31. kapitola - Bieli rytieri 2/2

24. dubna 2011 v 21:43 | Charlie |  Budúca prítomnosť


Druhá časť novej kapitoly, viac už sem nepíšem, verím, že sa nemôžete dočkať pokračovania (vlastne dúfam), tak vás nechcem zbytočne zdržovať :D :-*

"Takže odo dnes nie sú rytieri v zlatej zbroji, ale bieli rytieri?"




Valčík dohral posledný tón priskoro. Nechcelo sa mi opustiť Luciovo teplé náručie ani neviem prečo.

"Mala by som sa..." spomenula som si zrazu, ale Lucius mi skočil do reči.
"Mala by si sa vrátiť k nemu. Musí sa už o teba báť," dokončil za mňa.
Prikývla som.

"Ospravedlníš, ak ťa neodprevadím?"
"Úplne," usmiala som sa.
Lucius sa mi otočil chrbtom a rukami sa zaprel o zábradlie.
"Pre mňa nebude ťažké splniť sľub," pošepkala som. "Ale čo pre teba?"
"Napíšem ti len, čo sa stane niečo, čo za to stojí," usmial sa na mňa. "Alebo mi napíš ty, čo sa deje na Rokforte. Na tom nezáleží, ale určite ti budem písať."
"Ja viem. No skôr som myslela, ako sa budeš cítiť. Mal by si na mňa radšej zabudnúť."
"Nechcem na teba zabudnúť. To by nebola pekná budúcnosť, bez spomienok na teba."

V tej chvíli ma napadlo niečo šialené, možno mu tým len viac ublížim, ale risk je zisk.

Chytila som jeho tvár do dlaní, stiahla som si ju na svoju úroveň a nežne som ho pobozkala. Najprv bol veľmi prekvapený, no potom ma objal a prudko si ma k sebe pritisol. A ja som sa nechala. Aspoň na túto malú, jedinú a poslednú chvíľu som bola jeho nie Siriusová. Ale keď sa naše pery rozdelili, patrila som znova len svojmu tajomnému bohovi s búrkovými očami. Necítila som, že by som ho zradila. Toto bolo nutné. Druhý a poslednýkrát.
"Aby si mal na čo spomínať," pošepkala som.

Jemne som sa vykrútila spomedzi jeho rúk a odišla som. Ani som sa neotočila, aby som videla, ako sa tvári. Radšej som to nechcela vidieť. Pomaly som kráčala späť do siene.


"Charlie!" zavolal na mňa Sirius vyplašene a rozbehol sa ku mne. "Si v poriadku?" spýtal sa.
Len som prikývla.
"Kde si bola? Strašne som sa o teba bál. Už som ťa bol hľadať, ale nemohol som ťa nájsť. Naozaj si v poriadku?"
"Som v poriadku, Sirius," ubezpečila som ho. "Cestou späť som zazrela nejaký balkón a vyšla som naň," klamala som. "Bol odtiaľ krásny výhľad a ja som sa zamyslela."
"Prosím, toto mi už nerob. Naozaj som sa strašne bál," vydýchol a bezpečne ma objal.
"Som v poriadku," zopakovala som a schúlila som sa na jeho veľkej hrudi.

Bolo to tak krásne. Bola som rada, že sa ma nevypytoval. Proste mi veril. Len som sa cítila trochu previnilo, že on mi verí
a ja mu klamem, ale pravda by ho asi zložila. Alebo lepšie, ak by poznal pravdu odvrhol by ma a Lucia by prinajmenšom veľmi pomaly zabil.

"Ľúbim ťa," pošepkala som do jeho košele.
Myslela som, že to cez hudbu nepočul, ale mýlila som sa.
"Aj ja teba," pobozkal ma do vlasov.
"Láska, ja viem, že som doterný, ale určite je všetko v poriadku?" overil si znova.
"Teraz už v úplnom," usmiala som sa na neho. "Kde sú Deborah a Liam?" spýtala som sa.

Chytil ma za ruku a odviedol ma späť k nášmu stolu.

Naozaj bolo všetko v absolútnom poriadku. Pri ňom to ani inak byť nemohlo. To, čo Lucius ku mne cíti, som ovplyvniť nemohla a ani som tomu nemohla zabrániť, a tak som sa radšej riadila svojím sľubom a znova som zásuvku s menom Lucius zavrela. Len som si priala, aby prestala hrkotať.


Nakoniec z toho bol ešte krásny večer, pomyslela som si, keď som sa so Siriom vracala nadránom do našej izby.
Sirius odomkol, pustil ma prvú a potom za nami zatvoril. Ani neviem ako som sa ocitla opretá o dvere a pritisnutá jeho dokonalým telom. Nebránila som sa, nebolo čomu. Zásada, ktorú som nám dala, že budeme spolu len chodiť a nič viac, padla. Padla vďaka Luciovým slovám.

Po každom rozhovore s ním ustúpim zo svojich pravidiel. Ak to takto pôjde ďalej, tak po ďalšom debate s ním sa za Siria vydám.

"Neprepíš dnes v mojej posteli?" spýtal sa Sirius prosebne s nádejou v hlase.
Pozrela som mu do tých jeho modrých očí, ktorým nemá šancu odolať žiadna. Už viem, prečo nám vravia slabšie pohlavie. Prečo by nás nepovažovali za slabšie, keď nás dokážu poraziť jedným pohľadom?
Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla. Na to, aby som ho odmietla som potrebovala nabrať silu.
"Dnes ešte nie, ale od zajtra už asi áno," sľúbila som mu.

Potešene mu zažiarili oči. Sklonil sa podtrhol mi nohy v kolenách a zobral ma na ruky. Pobavene som sa zasmiala, nedalo sa inak.
"Povedala som od zajtra," zdôraznila som pre istotu.
"Ja viem," usmial sa. "Veď ťa nesiem do tvojej postele."
"Miláčik, to platilo pre obe postele," uchechtávala som sa ďalej.
"Láska, ja som ťa úplne pochopil."
"Tak prečo ma tam nesieš?" spýtala som sa.
"No lebo," pokrčil ramenami a položil ma na moju posteľ.
"A uvedomuješ si, že sa musím prezliecť?" nadhodila som nevinne.
"Ouha! To mi akosi uniklo," zamrmlal.
Obaja sme sa zasmiali.

Vstala som z postele a vybrala som sa k skrini pre niečo na spanie. Načiahla som sa pre zips na šatách, no než som sa k nemu stihla dostať, rozopli mi ho nežné, teplé ruky.
"Ďakujem," zamrmlala som a o kúsok som sa odtiahla.
Nepriblížil sa späť ku mne, ako som čakala. No aj tak mi položil horúcu dlaň na rameno, zhrnul mi z neho vlasy a vyšiel na krk. Zachvela som sa.

"Dnes si mi povedala môj Biely rytier, prečo?" spýtal sa.
Ja som si až do tejto chvíle myslela, že to nepočul. Veď jeden myslel...
"Mhm, povedala," prikývla som.
"A povieš mi prečo alebo to zostane tvojím tajomstvom?" spýtal sa mäkko.
Hm, a teraz čo si vybrať? Ak by som mu to nepovedala, nepýtal by sa ďalej, ale nezaslúžil by si z dnešného večera vedieť aspoň toto?
"Rytier, pretože jednoducho si môj rytier. A biely?" zasmiala som sa. "Si tá najkrajšia biela ovca všetkých čiernych rodín."
"Hm, biela ovca, to sa mi páči," uvažoval nahlas. "Určite lepšie, ako čierna ovca."
"Nemôžeš byť čierna ovca čiernej rodiny," usmiala som sa, ale on môj úsmev nevidel.
"Tak to máš pravdu," zasmial sa pobavene. "Takže odo dnes nie sú rytieri v zlatej zbroji, ale bieli rytieri?"
"Nie, len jeden je Biely rytier a to ten môj," opravila som ho. A ešte jeden, o ktorom ti nikdy nepoviem, láska, dodala som v duchu.
"Tak teda, moja krásna princezná, poručte si, čo len chcete," zasmial sa.
"Chcem sa prezliecť a ísť spať," zívla som naširoko a vyzliekla som si šaty.

Počula som, ako za mnou Sirius ťažko prehltol.
"Och, prepáč," ospravedlnila som sa hneď. "Ja... neuvedomila som si to."
"To je dobré. Dá sa to vydržať," odpovedal potichu a nechal svoju ruku radšej spadnúť z môjho krku.
Rýchlo som si obliekla voľné tričko. Otočila som sa tvárou k nemu a chcela som ho radšej obísť, ale nedovolil mi to.

Chytil ma za boky, pritiahol si ma k sebe a pobozkal ma.
"Tak asi nedá," poznamenal, keď sa odtiahol.
"Sirius, sľubujem, že zajtra, ale..." vyhŕkla som rýchlo.
"Počkaj!" prerušil ma. "Takto som to nemyslel. Ja ťa nechcem do ničoho tlačiť. Len to nie," vysvetľoval okamžite. "Len som nemohol odolať, nič viac. Nebudem ťa k ničomu nútiť. Ak nebudeš chcieť zajtra, nič sa nedeje. A rovnako ani pozajtra, a tak. Chápeš? Nikdy ťa nebudem do ničoho tlačiť."
"Ja... asi som to trochu spackala, čo?" spýtala som sa potichu.
"Nič si nespackala, miláčik," usmial sa na mňa chlácholivo. "Milujem ťa a budem ťa milovať stále. V mojich očiach nemôžeš nič spackať. To sa nedá."
"Aj ja ťa milujem," usmiala som sa na neho.

Chytila som ho za ruku a sama som ho odviedla k mojej posteli. Znova ma zdvihol na ruky a uložil ma na vankúš. Nežne ma pobozkal. Odišiel späť k skrini a prezliekol sa z obleku do tenkých nohavíc, v ktorých spával. Potom sa vrátil ku mne a ľahol si vedľa mňa.

"Keď zaspíš, pôjdem na svoju posteľ, aby sme sa tu netlačili," povedal mi svoj plán.
"To nemusíš," usmiala som sa chlácholivo.
"Ale chcem," povedal rozhodne. "Ak zajtra budeš chcieť, presťahujeme postele. Sem sa naozaj dvaja pohodlne nezmestíme."
"Akoby sme s tým niekedy mali problém," usmiala som sa.
Ľahla som si mu na rameno a jednu nohu som preložila cez jeho stehno.
"Ak by si sa cítil nepríjemne, odstrč ma," povedala som mu a zívla.
"To by som s nedovolil. Ale väčší problémik bude v tom, že sa budem cítiť až príliš príjemne," zasmial sa a pobozkal ma do vlasov.


Zamrkala som do tmy. Ale nie, kde to, sakra, zase som? spýtala som sa sama seba. Poobzerala som sa okolo seba a zároveň som sa započúvala. A počula som hlasy niekde z vedľajšej miestnosti. S povzdychom som sa za nimi vybrala a nečakala som nič pekné.

Zastavila som medzi dverami do veľkej miestnosti. V jej strede bol dlhý stôl a okolo neho sedeli ľudia v tmavých plášťoch. Nad stolom sa vznášala postava, z ktorej kvapkala krv.

"Dochádza mi trpezlivosť," ozval sa chladný hlas. "Mala by si radšej prehovoriť. Kde je?"
"Ja vám to nemôžem povedať, nie som strážca tajomstva," odpovedal pre mňa známy ženský hlas a hneď na to zhíkol.
Videla som, ako si postava vystrašene priložila ruku k ústam.
Nie, to nemôže byť ona, zaželala som si. Podišla som bližšie.
"No konečne sme sa niekam posunuli," prehovoril znova ten chladný hlas. "Kto je strážcom tajomstva?"
"Nie!" odmietla odpovedať žena.
"Crucio!" zreval.
Už som bola pri stole. Nad ním sa v bolestiach skrúcala Melanie. Do očí mi vyhŕkli slzy.
"Tak kto to je?" spýtal sa znova nikto iný, ako lord Voldemort.
Prerušil kúzlo a Mel ochabla.
"Tak?" vyzval ju Voldemort.
"Nie, ja nemôžem," mrmlala Mel pomedzi vzlykmi.
"Už ma to prestáva baviť," odsekol Voldemort. "Lucius, pokračuj!" prikázal prísne a pozrel na menovaného.

Sledovala som jeho pohľad a naozaj som zastala na Luciovi. Vedľa neho sedela Narcissa.
Lucius beznádejne pozrel na Mel. V očiach sa mu zračil odpor a zúfalstvo.
"Môj Pane, ja..." začal váhavo s nechuťou v hlase.
Voldemort nahnevane zavrčal. Ale ja som sa potešila, že Lucius odmietol mučiť moju kamarátku.
"Urobíš to alebo si prídeš pre trest," dal mu Voldemort na výber.
Narcissa chytila Lucia za zápästie, ale on jej ruku ihneď striasol.
"Radšej chcem trest," povedal rozhodne.
"Tá tvoja hlúpa láska," vysmial ho Voldemort. "Myslíš si, že ju zachrániš?" smial sa. "Dostanem ju sem živú alebo mŕtvu. A možno bude len na tebe záležať, ktorá možnosť to bude. Ale pamätaj si, Lucius, nezachrániš ju predo mnou. A radím ti, nesnaž sa o to, inak budeš trpieť."
"Nebudem sa nečinne pozerať, ako ju zabíjate!" povedal Lucius zlostne.
Narcissa vedľa neho zbledla a hneď na to sčervenela.
"Mám to považovať za zradu, Lucius?" spýtal sa Voldemort mierne.
"Nie, môj Pane, som vám úplne verný," zasľúbil sa Lucius. "Len nechcem, aby sa Charlotte niečo stalo."
"A ak ti ju privediem sem, Lucius? Živú a zdravú? Nebudeš vďačný svojmu Pánovi?"
Lucius sklopil pohľad.
"Milujem ju, chcem, aby bola šťastná a to tu nebude," povedal potichu.
Narcisse vytryskli z očí slzy.
"Och, Lucius, Lucius. Pozri sa, čo tvoje neuvážené slová spôsobujú tvojej manželke. Nemrzí ťa to?" vytýkal mu Voldemort.
"Nie, môj Pane," priznal Lucius.

Narcissa vstala a s plačom vybehla z miestnosti. Až mi jej bolo ľúto.
"Láska je zradná vec, čo, Lucius?" nadhodil Voldemort s hrozivým smiechom. "Ale, ako chceš, je z čistokrvného rodu, nemám nič proti tomu, aby si ju miloval."
"Môj Pane, prosím, nechajte ju byť," prosil Lucius.
"Ale to ja nemôžem, Lucius," odpovedal mu. "Jej moc je až priveľmi lákavá.
Lucius zaúpel.
"Rodolphus, pokračuj," prikázal Voldemort Lestrangeovi a posadil sa za vrch stola.

Moju pozornosť mal naďalej Lucius. Videla som, ako mu po tvári stiekla osamelá slza. Jeho pery niečo bezhlasne povedali, ale ja som nedokázala zachytiť, čo to bolo.

Mel vykríkla a ja som pozrela znova na ňu. Trpela kvôli mne a možno zomrie kvôli mne. Strašné!
"Naposledy sa ťa pýtam," povedal Voldemort hrozivo. "kto je strážcom tajomstva?
"Sirius Black," povedala Mel takmer nečujne.
Voldemort sa rozosmial.
"Avada Kedavra!" zvolal pokojne a Melanino bezvládne telo dopadlo na stôl. "Lucius, odprac ju," prikázal. "Bola to predsa najlepšia kamarátka tvojej lásky," vysmieval sa Voldemort.
"Melanie," hlesla som, keď ju Lucius zobral na ruky.
Lucius znova povedal tie slová, ale teraz som ich dokázala prečítať z jeho pier.

Povedal: "Biely rytier..."
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Emily Emily | Web | 24. dubna 2011 v 22:30 | Reagovat

Panebože.. nejdřív sem si oddychla, že je Sirius nenačapal jak spolu tančí (a i dělají jiné věci) a teď tohle psycho nakonec... kurník! To mě asi klepne... to jako Mel fakt umře? Achjo.. třeba se to dá změnit.. a třeba .. sakryš.. no a ještě chci vědět s těma spojenýma aurama, jak to bude! jinak měla jsem pravdu!!! byl to Lucius! ;-)

2 Emily Emily | Web | 25. dubna 2011 v 9:57 | Reagovat

Jinak koukám tady na to tvoje počítadlo a moc nepočítá... zkus s tím něco udělat ;)

3 Charlie Charlie | Web | 25. dubna 2011 v 13:48 | Reagovat

Emily, vieš, že ma ani nenapadlo, že by im tam mohol Sirius vtrhnúť? O_O
Mala to byť len ich hodinka a hlavne už by som asi nemohla Siria a aj Charlie ničiť :-x  ale nič sa neboj, všetko sa pomaly vysvetlí :-)
A to dokonalé počítadlo proste odmieta fungovať 8-)  :-?

4 Emily Emily | Web | 25. dubna 2011 v 17:25 | Reagovat

[3]: No to je dobře, myslim že Siriusovi by po tom všem už asi praskla žilka v mozku, kdyby musel zažít ještě tohle.. už se mooooc těším na další kapču!

5 Emily Emily | Web | 30. dubna 2011 v 10:31 | Reagovat

Já teda rozhodně nebudu psát další kapitolu, dokud nepřidáš tu slibovanou!

6 pinkgrave pinkgrave | 30. dubna 2011 v 13:08 | Reagovat

och, toto sa mi vobec nepačí.. mám rada Luciusa.. mohol by možno on skončiť s Charlie :-)

7 Charlie Charlie | Web | 30. dubna 2011 v 17:14 | Reagovat

[6]: no teoreticky je všetko možné, ale ja už mám s Luciusom vlastné plány :D

[5]: už na tom naozaj pracujem :D

8 Chloe M. Raddle Chloe M. Raddle | Web | 3. května 2011 v 16:03 | Reagovat

[1]: Taky jsem si myslela, že je Sirius načapá, ale ulevilo se mi :-) A pak ten konec :-( Souhlasím, Mel umřít NESMÍÍ! :-(

[3]: Doufám, že se všechno vysvětlí. A Charlie bude se Siriusem. Jinak to prostě skončit nemůže :D Nenávidím Malfoye...!!! :-(

[6]: Nemoch :D Charlie prostě patří k Siriovi :-)

[7]: To je dobře :-) Charlie & Sirius 4ever <3 :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama