20. kapitola - Prekvapenie po plese

12. února 2011 v 11:19 | Radka |  Budúca prítomnosť
d


Tak kruto, až mi do očí vytryskli slzy a moje telo zalial takmer smrteľný chlad.







Radosť z výhry sme si dlho neužívali. Už v pondelok sa na nás zosypala príprava plesu. No museli sme uznať, že do plesu zostávajú už len dva týždne a mali sme vybavenú len jedinú vec, a to moje šaty. Bolo treba pripraviť a dokončiť všetko ostatné.
Sirius si zo mňa vydieraním vydobyl rozloženie stolov v Sieni. Vyhrážal sa, že pokiaľ mu ho nedám, "nič" nebude. Na moje vlastné prekvapenie to zabralo a po troch dňoch sa hrdo niesol do Veľkej siene s MOJÍM plánom na rozloženie stolov.
Hnevalo ma, že využil túto stratégiu ako prvý. Chcela som ho vydierať rovnako kvôli výzdobe, ale keď ma predbehol už som nemala čím. A on bol z toho nesmierne nadšený. Zakázal každému, kto mal niečo spoločné s výzdobou sa ku mne priblížiť. Chcel mať istotu, že bude výzdoba pre mňa prekvapením.
Každé poobedie bol so svojou skupinkou zabarikádovaný vo Veľkej sieni a zo mňa si spravil poskoka typu: "Láska, skoč do kuchyne a povedz škriatkom..." alebo "Miláčik, nájdi Hagrida a opýtaj sa...", alebo "Zlato, zistíš, prosím, u McGonagallky..." Začínala som z toho zúriť, ale nemala som na výber. On mal na starosť výzdobu a ja všetko ostatné.
Nevedela som sa dočkať dňa po plese, keď už bude po všetkom. Ten deň sa však závratne blížil a my sme nič nestíhali.

Nestihla som ani dva razy mrknúť a už som vstávala ráno pred plesom.
Lilly bola vynervovaná ešte ani nevyliezla z postele a to sa mala len obliecť, učesať a namaľovať. Čo som mala povedať ja, ktorá som mala na krku celý ples. A ešte by som rada vedela, či Sirius už vstal, lebo ak nie zabijem ho. Rozhodla som sa ho radšej skontrolovať. Vyliezla som z postele, a tak ako som bola, v "pyžame", som sa vybrala ku dverám.
"Kam takto ideš?" spýtala sa ma Nella rozospato.
"Zobudiť Siria. Ako ho poznám on sám od seba v sobotu ráno nevstane."
"Tak to určite dobre nedopadne," vydýchla Nella otrávene a znova zaspala.
Usmiala som sa a vybrala som sa von z izby.
"Počkaj!" zavolala za mnou Lilly. "Idem s tebou."
"Prečo?" nechápala som.
"Idem zobudiť, Jamesa," usmiala sa Lills a vybehla z izby ešte predo mnou.

Sirius:
Zmietol som budík z nočného stolíka. Nechápal som prečo zvoní v sobotu. Až po chvíli mi došlo, že sa dnes koná ples.
"Lilly," vzdychol James a zaskučal.
Prevrátil som očami. James a jeho sny o Lilly! Neprestali ho "trápiť" ani teraz, keď spolu chodia už takmer mesiac. A keby len chodia...
"Lilly, miláčik, čo ty tu?" ozvalo sa znova nezrozumiteľne z postele v pravo odo mňa.
"James, zmĺkni," zahriakol ho Max.
"Dúfal som, že toto ranné vzdychanie už máme za sebou," zamrmlal Remus rozospato.
"To bude tým, že tú snovú Evansovú mu skutočná nemá šancu nahradiť," odpovedal som mu.
"Ty teda vieš dievčaťu zalichotiť, Black," ozval sa izbou Evansovej hlas a dievčenský smiech.
Ja, Max aj Remus sme vyleteli z postele a roztiahli závesy. Pri Jamesovej posteli stála Evansová a zazerala na mňa, a medzi dverami bola moja Charlie, ktorá sa prehýbala od smiechu v páse. Obe boli ešte v pyžamách. Ani nevedeli aké nebezpečenstvo im preto odo mňa a Jamesa hrozí.
"Dobré ráno, Evansová," uškrnul som sa. Evansová mi úškrn vrátila. "Charlie, poď ku mne," zaskuhral som smerom k svojej láske.
Pochybovačne na mňa pozrela, ale potom podišla ku mne a viezla si pod vyhriatu prikrývku.
"Ak zaspíme, zabijem ťa," pohrozila mi a pritúlila sa ku mne.
"Nehovor, že si tu len preto, aby si ma zobudila," posťažoval som si.
"A čo si si myslel, miláčik, že som námesačná?" podvihla provokatívne obočie.
"To by som bol radšej, keby si prišla tak okolo polnoci," usmial som sa.
Pretočila očami, ale aj tak sa usmiala. "To s Jamesom je normálne?" zisťovala zvedavo.
"Myslíš to, ako vzdychá zo sna Evansovej meno?" Prikývla. "No, teraz je to už lepšie, ale predtým než spolu začali chodiť sme to mali namiesto budíka každé ráno."
James ma počul. "Hej, braček, nehovor blbiny! Prečo sa radšej nepriznáš, ako vzdycháš ty?" vyzval ma.
Charlie podvihla obočie v očakávaní.
"To už predsa ona dobre vie. A na rozdiel od teba ja s ňou nevzdychám zo sna," hral som frajera.
"Nekecaj," zahriakol ma Remus, ktorý náš rozhovor tiež počúval. "Ešte pred pár týždňami ste vzdychali obaja unisono," zradil nás.
"Námesačník!" vykríkli sme ja aj James pohoršene a hodili sme na Rema svoje vankúše.
Baby sa pobavene smiali.
"No, ono je to vlastne tak trochu kompliment, keď vzdycháš zo sna moje meno," pošepkala mi Charlie.
Hrdo som sa usmial. Nanešťastie toto zase počul Max.
"Ja viem ešte o lepšom komplimente," zatiahol Max a mňa zamrazilo. Nespraví, čo si myslím, že chce spraviť, však nie? modlil som sa v duchu. "Charlie, pozri sa do prvej zásuvky v Siriovom nočnom stolíku a Lills, ty zase pod Jamesov druhý vankúš."
To nie! Než som stihol Charlie zastaviť, už sa hrabala v mojom nočnom stolíku.
"Za čo sa mi mstíš, Max?!" nechápal som, prečo jej to povedal. Charlie medzitým našla svoju obľúbenú knihu, z ktorej trčal koniec jej fotky. To bude peklo, pomyslel som si.
"Za to, že obrábaš moju sestru, kamarát," uškrnul sa Max.
Charlie prudko vzhliadla od svojej knihy a fotky na Maxa. "No dovoľ!" nahnevala sa.
Tak a je to, uškrnul som sa v duchu. Max si vždy vedel strhnúť všetku negatívnu pozornosť na seba. Aj teraz sa mu to podarilo. Keby bol ticho, Charlie už nadáva mne.
"Prepáč, sestrička, toto si nemala počuť," ospravedlnil sa neúprimne.
"Ale počula som! Nechápem, o čo ti ide, Max. Začínaš byť trápny."
"Mal to byť len vtip. Keby si tu nebola, vyznie to úplne inak," vyhováral sa.
"Ale som tu!" urazila sa Charlie. "Idem sa obliecť," oznámila mi a postavila sa z postele. "Stretneme sa na raňajkách." Dala mi rýchlu pusu a vybehla k dverám.
"Ale..." než som stihol dokončiť svoj protest, už za sebou zabuchla dvere. "Tentokrát si to vážne prepískol, Max," oznámil som mu a tiež som vyliezol z postele. Akosi bez nej vychladla.
"Sorry, dobre?! Ja viem," zavrčal Max. "Neboj, ona mi to dá ešte poriadne vyžrať."
"Ja viem," prikývol som a vošiel som do kúpeľne.

Keď som vyšiel, chalani už boli oblečený.
"Baby už išli do Siene," oznámil Max, ktorý vošiel do izby dverami zo schodiska.
"Išla sama," zhrozil som sa.
"Išla s ostatnými," spresnil Max.
To je ako nič, namietol som v duchu.
"No, a Max, ďakujem, že si trepol tú sprostosť, inak by mi Lilly otrieskala tú fotku o hlavu. Takto o nej vie a nezabije ma, keď ju tu uvidí," uškrnul sa James a ukázal na fotku v rámčeku na nočnom stolíku.
Musel som sa usmiať. No čo, mal pravdu. Asi aj na môj nočný stolík pribudne jedna fotka.
"Idem do Siene," oznámil som chalanom. "Mimochodom, čo ste spravili s tým červom?" ukázal som na Petrovu posteľ. Ešte stále v nej ležal, nehýbal sa a nevydal ani hláska.
"Prilepili sme ho k plachte a zapchali sme mu ústa," informoval ma James.
"Dobrý nápad," uškrnul som sa zabuchol som za sebou dvere.

Prišiel som práve v čas. Vo dverách Siene som sa stretol s Malfoyom. Za posledný mesiac som plne pochopil význam slovného spojenia "vraždiť pohľadom". Ak by mohol Malfoyov pohľad vraždiť, už tu ležím v kaluži krvi. Odignoroval som ho a vyrazil som k nášmu stolu.
"Prepáč, láska," povedal som Charlie a prisadol som si k nej.
Nechápavo podvihla obočie. "Čo ti mám prepáčiť? Ty si nič neurobil, to Max trepol koninu."
"Myslel som tú knihu a fotku."
Zasmiala sa. "Tak to mi úplne vypadlo z hlavy. Max ma musel dobre vytočiť, že som ti ani nevynadala."
"Som pripravený na čokoľvek," odpovedal som mučenícky. Zatvoril som oči a čakal som výbuch. Stálo ma veľa úsilia, aby som sa aspoň neusmial.
Nežne ma pobozkala na pery. Takmer som podvihol obočie. To som fakt nečakal. Očakával som spŕšku výčitiek alebo niečo podobné. No nemohol som sa sťažovať.
"Čudovala som sa, kam tá fotka zmizla," šepla mi pobavene.
Ešte tak vedieť, na čom sa bavila. "Teraz už to vieš," zahundral som. "Môžem si ju nechať?"
"Už si si ju aj tak privlastnil," pokrčila ramenami a potisla predo mňa svoj tanier. Podvihol som obočie. "Akosi do seba nemôžem nič dostať," vysvetlila mi.
"Tak to nie, niečo zješ!" prikázal som jej. "Najbližšie budeš jesť až večer, nedovolím, aby si dovtedy niekde hladom odpadla."
"Som nervózna. Dokonca nervóznejšia ako pred zápasom."
"Vieš, že ma to netankuje? Aj tak niečo zješ," stál som si za svojím.
"Ani za nič," odmietla, postavila sa a vybrala sa preč zo Siene.
Ja ti dám! pomyslel som si. Padol mi pohľad na Malfoya, ako ju sleduje cestou zo Siene. Potichu som zavrčal. Nahádzal som pár hrianok do servítky a vyrazil som za ňou.
Dobehol som ju na schodisku. Chytil som ju okolo pásu a s miernym násilím odviedol na jedno opustené schodisko. Nedobrovoľne sa posadila na plošinu pri okne.
"Povedal som, že sa naješ," oznámil som jej nekompromisne. Poznal som ju dosť dobre na to, aby som vedel, že ak neraňajkuje je jej celý deň poriadne zle. Očami jej prebehol vzdorný blesk. "Mám ťa kŕmiť?" spýtal som sa.
"Ja nebudem..." začala, ale využil som príležitosť a vložil som jej kúsok hrianky do otvorených úst.
"Čo blbneš?" zasmiala sa, keď prehltla.
"Vidíš, že to ide," usmial som sa a odlomil som ďalší kúsok. "Budeme takto pokračovať alebo tú hrianku zješ dobrovoľne?" Priložil som jej ho k perám.
Zobrala si ho dobrovoľne, ale na protest ma pohrýzla do palca. Zavrčal som. Len pretočila očami a pobozkala ma.
"Tuším mám chuť na iné raňajky," zapriadla.
"Tu a teraz?" podvihol som obočie. Nie, že by som si nedal povedať, ale mal som na dnes trochu iné plány.
"Nejaký problém?"
"Ani nie," uškrnul som sa a vrátil som jej bozk vášnivejšie. No tak sa plány zmenia, čo už.



Charlie:
Ak som bola ráno len nervózna, tak teraz mi už zo všetkého riadne šibalo. Ráno mi na takmer celú hodinu pomohol od stresu Sirius, ktorý sa nechal celkom jednoducho zviesť. Naozaj mi to pomohlo udržať si chladnú hlavu o hodinu dlhšie a neposlať celý plesový výbor do pekla, veľmi slušne povedané.
Teraz som už našťastie mala všetko svoje hotové a mojou poslednou úlohou bolo obliecť sa do šatov a vyzerať nádherne. Čo nakoniec nebol až taký problém, ale len do chvíle než som sa pozrela do zrkadla.
"Ja si tie šaty neoblečiem," povzdychla som si.
"Prečo tento rok?" spýtala sa Nella otrávene.
Pravdou je, že túto vetu som povedala každý rok, keď som sa obliekala na ples, tak som jej to nemohla vytýkať.
"Veď som v nich takmer nahá!" zhrozila som sa.
Nella pretočila očami a zamrmlala niečo ako: "Dobré ráno!" Spražila som ju pohľadom. "Nie je vidieť nič, čo by nemalo," podporila ma. "Sú super. Mne osobne sa nadmieru páčia."
Melanie vyšla z kúpeľne. "Zase problém: ja si tie šaty neoblečiem?" spýtala sa. Nell prikývla. "Vyzeráš v nich dobre, Charlie," ubezpečila ma, ale v hlase mala tiež náznak otrávenosti.
"Neviem, čo sa s ňou kašlete, baby," zavolala Lilly z kúpeľne. "Aj tak nemá na výber a musí si ich obliecť."
"Čože?" zvolala som a vrhla som sa k skrini. "Čo si spravila s mojimi čiernymi šatami?!" zhrozila som sa.
"Na požiadanie tvojej mami, som ich ochotne poslala domov," odpovedala mi pokojne.
"To nemyslíš vážne?!"
"Myslím. Ak chceš, v mojom nočnom stolíku je list od nej. Môžeš si ho prečítať."
"Hneď po plese ťa zabijem, Evansová!" zavrčala som.
"Prečo až po plese?" nechápala Nella.
"Pretože jej z dlhoročného priateľstva doprajem ešte jeden pekný večer života. A postarám sa, aby jej šaty určite nevyzerali tak, ako vyzerajú v tejto chvíli," vyhrážala som sa.
"K mojím šatám sa nepribližuj," upozornila ma Lilly pobavene.
"Čo ak sa už stalo?" zatiahla som.
"Sťažuj sa svojej mame. Donútila ma k tomu. Chcela, aby si si na ples obliekla tie zelené, a tak si to dostatočne zabezpečila." Lilly vyšla z kúpeľne. "Bože, si nádherná," padla jej sánka hneď, ako ma zbadala.
"Nám
to nechce veriť," oznámila jej Melanie, ktorá si dokončovala make-up.
"Tak bude musieť," uškrnula sa Lilly. "Už aj tak nemá čas vymýšľať niečo iné. O desať minút musí byť vo Veľkej Sieni."
"Čo?" zhrozila som sa a pozrela som na hodiny. Sakra, fakt, zanadávala som v duchu. Rýchlo som skontrolovala šaty a make-up. Naposledy som si načechrala vlasy a obula som si vysoké zlaté sandále. "Tak idem. Uvidíme sa o pol hodiny. Skúste sa nezabiť na schodoch," upozornila som ich a už som po nich uháňala do klubovne.
Vďaka všetkým svätým, že som bola na vysoké podpätky zvyknutá, inak by som sa asi fakt zabila. Nebolo jednoduché takmer šprintom zbehnúť to množstvo schodísk až na prízemie.
Dvere Veľkej Siene boli zatvorené. Z vnútra sa ozýval čulý ruch posledných úprav. Otvorila som dvere a postavila som sa medzi ne. Sirius stál v strede Siene a na všetky strany buzeroval posledných pomocníkov. Chcela som si najprv prezrieť Sieň, ale ako som ho zbadala mala som oči len pre neho, aj keď mi stál chrbtom. Už bol prezlečený, za čo som bola vďačná. Všimla som si, že mu oblek dokonale sedí a pohybuje sa úplne prirodzene, akoby sa v pevnom saku už narodil.
Otáčal sa okolo seba a vydával príkazy. Decká behali a makali, akoby im išlo o život. Sirius sa začal otáčať okolo svojej osi, aby skontroloval celú Sieň. Zaujato som ho pozorovala.
"Robert, choď lepšie upevniť tie girlandy na stene, než to na niekoho spadne! Hovoril som ti to už pred pol hodinou," prikázal a zase sa o kúsok otočil.
"Miranda, kvety na učiteľskom stole sú poposúvané, uprav to." Ďalšia malá obrátka mojím smerom.
"Komu som povedal, že ten obrus má vymeniť," začínal pomaly zúriť. Už len máličko zostávalo a pozrie na mňa.
"Sarah, daj to..." začal, ale tento rozkaz už nedokončil.
Zbadal ma medzi dverami a slová sa mu zasekli v hrdle. Jeho výraz bol neopísateľný. V jeho očiach sa zjavilo prekvapenie a hodná dávka vzrušenia. Vedela som, že práve nasucho prehltol.
"Už to nechajte tak a choďte sa pripraviť," poslala som ostatných preč. Len sa zbytočne naháňali a stresovali.
Všetci s úľavou vyšli okolo mňa von zo Siene. Podišla som bližšie k Siriovi. Ten ešte stále nebol schopný pohybu. Len na mňa obdivne pozeral.
Než stihol vstrebať šok, prezrela som si Veľkú Sieň. Zrazu som bola šokovaná aj ja.
Všetky obavy, ktoré ma trápili až do tohto okamihu, zmizli. Sieň bola prekrásna. Ladená do striebornej a bledomodrej. Na stenách sa blýskala inovať. V každom rohu bol postavený vianočný stromček vyzdobený vo farbách jednej z fakúlt. Nad tanečným parketom sa vznášala jemná hmla a všade boli kvety. Na stoloch, na zemi, v kochlíkoch a v girlandách viseli zo stĺpov, ktoré oddeľovali tanečný parket. Nikdy nebola výzdoba krajšia ako teraz.
Sirius sa konečne vzpamätal. Podišiel ku mne a jemne ma chytil okolo bokov. Tak jemne, že mi to pripadalo, akoby sa dotýkal niečoho posvätného.
"Si krásna," zašepkal jednoducho.
Nič viac asi povedať nedokázal, ale mne to stačilo. Zvyšok slov mal napísaný na tvári a v očiach. Čítala som tam, ako ma obdivuje, zbožňuje a miluje.
"Ďakujem," povedala som. Tiež som pre neho nemala lepšiu odpoveď. Len som dúfala, že aj mne sa na tvári objavujú emócie tak čitateľne, ako nemu. "Vyzeráš veľmi dobre," pochválila som ho. "Elegantnejšieho muža som ešte nevidela."
"Dnes sa asi zbláznim," povzdychol si.
Tak toto bolo trochu od veci, pomyslela som si. "Prečo?"
"Pretože budeš najkrajším a najpríťažlivejším dievčaťom v Sieni. Každý chalan bude za tebou slintať. To neprežijem."
"Som len tvoja," ubezpečila som ho a pobozkala som ho.

Ples prebiehal dokonale. Musela som byť na seba a hlavne na Siria hrdá. Práve vďaka nemu sa z tohto plesu stal najlepší, aký sme na Rokforte zažili. Bavili sa študenti aj profesori a všetci nás len chválili.
Mňa však viac ako chvála, na srdci hrial pocit, keď som so Siriom tancovala. Keď sme sa pri pomalom slaďáku tisli k sebe a pozerali si do očí. Niekedy mi zašepkal, že som krásna inokedy, že ma miluje. Mne ale stačilo to, že ma objíma.
Ďalšia pomalá pesnička dohrala. Sirius ma pobozkal.
"Som smädná," oznámila som mu cez rev, ktorý sa ozval Veľkou Sieňou. Kapela práve začala hrať známu pesničku a všetci jej výber hlasno odsúhlasili.
Sirius len prikývol. Chytil ma za ruku a odviedol ma ku stolu. "Počkaj sekundu tu," prikázal mi a snažil sa prekričať rev. "Niečo ti prinesiem."
"Ďakujem," zavolala som za ním. "Budem tamto, dobre?" ukázala som mu.
Prikývol. Odišla do Vstupnej haly, v ktorej sa v okamihu, ako začal ples, zjavila zimná výzdoba. Za dverami Veľkej Siene bolo podstatne tichšie. Nebola som jediná, kto sem unikol pred hlukom v Sieni. Ale zatiaľ som nepatrila k tým, ktorý utekali úplne. Ako napríklad Lilly a James, ktorí ruka v ruke zdrhali nahor po Veľkom schodisku. Lilly si ešte všimla, ako za nimi pozerám a s úsmevom mi zakývala na rozlúčku. Potom už obaja zmizli za rohom. Tak týchto dvoch už dnes určite neuvidíme, pomyslela som si.
"Dnes si najkrajšia zo všetkých," ozval sa za mnou tichý hlas, no nie ten, ktorý by som chcela počuť.
Striaslo ma. Pomaly som sa otočila. "Čo chceš, Malfoy?" spýtala som sa chladne.
"Len ti povedať, že si krásna," odpovedal.
"Ďakujem," vypľula som znechutene a v duchu som si želala, aby sa už Sirius objavil pri mne.
"Vlastne som chcel niečo viac," ozval sa ešte tichšie a mne sa zazdalo, že mu cez tvár preletel smutný chmúr. "Vieš, chcel som sa ti hlavne ospravedlniť."
"Čo to splietaš, Malfoy?" nechápala som. Odkedy sa Malfoy ospravedlňuje.
"Myslím to vážne, Charlotta, chcel som ti pove..."
"Čo tu chceš, Malfoy?!" ozvalo sa nahnevane. "Myslím, že som ti dostatočne vyjasnil, čo ťa čaká, ak sa k nej priblížiš. Ak si myslíš, že som vtipkoval, môžem ti to predviesť."
Ak mal pred chvíľou Malfoy na tvári naozaj smútok, teraz ho opäť zakryla jeho povýšenecká maska. "Nie, Black, ďakujem. Je najkrajším dievčaťom na Rokforte," ukázal na mňa. "Mal by si dávať pozor, aby sa ti o ňu nejaký neobtrel," upozornil Siria.
Mala som strašnú chuť mu niečo pekne od pľúc odpovedať, ale musela som chytiť za rameno Siria, aby na neho sám neskočil.
"Daj mi pokoj, Malfoy. Hnusíš sa mi," povedala som mu a postavila som sa medzi neho a Siria, čelom k Siriovi.
Ten mi pozrel do očí. Potom pozrel na Malfoya za mnou a v očiach sa mu zalesklo. Sklonil sa ku mne a nežne ma pobozkal. Do bozku dal asi každú kvapku citu, ktorý ku mne cítil. Počula som, ako Malfoy odišiel. Bola som z neho zmätená. Riadne zmätená. Najprv mi povie, že sa chce ospravedlniť a hneď potom o mne hovorí ako o šľapke. Nevedela som, čo si mám myslieť, no bola som rada, že sa objavil Sirius. Bála som sa, čo by nasledovalo, keby neprišiel on. Môj rytier na bielom koni.
Sirius sa odo mňa odtiahol. "Prepáč," zašepkal mi.
Nechápala som. "Čo ti mám prepáčiť?"
"Že som ťa teraz použil, ako zbraň proti Malfoyovi. Tým, že ťa pred ním pobozkám naozaj veľa riskujem."
"Mne to vôbec nevadilo. Nemá nárok byť urazený. Chodím s tebou, nie s ním. A hlavne ťa milujem."
Usmial sa a znova ma pobozkal. "Nevidela si Jamesa a Evansovú?" spýtal sa. "Povedal mi, že máme prísť za nimi, ale obaja sa akosi vyparili."
Zasmiala som sa a zhrýzla som si peru. Sirius podvihol obočie.
"Videla som ich, ako nenápadne zdrhajú hore," povedala som mu.
Aj on sa zasmial. "Aha, tak to je už o inom. Nepridáme sa k nim?" navrhol.
Podvihla som obočie. "Čo prosím?"
"Myslím v tom zdrhnutí," spresnil. Naklonil sa ku mne a ďalej pokračoval šepotom. "Chcem ti z hlavy vymazať meno Lucius Malfoy. Dúfam, že sa mi to podarí urobiť už navždy, aby si z neho už nikdy nemala strach. Chcem, aby si už počula len zamilované slová. Aby si so mnou zabudla na všetko smutné a zlé, čo si zažila. Chcem ti dať túto noc. A hlavne, chcem si už cítila len dotyky muža, ktorý ťa miluje."
Roztápala som sa. Ale no, ktorá by sa pod takýmito slovami neroztápala. Aj keď trochu preháňal, úplne ma opantal. Pobozkala som ho. Vložila som svoju ruku do jeho a preplietla som si s ním prsty. S jemným úsmevom ma odviedol do ich izby. Skôr ako zatvoril, vyvesil na dvere lístoček so svojím menom. Potom sa už venoval len mne.
Aj keď bola naša prvá noc úžasná. A všetky ostatné po nej tiež, nevyrovnali sa tomu, čo sa dialo v ich izbe. Vždy do nášho milovania vkladal lásku, či už bolo nežné, alebo dravšie, vždy v ňom bola láska. No tento raz to bola číra láska. Nič iné. Len láska. Nedovolil mi ani sa pohnúť, ak by mi to nemalo spôsobiť ďalšiu rozkoš. A jeho dotyky boli naozaj dotyky muža, ktorý miluje, nie chlapca, ktorý je zamilovaný. Číra láska. Musím konečne poslať mame ten list, spomenula som si na list, ktorý som po Siriových narodeninách chcela poslať, keď som mu nadránom zaspávala na hrudi a jeho ruky mi blúdili po chrbte.

***

Zamilovaná začínalo byť pre mňa slabé slovo už pekne dlho, ale po plese sa stalo ničím. Nedalo sa to vysvetliť, ale ja som nebola len zamilovaná. Ja som ho naozaj milovala. Pri každom jeho pohľade som cítila teplo. Pri dotyku som vždy vzbĺkla. Pri bozku horela. A pri milovaní... Na to neexistuje slovo.
Červík pochybností, ktorý sa ešte pred týždňom vedel raz za čas zamrviť, už úplne zmĺkol. Akoby neexistoval. Úplne som Siriovi verila.
List mame som nenapísala, pretože aj tak sa už zajtra odchádzalo na vianočné prázdniny. A z toho mi bolo posledný týždeň trochu smutno. Obaja sme na prázdniny odchádzali, ja domov a on k Jamesovi. Neuvidíme sa celé tri týždne. Posledný týždeň sme si to teda snažili čo najviac vynahradiť. Boli sme spolu každú minútu. Nepohli sme sa od seba. Prespávali sme v Núdzovej miestnosti a keď sme mali každý inú hodiny, tak sme na ňu radšej nešli. Len neviem, či sa práve preto nebudem cez prázdniny cítiť ešte horšie. Teraz som bez neho bola ani nie pol hodiny a už som sa nevedela dočkať, kedy sa mu znova stúlim do náručia. Pomaly to prestávalo byť zdravé.
Preto som sa aj takmer tryskom ponáhľala od McGonagallovej, ktorá ma od neho vytiahla kvôli nejakým nezrovnalostiam vo vyúčtovaní plesu. Už sme to riešili takmer týždeň, ale vždy sme tam boli obaja. Tentokrát mal ale Sirius na krku ešte úlohu z elixírov, a tak som išla sama. Liezlo mi to na nervy a celý čas som myslela na jeho teplé náručie. Teraz už ma od neho delilo len jedno poschodie.
Vybehla som schody. Trochu som spomalila, pretože som narazila na bozkávajúci sa párik. No bozkávajúci, bol trochu slabé slovo. Podľa mojej mienky, by si mali, čo najskôr nájsť nejakú prázdnu miestnosť. Takmer som sa zasmiala, keď som v dievčati spoznala Lutherovú. No smiech ma ani nie o desať sekúnd prešiel. Veľmi kruto prešiel. Tak kruto, až mi do očí vytryskli slzy a moje telo zalial smrteľný chlad. To všetko sa stalo v sekunde, keď sa chalan od Lutherovej odtiahol. V tom okamžiku som ucítila vôňu mne veľmi známej kolínskej a uvidela som búrkovomodré oko na dokonalej tvári muža, ktorého som milovala.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Emily Emily | Web | 26. února 2011 v 2:35 | Reagovat

No to snad neeee :(

2 lu lu | 8. srpna 2011 v 13:05 | Reagovat

Né tak to se doufám vysvětlí!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama