3. kapitola - Kanáriky

4. března 2011 v 18:31 | Radka |  Cesta do novej budúcnosti stojí zato!



Tak pridávam ďalšiu kapitolu. Venujem ju Emily a Minie.....

"Super!" vypískol Potter. "Zoberte si plavky," prikázal nám.





"Vidím, že teba nebudem musieť budiť, ako niekoho," uškrnula sa Lilly rozospato, keď ma ráno objavila v kúpeľni a ukázala na Alicinu posteľ.
Ešte včera pred spaním som sa stihla s Alice zoznámiť. Je to super dievča. Neville sa na ňu veľmi podobá. Asi tak, ako sa Harry podobá na Jamesa. Myslím, že aj s ňou budem dobrá kamarátka.
Obliekla som sa do uniformy a hodila som sa na ustlanú posteľ. Čakala som, kým Lilly vyjde s kúpeľne. Medzitým som si vytiahla knižku a začala som si čítať.
"Je načase zobudiť spachtoša," usúdila Lilly a postavila sa k Alicinej posteli.
Bez zľutovania z nej stiahla prikrývku. Alice sa zľaknutím posadila a pozrela na vandala, ktorý ju tak bezcitne budí. Sľúbila som si, že ja v tejto izbe určite nezaspím ranné vstávanie. Nechcela som byť zobudená tak, ako Alice práve teraz.
"Dobré ránko, ospalec," usmiala sa Lilly na Alice široko. "Ranné vtáča, ďalej doskáče," odrecitovala.
"Mrcha!" zavrčala Alice a odišla do kúpeľne. "Nabudúce ma bude budiť Hermiona," zavolala z kúpeľne. "Tá to spraví ako človek a nie ako pekelná stvora."
Podvihla som obočie. "No, naozaj si mohla byť miernejšia," povedala som Lilly.
"Ak by si s ňou bývala šesť rokov tak, ako ja, vedela by si, že som miernejšia byť nemohla. Alice jemné zobudenie z postele nedostane," vysvetlila mi.
"Netrep!" zakričala Alice z kúpeľne. "Ty sa v tom vyžívaš."
Počkali sme kým sa Alice umyje a oblečie, a potom sme vyrazili do Veľkej Siene na raňajky.
Vo dverách Siene sa Lilly zamračila. Pozrela som rovnakým smerom, ako ona. Pohľad sa mi zastavil na štyroch Záškodníkoch.
"Čo myslíš, čo vyviedli?" spýtala sa Alice Lilly.
"Neviem, ale je mi jasné, že do začiatku vyučovania to zistíme," odpovedala Lilly.
Prezrela som si Záškodníkov, potom Sieň a znova Záškodníkov. Tvárili sa normálne a napchávali sa.
"Prečo si myslíte, že niečo urobili?" spýtala som sa Lilly a Alice.
"Nikdy nechodia na raňajky skôr ako desať minút pred vyučovaním, len keď na raňajkách plánujú nejaký žartík," vysvetlila mi Alice.
Pousmiala som sa. Znova som si prezrela chlapcov pri Chrabromilskom stole.
"Tak ideme, nie?" popohnala som Lilly a Alice.
Vykročila som k nášmu stolu.
"Prečo k nim?" spýtala sa Lilly mierne zdesene, keď si všimla, kam mám namierené.
"Pretože pri nich bude najbezpečnejšie," vysvetlila som jej s úsmevom a pokračovala som ďalej.
Život s Fredom a Georgom v jednej klubovni ma naučil, že najbezpečnejšie miesto je pri vykonávateľovi vtipu. Sadla som si na voľné miesto oproti Záškodníkom.
"Dobré ráno," pozdravila som ich s úsmevom.
"Bobvé váno," odzdravil mi Potter s plnou pusou.
Black len kývol a Pettigrew vôbec nereagoval.
"Dobré ráno," odzdravil Remus, keď prehltol vrátil mi úsmev.
Alice a Lilly si prisadli ku mne. Potter rýchlo dožul a prehltol.
"Jej, ahoj, Evansová," usmial sa na Lilly žiarivo. "Je pekné vidieť ťa takto ráno. Vyzeráš po ráne veľmi dobre," skonštatoval.
Lilly podvihla obočie. "To bude tým, že som hore už minimálne hodinu," poznamenala sucho.
"Verím, že vyzeráš rovnako dobre aj keď práve vstaneš z postele. Ale ak o tom pochybuješ, môžeš prespať u mňa v posteli, aby som si to naisto overil a potom ti to znova zopakoval," ponúkol jej.
"Vďaka, Potter, mne stačí zrkadlo," odmietla ho znudene a natrela si hrianku džemom.
"Ale no tak, Evansová, viem, že odo mňa niečo chceš. Nehanbi sa, povedz to!" vyzval ju.
"Máš pravdu, Potter, chcem," súhlasila Lilly. "Chcem, aby si našiel najmenšiu dierku v Rokforte a napchal sa do nej."
Potter nedal pokoj. Ďalej dobiedzal do Lilly. Všetci ho okázalo ignorovali, na čele s Lilly. Ja som sa k nim pridala. Nemala som na to náladu. Hlavou mi lietali myšlienky na Rona a Harryho, ktorý sa asi teraz začínajú pripravovať na koncoročné skúšky. Chcela som byť pri nich. Nevedela som si predstaviť, ako sa tí dvaja budú učiť bezo mňa. Veď ani poriadne nevedia, čo je to učebnica.
Hermiona, napomenula som sa, spamätaj sa, ich život ide ďalej, či si s nimi, alebo nie si! Ktovie, či si na mňa aj spomenú, napadlo mi. Harry má Giny, Ron Lavender, to ja som bola piate koleso na voze. V očiach ma zaštípali slzy.
"Hermi, si v pohode?" spýtala sa ma Lilly.
Rýchlo som zaklipkala viečkami.
"Áno, som," usmiala som sa na ňu. Teda aspoň som sa o to pokúsila. "Len mi niečo spadlo do oka," zaklamala som rýchlo a odhryzla som si z rozjedenej hrianky.
Nenápadne som sa rozhliadla, aby som zistila, či si aj niekto iný všimol mojej slabosti. Zrak mi padol na Blacka, ktorý si ma skúmavo prezeral. Keď si všimol, že na neho tiež pozerám, uškrnul sa a vrátil sa k svojím raňajkám.
Ďalej sme raňajkovali v tichosti. Dokonca aj Potter chvíľu nepozýval Lilly na rande. Než sme všetci dojedli, objavila sa pri nás profesorka McGonagallová z rozvrhmi. Prestávala som chápať, ako je možné, že Záškodníci dokázali do seba napratať toľko jedla. Každý z nich dokázal zjesť dokonca viac jedla, ako Ron. A to je pri Ronaldovom apetíte zázrak.
Profesorka rozdala rozvrhy Záškodníkom a každého si osobitne pre istotu prezrela. Potom dala rozvrhy Lilly a Alice.
"Slečna Grangerová, nemáte zahlásené predmety na skúšky MLOK," oznámila mi.
Zostala som zaskočená. "Och, na to som cez prázdniny zabudla."
"Z Beauxbatonsu nám ešte neposlali vaše výsledky."
Pozrela som na profesora Dumbledora, ktorý sedel za profesorským stolom. Profesor na mňa pozeral nezábudkovými očami. Keď videl, že na neho pozerám, len prikývol. Otočila som sa späť k profesorke.
"Nemám tu výsledky VČÚ," priznala som. "Ale môžem vám povedať predmety, ktoré som študovala minulý rok."
Profesorka ma mňa pozrela. "Zatiaľ to bude musieť stačiť," prikývla.
Vymenovala som jej predmety, ktoré som študovala minulý rok a zobrala som si od nej svoj rozvrh. Profesorka prešla k ďalším. Tak ako všetci, som si prezrela rozvrh. Elixíry zo Slizolinom, žiadna novinka. Aj Obrana so Slizolinom, tiež nič nové. A ešte aj Transfigurácia so Slizolinom, tak to už novinka bola.
Moju pozornosť pritiahli Záškodníci, ktorí sa postavili od stola a odišli. Všimla som si ešte, ako Blackovi aj Potterovi tancujú v očiach škodoradostné ohníky. Naozaj ma zaujímalo, čo tí dvaja chystajú. Ešte neboli ani poriadne vonku a zistila som to.
Nejaký chalan z Biflomoru sa prudko postavil od svojho stola. Sieňou sa ozvalo trhanie látky a zrazu celá Veľká Sieň zistila, aké má dotyčný Biflomorčan trenírky. Niekto ho zadkom prilepil o lavicu. Pár deciek sa tiež zdvihlo. Všetci prekvapene zistili, že sú tiež prilepení. Rýchlo som sa pozrela k dverám. Ešte som si stihla všimnúť, ako sa Záškodníci smejú a nenápadne zdrhajú zo Siene.
Lilly sa nervózne zamrvila a tiež sa chcela postaviť.
"Nie, seď!" zastavila som ju. "Čím viac sa budeš snažiť odlepiť, tým lepšie bude kúzlo držať," vysvetlila som jej.
Poznala som tento žartík vďaka Fredovi a Georgovi. Veľmi radi ho používali na lavice Slizolinu. Ako sa zdá, Záškodníci sa netrochárili a začarovali celú veľkú Sieň. Poklepkala som prútikom po svojom mieste, pošepkala som protikliatbu a bez problémov som sa postavila.
"Ako si to urobila?" vypúlila oči Alice.
"Poznám ten vtip a poznám aj protikliatbu," usmiala som sa.
Namierila som prútikom na miesta, kde sedeli Lilly a Alice, a znova som zamrmlala protikliatbu.
"Môžete sa postaviť," oznámila som im.
Obe sa pomaly, opatrne postavili. Potom sa na mňa usmiali.
"Môžeme ísť?" spýtala som sa ich so žiarivým úsmevom.
Obe prikývli. Vybrala som sa von z Veľkej Siene späť do klubovne. Lilly a Alice na nasledovali. Lilly celou cestou nadávala na Záškodníkov. Našli sme ich všetkých štyroch sedieť v klubovni. Keď sme prešli okolo nich, všimla som si, ako nám sústredene čumia na zadky. Snažili sa nájsť stopy po roztrhnutí. Všetky tri sme okolo nich pyšne prešli a vybehli sme hore do svojej izby pre svoje veci.
Ako sme neskôr na vyučovaní zistili, boli sme jediné, ktorým sa podarilo vyslobodiť sa zo Záškodníckeho žartu bez ujmy. Všetci ostatní odchádzali z Veľkej Siene s roztrhnutými nohavicami.
Po rannom žartíku si dali Záškodníci pohov a zvyšok dňa prebehol v pokoji.
Na každej hodine sme si vypočuli prednášku o MLOK-och a hneď aj začali s novým náročným učivom. Elixíry bodovali. Slughorn bol teraz lepší, ako bude za dvadsať rokov. Vďaka mne a Lilly si Chrabromil vydobyl dvadsať bodov hneď na prvej hodine. Slughorn si ma nevedel vynachváliť. Na konci hodiny ma pozval do svojho klubu, ktorý samozrejme fungoval už aj v týchto časoch.
Transfigurácia bola taká, ako vždy. Profesorka McGonagallová za dvadsať rokov neupustila od prísneho spôsobu vyučovania. Na jej hodinách si nedovolili pípnuť ani Záškodníci.
Zato na Herbológii mleli za ôsmych, nie za štyroch. Jeden cez druhého. Mladšia profesorka Sproutová sa ich snažila márne utíšiť, no stačil jeden Blackov úsmev a svoju snahu úplne vzdala.
Poobede som padla na sedačku a prvýkrát sa mi nechcelo ani pohnúť. Normálne by som si hneď išla spraviť úlohy, ale teraz som sa k tomu nedokázala ani donútiť. Len som ležala. Nechcelo sa mi vytiahnuť ani knižku. Radšej som naslepo hľadela do stropu.
"Čo je tam hore také zaujímavé, Kráska," ozvalo sa za mnou a nad mojou tvárou sa zjavila Blackova.
Začínala som to oslovenie nenávidieť.
"Teraz už nič," odpovedala som mu otrávene a posadila som sa, aby som sa na neho nemusela pozerať.
Nie žeby to nebol pekný pohľad, naopak bol veľmi pekný, ale to by som pred ním nemohla nikdy priznať. Problémom bolo, že v mojom bruchu sa znova prebudili tie povestné motýle, ktorých by som sa najradšej zbavila.
Silou vôle som sa donútila vstať. Prisadla som si k Lilly a pridala som sa k nej pri vypracovávaní eseje na Elixíry. Nepamätám si, že by sa mi niekedy tak veľmi nechcelo robiť si úlohy, ako teraz.
"Hej, Grangerová, Evansová, nejdete radšej s nami k jazeru," zavolal na nás Black. "Úlohy počkajú."
"S Potterom zaručene nikam nepôjdem," odpovedala mu Lilly ani nezdvihla pohľad od úlohy.
"Ja idem tam, kam ide ona," ukázala som na Lilly.
"Nikto nepovedal, že ide James," nadhodil Black.
"Hej, braček..." snažil sa protestovať Potter, ale Black ho zastavil mávnutím rukou.
"Tak prečo voláš mňa, keď Potter nikam nejde?" spýtala sa ho Lilly.
"Pretože ako povedala Kráska," znova použil to hlúpe oslovenie, "tak ona bez teba nikam nejde. Takže ak pôjdeš ty, pôjde aj ona a ja ťa už nejako pretrpím."
"Trepeš z cesty, Black," odbila ho Lilly a ďalej sa venovala svojej úlohe.
"Naozaj nepôjdeš bez nej, Kráska?" spýtal sa ma.
Pre Merlina, neho tá hlúpa prezývka musí fakt baviť, pomyslela som si.
"Bez nej nie," odpovedala som mu znova.
"Paroháč, je to na tebe," vyzval Black Pottera.
"Ale no tak, Evansová, úlohy boli, sú aj budú," začal dobiedzať Potter. Lilly len pretočila očami. "Nechajme ich na neskôr a poďme sa spolu baviť. Nebude to rande, ak nechceš."
"To si píš, že to nebude rande!" reagovala Lilly ostro. "Na rande s tebou nikdy nepôjdem!"
Lilly na mňa pozrela, aby zistila, či naozaj nechcem ísť. Sama bola na pochybách. Asi sa jej do učenia tiež veľmi nechcelo. Mne sa nechcelo vôbec učiť. Pravdu povediac by som aj rada išla, ale radšej som namiesto prikývnutia pokrčila ramenami. Chvíľu sme sa ešte dorozumievali pohľadmi. Všimla som si, ako medzi nami Black a Potter behajú očami. Akoby mohli vidieť náš neverbálny rozhovor. Po chvíli sme sa nerozhodne zhodli, že im môžeme venovať jedno popoludnie.
"Tak dobre, ideme," súhlasila Lilly. "Ale dopredu ti hovorím, Potter, nie je to žiadne rande."
"Super!" vypískol Potter. "Zoberte si plavky," prikázal nám.
Lilly ho spražila pohľadom.
"Chceme sa ísť kúpať," vysvetlil nám Remus.
S Lilly sme narovnako pretočili očami a povzdychli sme si.
"Počkajte chvíľu," povedala som Záškodníkom.
Nahádzala som si veci späť do tašky, postavila som sa a donútila som Lilly tiež vsať zo stoličky. Nasilu som ju dotiahla až do izby.
"Tak poď," posúrila som ju. "Sľúbili sme im to."
"Vtedy nebola reč o plavkách," zahundrala Lilly.
"Pretože tak by nás von určite nedostali."
Zohla som sa ku kufru a začala som sa v ňom prehrabávať. Určite som v ňom niekde mala čiernobiele plavky. Chvíľu mi to trvalo, ale nakoniec sa mi podarilo s víťazným výkrikom z kufra vytiahnuť bielu podprsenku a čierne nohavičky plaviek.
"Makaj, Lilly, nech dlho nečakajú," posúrila som Lilly.
Lilly neochotne vytiahla tmavozelené plavky a odišla sa prezliecť do kúpeľne. Vytiahla som s kufra ešte krátke plátenné šortky a biele športové tričko so širokými ramienkami a tiež som sa prezliekla. Vlasy som si stiahla do copu. Moje vlasy už neboli také neforemné. Minulý rok husté kudrlinky povolili do vĺn, a tak sa dali celkom dobre upraviť.
Na rozdiel od Lilly, mňa to naozaj tiahlo von. Slnko svietilo a aj tu na Rokforte sa teploty blížili k tridsiatke, čo sa stávalo v septembri len výnimočne.
Lilly konečne vyšla z kúpeľne v bledozelenom tope a džínsových šortkách.
"Tak teda poďme," povzdychla si.
Zasmiala som sa na jej neochotnom výraze a odišla som za ňou z izby. Chalani už čakali pri portréte s uterákmi prehodenými cez ramená.
"Kde máte uteráky?" spýtal sa Potter pohotovo.
"My do vody nejdeme," odpovedala som mu.
"A načo máš oblečené toto?" zisťoval Black a povytiahol ramienka mojich plaviek, zašnurované za krkom.
"Uvidíš," uškrnula som sa.
Otvorila som portrét a vyšla som na chodbu. Všetci ma nasledovali.
"Načo ti je toto, Kráska?" spýtal sa ma Black, ktorý si až teraz všimol knihu v mojej ruke.
"Toto je kniha, Black," ukázala som mu ju. "Sú v nej písmenká, ktoré tvoria slová, tie tvoria vety, vety tvoria odseky, odseky kapitoly a z kapitol vznikne príbeh," objasnila som mu, ako malému dieťaťu.
Black sa uškrnul. "Konečne mi to niekto vysvetlil."
"Som rada, že si pochopil," usmiala som sa.
"Hej, Kráska, a načo ti tá kniha bude?" spýtal sa znova.
Pretočila som očami. A nielen pre jeho hlúpu otázku. Keď ma oslovil tou hlúpou prezývkou, ktorú si pre mňa tak tvorivo vymyslel, prechádzali okolo nás dve šiestačky z Bystrohlavu. Keď ho počuli, zmerali si ma nenávistným pohľadom.
Black a jeho fanklub, povzdychla som si v duchu.
"Kniha sa číta, Black. Na to ju mám," odpovedala som mu.
"Nejdeš s nami, aby si čítala. To si vyhoď z hlavy," upozornil ma.
Znova som pretočila očami a radšej som počkala na Lilly, kým ma dobehne.
Vyšli sme na školský dvor a chalani zamierili k jazeru. Remus na trávu rozprestrel deku. Ani sme sa nestihli rozhliadnuť a štyria Záškodníci už z jačaním vbehli do jazera. Bola som si istá, že sa ich Veľká sépia zľakla.
S Lilly sme na seba mrkli a vyzliekli sme sa do plaviek. Ľahli sme si na deku a obe sme otvorili rozčítané knihy.
Asi o pol hodinu ma zasypali studené kvapky. Zapišťala som a Lilly vedľa mňa tiež. To sa nado mnou Black otriasal ako mokrý pes. Asi to prebral od svojej psej podoby. To isté spravil James nad Lilly.
"S nami vonku sa nečíta," oznámil mi nekompromisne Black.
Zobral mi knihu a než som stihla zareagovať, chytil ma za ruky a vytiahol na nohy. Nestihla som sa mu ani brániť a už som bola po pás vo vode.
"Čo, Kráska, snáď sa nebojíš vody?" nadhodil Black provokačne.
"Skôr teba ako vody," uškrnula som sa.
S hravým vrčaním sa na mňa vrhol. Počula som, ako neďaleko odo mňa jačí Lilly, ktorú sa asi Potter snažil utopiť. Aj keď si neviem predstaviť, ako by pozýval na rande utopenú Lilly. Neprekvapilo ma však, že som v jej jakote počula smiech. Lilly mala Pottera v skutočnosti rada, len si to nechcela priznať. Niekto jej s tým bude musieť pomôcť.
Bláznili sme sa vo vode strašne dlho. Všetci sme sa dobre bavili. Dokonca aj ja s Blackom a Lilly s Potterom. Z vody nás dostal Remus, ktorý vyhlásil, že za hodinu je večera. Všetci vyhladovaní sme vybehli von usušiť sa. Nakoniec sme s Lilly oľutovali, že sme si nezobrali osušku, no Potter a Black sa džentlmensky obetovali a požičali nám svoje. Poutierali sme sa a ľahli sme si na neskoré slnko, aby sme sa usušili. Black si ľahol ku mne a Potter k Lilly. Neprotestovali sme. Už suché sme sa obliekli a vrátili sme sa do izby.
"Kde ste celý deň boli?" vyblafla na nás Alice ešte sme ani poriadne neprešli dverami.
"Vonku," odpovedala Lilly.
"A tam prší?" spýtala sa Alice pohoršene a poukázala na naše mokré vlasy.
"Boli sme sa kúpať so Záškodníkmi," povedala som jej celú pravdu.
"S tými Záškodníkmi? S tými, čo nás dnes prilepili k lavici?" overovala si pre istotu.
"Koľko iných poznáme?" spýtala sa Lilly otrávene a vošla do kúpeľne.
"Aj s Potterom?" spýtala sa ma Alice neveriacky.
"Aj s ním. Náhodou sa s ním Lilly dobre bavila," prezradila som jej.
Alice sa zasmiala.
"Ja vás počujem," zavolala Lilly z kúpeľne.
"A čo má byť?" odpovedala jej Alice.
Hodila som sa na posteľ a premýšľala som nad tým, že Black možno nakoniec predsa len nie je až taký zlý a k zahodeniu. Dnes som sa s ním vážne pobavila.
Nad tým som premýšľala aj v kúpeľni, kde som vystriedala Lilly a aj cestou na večeru.
Vo Veľkej Sieni mi padla do očí misa s vanilkovým pudingom a dostala som diabolský nápad.
"Baby, nechcete sa pomstiť Záškodníkom za to prilepenie?" spýtala som sa ich.
"S radosťou!" zvolala Alice a v očiach sa jej zablýskalo.
"Ako?" zisťovala Lilly.
"Uvidíte," odpovedala som jej tajomne. Chcela som, aby aj ony boli prekvapené. "Nechajte to na mňa. Ale ak si k nám Záškodníci prisadnú, nejedzte puding," upozornila som ich.
Nabrala som si večeru a čakala som na príchod štyroch očakávaných osôb. Objavili sa o pár minút a nesklamali, sadli si k nám. A znova nesklamali, keď si všetci štyria, ako dezert nabrali vanilkový puding. O minútu neskôr pre nami nesedeli Záškodníci, ale štyri kanáriky v ľudskej veľkosti. Niet nad vtipy Freda a Georga. Lilly a Alice sa smiali až takmer spadli z lavice. Celý Chrabromil sa k nim pridal a o pár minút aj ostatné fakulty. Dokonca aj profesorom pošklbávalo kútikmi úst.
Záškodníci si prekvapene prezerali svoje žlté perie. Nevydržala som a vyprskla som smiechom aj ja, ale to ma už Lilly a Alice tiahli von zo Siene a potom do klubovne.
"To bolo super!" zvolala Alice nadšene.
"Máš bod, Hermiona, vážne! Toto im ešte nikdy nikto neurobil," smiala sa Lilly. "Zaujímalo by ma, čo urobia."
"Madam Pomfreyová ich dá do poriadku za pár minút," ubezpečila som ju, aby mala istotu, že Potter o svoje úžasné strapaté háro nepríde.
"Ja som tak trochu myslela, čo urobia tebe," objasnila mi Lilly. "Toto ti neprejde."
Pokrčila som ramenami. "Nevedia, že som to bola ja."
"Ale nejako si to zistia," upozornila ma Alice s úsmevom. "Bola si úžasná, nikdy by ma to nenapadlo," rozplývala sa. "No nič, idem za Frankom," uzavrela a vybehla z izby.
Lilly si ešte stále s úsmevom vytiahla z tašky úlohu z Elixírov a začala ju dokončovať. Ja som si ľahla na posteľ a premýšľala som, ako by sa mi mohli Záškodníci pomstiť. Vedela som, že si na tom dajú záležať.
Z dlhého premýšľania ma vytrhla Alice, ktorá z hurónskym smiechom vbehla do izby.
"Práve prišli do klubovne Záškodníci," vysvetlila mne a Lilly. "Už sa toho peria zbavili, ale Black a Potter ešte stále vykašliavajú žlté páperie," hovorila a snažila sa nezadusiť smiechom. "No a mimochodom," pozrela na mňa, "Black ťa hľadá. Vyhlásil ti vojnu!"
"Grangerová!" ozval sa na schodoch do dievčenských izieb známy hlas a mne nabehli zimomriavky.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Emily Emily | Web | 4. března 2011 v 20:38 | Reagovat

Ahoj, no prostě skvělý, už se nemůžu dočkat jak na další kapitoly Stávky, tak už se postupně začínám stávat závislá i na tomto.. to mi nedělej :-D

2 *MiNiE* *MiNiE* | Web | 5. března 2011 v 14:38 | Reagovat

Přesně souhlasím s Emily. Vážně jsou tvoje povídky silně návykové :D Tahle povídka je úplně skvělá, moc se těším na pokračování :-)

3 Bičik Bičik | Web | 18. srpna 2011 v 13:45 | Reagovat

jo jo, souhlasim, fakt skvělá povídka, ale překvapilo mě, že Hermiona se taky jednou nechtěla učit, zato se pěkně pomstila Pobertům :D museli bejt "sexy" kanárci :D

4 Frau Frau | Web | 11. října 2011 v 20:12 | Reagovat

Proste som zažratá a na nič iné sa ani nemôžem :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama