moju pozornosť bližšie k pozemským veciam a ďalej od jeho nadpozemského krku.
"Povedala som niečo zle?" spýtala som sa ho.
"Nie. Ja len, že asi neprežijem, ak nám to nevydrží," povedal mi a z očí mu sršali iskri.
"Tak ti nájdeme niečo, čo ťa potom znova postaví na nohy," pokrčila som ramenami. "Bude to niečo blonďaté, s dlhými nohami a modrými očami. Môže byť?" navrhla som mu.
"Nemôže," rozhodne pokrútil hlavou.
"Prečo nie?" spýtala som sa.
"Som skôr na krpaté nevyspytateľné brunetky, s očami ako čerstvá karamelka," vysvetlil a jemne do mňa strčil.
"Tak to bude trochu zložitejšie. Vieš dievčat, ktoré vyhovujú tým mojím kritériám, je tu oveľa viac ako dievčat, ktoré vyhovujú tým tvojím," povedala som zamyslene.
"Ale ja nechcem hocijakú krpatú brunetku. Tým mojím kritériám vyhovuješ len ty. Nech by si robila čokoľvek náhradu nenájdeš," povedal mi a pritiahol si ma k sebe čo najbližšie. "Toto nikdy neskončí, ver mi a keby sa zdalo, že to skončilo, bol by to len zlý sen, nie skutočnosť. Nemienim ti uletieť, nemám totiž ako. Odstrihla si mi krídla, láska."
Pobozkala som ho pod sánku. Bolo to jediné miesto kam som z tejto polohy dočiahla.
"Nikdy ti neodstrihnem krídla, si voľný," povedala som úprimne. "Len keď budeš chcieť odletieť, povedz mi to skôr, ako to zistím sama," požiadala som ho.
"To ti sľubujem, ale priprav sa na to, že ja neuletím," usmial sa a pobozkal ma.
Zistila som, že jeho bozky sú ako droga. Jeden vám dá a vy hneď túžite po ďalšej dávke. A potom znova a znova. Len nechcem vedieť aké sú abstinenčné príznaky.
Jemne som sa od neho odtiahla a položila som si hlavu na jeho hruď. On sa pohodlne oprel, a tak ako ja si užíval to, že sme si tak blízko. Ako naschvál sa mi zívlo.
"Si unavená," skonštatoval jednoducho, "choď si ľahnúť."
"Zabudni, ja hore nejdem. Je tam ona a čaká na mňa," odmietla som okamžite.
"Ako myslíš, v tom prípade ťa tam odnesiem," povedal nekompromisne a zdvihol sa so mnou v náručí. Než som sa vzpamätala, boli sme v polovici cesty k dievčenským spálňam.
"Čo blázniš? Prečo ma tam nesieš?" spýtala som sa prekvapene.
"Lebo očividne hore dobrovoľne nepôjdeš," odpovedal mi. "Mýlim sa snáď?"
"Nie, nemýliš," povzdychla som si a oprela si hlavu o jeho rameno. No čo, aspoň zistím, ako sa dokáže dostať do dievčenských spální.
Vošiel na schodisko a plynulo vyšiel hore po schodoch.
"Ako si to spravil?" spýtala som sa ho šokovane.
"Čo som spravil?" hral nechápavého, ale kútiky úst mu vyskakovali do úsmevu.
"Ako si vyšiel hore po tých schodoch, mali sa zmeniť na kĺzačku?" nenechala som sa vyviesť z rovnováhy, aj keď teraz mi ju zabezpečoval on.
"Výrobné tajomstvo," odpovedal tajomne. Prevrátila som očami.
"Ale no tak, nesmiem ti to povedať, prezradil by som priveľa o tajomstvách Záškodníkov a to sa môže len po dohode s ostatnými," chlácholil ma.
"Dobre, dobre. Pochopila som," vzdala som sa. "Ešte mám jednu otázku," povedala som s úsmevom.
"Akú?" chcel vedieť.
"Ako otvoríš dvere od izby?" Na tvári mu naskočil prekvapený výraz. Nad týmto zatiaľ nerozmýšľal.
"Na niečo prídem," povedal rozhodne a ja som len pokrčila ramenami. Už som sa tešila s čím príde. Ak si myslí, že ma zloží na nohy, tak s tým nech nepočíta.
"Myslím, že problém je vyriešený," oznámil mi a zastal.
"Sakra," zavrčala som. Dvere od mojej izby boli otvorené do korán, baby očividne čakali niečo podobné, ako je táto situácia. "A ja som sa tešila, že sa trochu potrápiš."
"Zdá sa, že mi to niekto uľahčil," predniesol spokojne a položil ma na moju posteľ.
"Dobrú noc," pošepkal, pobozkal ma a chcel odísť.
"Ty niekam ideš?" spýtala som sa.
"No predsa k sebe," pokrčil ramenami. "Určite sa chceš prezliecť, osprchovať a pospať si. Nechcem ti tu prekážať."
"Mne rozhodne neprekážaš. Len chvíľu počkaj, než sa prezlečiem do pyžamy, dobre?" Nechcela som, aby odišiel. Celý večer som si pripadala ako v sne, ak odíde sen skončí. Asi som na ňom fakt závislá. Chytila som pyžamu a vošla do kúpeľne. Pustila som vodu, umyla si tvár, potom som si rýchlo vyčistila zuby a prezliekla sa do čistej pyžamy. Vedela som, že ma v tom starom vyťahanom tričku už videl, ale to som nebola pri vedomí. Teraz budem a nemienim sa tu pred ním producírovať v niečom takom. Našťastie som svoje krásne saténové pyžamko, s tričkom na ramienka, mala hneď na vrchu kufra, tak to nevyzeralo podozrivo.
Pomaly som vyšla z kúpeľne, aby som nikoho nezobudila vrzgotom dverí a hľadala som pohľadom Siria. Chvíľu som si myslela, že ma neposlúchol a predsa len odišiel. Potom som ho našla na svojej posteli, len v pyžamových nohaviciach. Takže ma predsa len neposlúchol a odišiel. Podstatné je to, že sa vrátil.
"Toto som na tebe ešte nevidel," kývol na moju pyžamu.
"Keby som vedela, že sa na mňa chodíš pozerať, nosila by som túto a nie to vyťahané tričko," povedala som mu.
"Mne sa páčilo aj to vyťahané tričko," oznámil mi a natiahol ku mne ruku. Prijala som ju a on si ma stiahol k sebe na posteľ. Pobozkala som ho.
"Pred chvíľou si bola tak unavená, že som ťa sem musel odniesť." Neodporovala som, bol v tom kus pravdy. "Akosi rýchlo si sa prebrala, nemyslíš?"
"Nie," šepla som a pokrútila hlavou, vďaka čomu som mu prešla perami po jeho. Potichu zastonal
"Tak to som rád," povedal tak potichu, že som ho takmer nepočula.
"Prečo si rád?" spýtala som sa.
"Pre všetko, čo sa dnes stalo," odpovedal.
"To je široký pojem. Ako ja môžem vedieť, čo sa stalo vo chvíľach, keď som s tebou nebola?"
"To ani vedieť nemusíš," odpovedal, "ja som šťastný vďaka chvíľam, keď si so mnou bola." Zase sa mi zívlo.
"Mala by si sa vyspať. James mal pravdu, zajtra bude dlhý deň."
Prikývla som. "A pre mňa ešte dlhší, pretože musím pred celou školou priznať, že ťa milujem."
"Tak nad tým ani nerozmýšľaj! To ti ani omylom nedovolím!" zrušil moje úmysly.
"Prečo? Ty si to tak chcel, na to nezabúdaj."
"Ale teraz už nechcem. Ty zabúdaš. Dohodli sme sa, že budeme predstierať, že žiadna stávka nebola," pripomenul mi.
"Ty nechceš, aby som celej škole povedala, že ťa milujem?" opýtala som sa neveriacky.
"Nie, to môžem počuť len ja," povedal nekompromisne. "Tak mi prosím tú výsadu neber."
"Ako povieš," privolila som nakoniec a znova zívla.
"Fajn, a teraz spať, inak ťa ráno nedostane z postele ani sám Merlin," zavelil.
"Rozkaz pane," zvolala som poslušne a usalašila som sa na jeho hrudi. Objal ma a ja som pomaly zaspávala.

Ráno som sa zobudila na zazvonenie budíka dosť dezorientovaná. Nedokázala som pochopiť, čo je zle na tom, že som vo svojej posteli. Zmätene som sa rozhliadala. Zrak mi padol k lístku na vankúši a mne zaplo. Sirius ma odniesol hore a bol tu so mnou, preto mi je divné, že som vo svojej posteli sama. Vzala som lístoček a čítala:

Dobré ráno, Miláčik,
išiel som sa prezliecť a čakám ťa dole.
Tak sa, prosím, ponáhľaj, aby som nečakal dlho.
S.
PS: Pokračuje vo vnútri.

Otvorila som lístok a čítala ďalej:

Odmena vraj býva sladká,
sladká ani bonbón chutný,
sladká ani marcipán,
už len jeho vôňa rýdza
premení oheň v ľad.
V jedno ráno zobudím sa,
ty ma bozkom pozdravíš,
nebude to trvať dlho,
len, než ľady prelomíš.
Táto chvíľa sa už blíži,
nenávratne je už tu,
v očiach slzy zablesknú sa,
slzy šťastia to budú.
Tvoj ružový panter

Dočítala som báseň a jemne som sa zasmiala. Odo dnes budú moje dni perfektné, pomyslela som si a vyrazila do kúpeľne.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Emily Emily | Web | 4. května 2011 v 9:09 | Reagovat

Romantika jako blázen :-) fakt pecka povídka... a je to fajn číst to znova!

2 Lu Lu | 7. srpna 2011 v 19:51 | Reagovat

Nádherné..

3 Janka Janka | 11. února 2013 v 21:55 | Reagovat

Ružový panter... dostala si ma :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama