33. kapitola - Konečne doma 1/2

14. května 2011 v 12:22 | Charlie |  Budúca prítomnosť


Ako som Emily sľúbila, kašlem pre tentoraz na betu a dávam to sem :D veď si to Emily zaslúži za takú super kapitolu.
Nemôžem sa veľmi rozpisovať, lebo sa ponáhľam :D Tak len nech sa vám páči 33. kapitola!
Venujem Chloe, Alex a samozrejme Emily :D

"Moje ego je úplne normálne."


Charlie:

"Miláčik?" oslovil ma Sirius.
"Hmm?" zdvihla som hlavu od kufra.
"Myslím, že toto by si radšej mala vo svojich veciach," uškrnul sa mierne a podal mi čipkované kombiné, ktoré asi omylom skončilo v jeho veciach na balenie.
"Ani neviem, načo som si to so sebou zobrala," pousmiala som sa a zobrala som si od neho dva kúsky čierneho šifónu.
"Pri rekapitulácii posledného týždňa mi napadajú chvíle, kedy by sa dalo využiť," ukázal na spodnú bielizeň, ktorá už bola schovaná v mojom kufri a mrkol na mňa.
Zasmiala som sa a zahnala som sa po ňom osuškou, ktorej sa šikovne vyhol. Chytil jej druhý koniec a pritiahol si ma k sebe.
"Povedz, že tebe nie," zašepkal mi do ucha dráždivo a prstami mi prebehol po chrbtici.
Zahryzla som si do pery.
"Vieš, čo ti teraz poviem?" nadhodila som po chvíli.
Podvihol obočie.
"Balenie!" odbila som všetky jeho zvádzacie techniky jedným slovom.
Vytrhla som mu osušku z ruky a znova som ju poskladala. Sirius so smiechom pokrútil hlavou, hodil sa na posteľ, kde sa natiahol aký bol dlhý a široký, a založil si ruky za hlavu.
"Kašli na to," lákal ma k sebe pohľadmi.
"A čo myslíš, kto to za nás urobí?"
"Na čo máme prútiky?"
"Aby som ťa ním vyštvala z postele a donútila ťa pomôcť mi?" odpovedala som drzo.
Mávla som prútikom a posteľ pod Siriom zmizla.
"Au!" ozvalo sa izbou, keď dopadol na zem.
"Pri tebe najviac trpí moja chrbtica," sťažoval sa.

Teraz som pokrútila hlavou ja. Podišla som k nemu a podala som mu ruku.
"Tak poď, nech to konečne dobalíme, inak nestihneme tú záverečnú ceremóniu a nerozlúčime sa s Liamom a Debie."
"No dobre, už idem," vzdal sa nakoniec. "Fakt to nechceš zbaliť čarami, bude to hotové za tri minúty."
"Svoje veci si pre mňa za mňa pobaľ, ako chceš, ale k mojím sa s prútikom nepribližuj," upozornila som ho.
"Neveríš v moje schopnosti?" spýtal sa s podvihnutým obočím.
"Nie, zlato," usmiala som sa na neho. "Neverím tvojej čarodejnej zručnosti, ktorá sa týka domácich kúziel v spojení s väčšinou môjho oblečenia."
"Ty si dnes nejaká výrečná," vystrelil si zo mňa.
Z nočného stolíka zobral svoj prútik.
"Pozoruj ten pár ponožiek," ukázal na kopu pri svojom kufri a mávol prútikom.
Ponožky sa vzniesli, chvíľu okolo seba tancovali a potom znova padli na kopu.
"To bolo ponožkové tango?" spýtala som sa pokojne.
V skutočnosti som premáhala smiech, keď Sirius podišiel k ponožkám zdvihol ich a prezrel si ich. Potom im začal vysvetľovať, čo mali spraviť.
"Nepochopili, čo po nich chcem," pokrčil ramenami a hodil ponožky do kufra.
"Sirius, fakt, už prestaň šaškovať a pobaľ to. Už chcem byť doma," povzdychla som si.

Chytala ma nostalgia a pocit, že keď sa znova vrátim na Rokfort, prestane zásuvka s menom Lucius Malfoy hrkotať.

"Dobre, láska," súhlasil potichu a pobozkal ma na líce.
Hneď sa dal do balenia.

Ja som už v myšlienkach znova plávala okolo Luciusa. Od toho večera sme sa spolu nerozprávali a vedela som, že už sa spolu asi ani najbližšie dva roky neporozprávame. Už som si nemyslela, že jeho city proste vyprchajú. Bol v tom, popravde povedané, po uši. A nech som nad tým premýšľala akokoľvek dlho, vždy som nakoniec prišla k záveru, že mu proste nemôžem pomôcť, dosť ma to štvalo. Nechcela som, aby sa trápil. Teda myslím si, že sa trápi, pretože vždy, keď ho vidím, má na tvári ten smutný výraz.

"Nechceš mi to povedať?" spýtal sa Sirius zrazu.
Prekvapene som zamrkala a pozrela som na neho.
"Čo?"
"Cítim, že ťa niečo trápi," pokrčil ramenami. "Ale nedokážem zistiť, čo to je."
Spojenie, blesklo mi hlavou. Nedošlo mi, že on cíti moje pocity.
"Nič mi nie je, len už chcem byť na Rokforte," vyhovorila som sa.
"Láska, ak mi to nechceš povedať, nevadí, len mi neklam," povedal potichu s jemným úsmevom.
"Prepáč," sklopila som pohľad. "Je divné povedať ti: nepoviem ti to."
"Lepšie ako klamstvo."
Zahanbila som sa.
"To je v pohode, Charlie," chlácholil ma. "Už sme sa raz rozprávali o tom, že máš na tajomstvá právo. Len by si mala vedieť, že mne môžeš povedať všetko."
Toto ti povedať nemôžem, pomyslela som si.
Prikývla som. "Ja viem," usmiala som sa.
"Tak dobre," povzdychol si Sirius. "Ja už som pobalený, s čím ti pomôžem?"
"Poskladaj toto," hodila som po ňom ďalšiu kôpku uterákov.

O desať minút som bola konečne pobalená aj ja. Sirius mi stihol párkrát vytknúť vlastníctvo niekoľkých kúskov spodnej bielizne, ktorú na mne ešte nevidel. Ale prestal s tým, keď som mu povedala, že si ma ani nestihne v spodnej bielizni prezrieť, tak načo vyberať nejaké extra kusy.

Ešte sme vrátili postele na pôvodné miesta, práve včas, aby sme stihli posledný slávnostný ceremoniál.


"Všetkých vás naposledy vítam v tejto miestnosti. Zo začiatku chcem všetkým pogratulovať k úspechom. Každá dvojica nás, organizátorov, prekvapila svojou šikovnosťou. Popravde, keď sme turnaj chystali, nečakali sme takúto úroveň súťažiacich. Ešte raz vám všetkým gratulujem a chválim vás. Samozrejme najväčšiu chválu si zaslúžia naši víťazi. A teraz by som rád menovite poďakoval organizátorom a organizáciám, ktoré zabezpečili náš turnaj..."

Muž na pódiu začal menovať množstvo ľudí a ja som mu prestala venovať pozornosť. Spomínala som na náš posledný duel.
Ani vo sne by ma nenapadlo, že mi dvaja sa dostaneme až do finále. Nebolo to jednoduchý boj. Ukázalo sa, že na našu zohranosť tu nemá nikto. Ktovie, možno za to mohli roky tréningov, možno spojenie aur. No boli sme najlepší.

Sirius bojoval perfektne, chvíľu sa zdalo, že ma ani nebude potrebovať. Odrážal útoky oboch súperov. Nechápem prečo útočili len na neho. Asi ho považovali za ťažší cieľ a mňa si chceli nechať na neskôr. Moje zaklínadlá len odrážali.

Nakoniec sa im podarilo zraniť Siria, ale nepodarilo sa im ho vyradiť. Poranili mu pravé rameno a on tak nemohol pravou rukou čarovať. No udržal prútik, takže to znamenalo, že z duelu nevypadol. Preložil si prútik do ľavej ruky, ale pretože nedokázal presne mieriť, zvyšok duelu zostal na mne. Aj tak ma naďalej bránil.

Naši súperi sa riadne prerátali, keď ma považovali za slabšiu. Nebolo to jednoduché, ale asi po pol hodine boli obaja odzbrojení a my sme vyhrali. Povznesená nálada ma ale prešla okamžite, keď som pozrela na Siria. Jeho rameno bolo červené od krvi. Ešte teraz ma chytala hrôza z toho pohľadu.

"Zlato, si v pohode?" spýtal sa ma Sirius.
"Jasné, že som," usmiala som sa. "Len som sa zamyslela. A teraz ti neklamem," dodala som rýchlo.
Sirius sa potichu zasmial.
"Ja viem," uškrnul sa. "Keď mi klameš, cítiš sa previnilo."

Chytil ma za ruky a pritiahol si ma bližšie. Ja som mala pred očami stále jeho zranenú ruku. Pozrela som mu na obviazané rameno. Nakoniec sa ukázalo, že to bol len hlbší škrabanec, ale keď som si predstavila, že to mohlo byť oveľa vážnejšie, alebo že by to niekedy mohlo byť oveľa vážnejšie, striasalo ma. Veď predsa chcel byť auror, to sa zraneniam nevyhne. Čo ak sa mu raz naozaj stane niečo horšie?

Striaslo ma.
"Tak teraz už to nie je zamyslenie, hovor!" vyzval ma.
"No napadlo ma, čo bude, ak ťa raz niekto zraní vážne," ukázala som na jeho rameno. "Chceš byť predsa auror."
Sirius sa pobavene usmial.
"Bojíš sa o mňa?" spýtal sa.
"Samozrejme, že sa o teba bojím," zamračila som sa.
"To je pekné," zamrmlal.
"Sirius, si v pohode?" overila som si pre istotu.
Pokrčil ramenami. "Pokiaľ viem, som. Niečo sa ti nezdá."
"Povedal si len: to je pekné. To je u teba asi tak časté, ako Snape v ružovej."
"No ja už som ružový bol, takže to nie je tak od veci."
"Sirius, ty teraz melieš od veci," upozornila som ho.
"Miláčik, aj ty chceš byť auror. Proste mi došlo zlaté, že aj ty premýšľaš o tom, že sa mi niečo môže stať."
"Čo?" nechápala som to.
"Práve teraz som nad tým premýšľal aj ja," vysvetlil mi.
Zasmiala som sa.
"To nevieš povedať skôr?" spýtala som sa. "Myšlienky ti viem čítať len... no len..."
"Len keď sa milujeme," dokončil za mňa. "Odkedy máš problém o tom hovoriť?"
"Odvtedy, čo to robím s tebou," vystrelila som si z neho pokojným hlasom.
"So mnou? Takže som taký dobrý, že o tom nedokážeš rozprávať?" zazubil sa.
Samozrejme to obrátil vo svoj prospech.
"Namyslenec," zamrmlala som a radšej som pozrela na pódium.
"Hovor, fakt som taký dobrý?"
"A nafúknuť tým tvoje ego ešte viac? Nie, ďakujem. Nechcem riskovať, že sa s Jamesom nezmestíš do izby."
"Moje ego je úplne normálne."
"Hm, to je," súhlasila som. "Tak pre obra."
"Ty jedna..." zasekol sa.
"Tak čo som?"
"To ešte neviem, ale večer si to odpykáš," vyhrážal sa.
"O tom pochybujem. Večer budeme zatvorení v klubovni a donútení oslavovať."
"Sa ešte uvidí," zatiahol Sirius.
"Charlotta, Sirius, mohli by ste byť chvíľu ticho," upozornil nás riaditeľ.
"Prepáčte, pane," ospravedlnili sme sa naraz a zmĺkli sme.

Sirius si po chvíli nahradil slovné naťahovanie svojou rukou na mojom stehne. Prevrátila som očami, ale nechala som ho, nech sa hrá.

Po dvoch hodinách konečne skončili dlhé príhovory organizátorov, miestneho ministra atď. a my sme konečne vypadli z vydýchanej miestnosti na vzduch.


"Normálne sa mi už robilo zle," frflala som cestou po pláži.
"Pekný úvod lúčenia," uškrnul sa Liam.
Pretočila som očami a vrhla som sa na Liama.
"Budeš mi strašne chýbať! Neprežijem to bez teba! Och, Merlin, ako si nás mohol rozdeliť!" hrala som teatrálne.
Liam nebol schopný slova.
"No mne bude stačiť, ak budeš pozdravovať Maxa," zamrmlal po chvíli nesmelo. "Sirius, nechceš si ju už zobrať?" spýtal sa Siria, ktorý sa zatiaľ skrúcal smiechom.
"Tak mi ju daj, ty padavka," smial sa mu Sirius a prevzal si ma.
Ja som zatiaľ predstierala srdcervúci plač.
"Zlato, už stačí, už si ho vydesila," povedal mi.
Rýchlo som vzhliadla.
"Fakt? Tak rýchlo?" spýtala som sa s úsmevom.
"Mrcha krpatá," zatiahol Liam. "Poď sem, nech ti dám na zadok!"
Sirius si odkašľal. Liam na neho vydesene pozrel.
"Vlastne vynadám," opravil sa.
Mávla som nad ním rukou. Nechala som sa od Siria objať okolo pása a znova sme vyrazili po pláži.
"Už sa celkom teším domov," povedala po chvíli Debie.
"Aj ja," súhlasila som.
"A to ti nebudem chýbať?" spýtal sa Liam Debie smutne.
"Jasné, že budeš, hlupáčik," povedala mu a pobozkala ho. "Možno na rok prestúpim k vám."
"Čo?!" vyhŕkli Liam aj Sirius naraz.
"No, naši mi včera písali. Už ich asi omrzel život v Nemecku. Najskôr sa na začiatku leta sťahujeme do Írska. Nechápem tomu, ale absolútne mi to vyhovuje," pritúlila sa k Liamovi. "Takže budeš bezo mňa len štyri mesiace."
"Na tvojom mieste by som si tie štyri mesiace poriadne užil," uškrnul sa Sirius škodoradostne. "Potom totiž zistíš, čo je to "byť pod papučou"."
"Nesnaž sa mi pokaziť náladu," odbil ho Liam.
Debie na Siria zazrela a ja som ho udrela lakťom medzi rebrá.
"Veď som toľko toho nepovedal," zamrmlal Sirius urazene.
"Ty mi chýbať nebudeš," odbila ho Debie.
"Ja ti nebudem chýbať?" spýtal sa Sirius zaskočene. "Tak to počujem prvýkrát."
"Ja sa jej nečudujem," zamrmlala som.
"Charlie, ty radšej pomlč. Dnes už si si na jeden trest založila," uškrnul sa.
Pretočila som očami.
Kútikom oka som zazrela Lucia, ako sa vracia do centra.
"Choďte ďalej," poslala som ostatných. "Ja vás o chvíľu dobehnem."
"Kam ideš?" spýtal sa Sirius.
"Len som si na niečo spomenula," zahovorila som ihneď a snažila som sa cítiť ľahostajne.
Sirius mi našťastie uveril a pokrčil ramenami.
"Hneď som späť," zopakovala som mu a odišla som od nich.
Cestou do centra som na chrbte cítila Siriov pohľad. Bola som rada, že Lucius už bol dnu a Sirius ho nevidel.

"Lucius?" zastavila som ho na chodbe.
Otočil sa ku mne.
"Ahoj," pozdravil ma nie veľmi nadšene.
"Prišla som sa rozlúčiť," povedala som opatrne.
"To si už predsa urobila."
"Sťažuješ mi to," zamrmlala som. "Je mi to ľúto, Lucius, takto som to naozaj nechcela."
"To nikto," pousmial sa. "Ale najväčšia sranda je, že to nikto neplánoval."
Na chvíľku sa odmlčal.
"Myslím, že na to, ako sme spolu komunikovali celé roky na Rokforte, sme za posledných pár týždňov prekonali rekord."
Neodpovedala som. Nemala som tušenie, čo mu na toto povedať.
"O dve hodiny odchádzam a ešte nie som pobalený," začal váhavo.
"To je všetko, čo mi povieš?" spýtala som sa prekvapene.
"Čo chceš počuť? Všetko som ti už povedal," pokrčil ramenami.
"Máš pravdu, prepáč," povzdychla som si. "Sakra, keby nás nikto počúval, myslí si, že nám šibe. Tento rozhovor nemá hlavu ani pätu."
"Tak by sme ho mali ukončiť," usmial sa. "Nemôžem tvrdiť, že mi nebudeš chýbať, ale budem sa snažiť nemyslieť na teba."
"Tak, to bolo povzbudivé," uškrnula som sa ironicky. "Nezabudni, že si mi sľúbil, že mi napíšeš."
"Hneď, ako budem mať o čom ti napísať," prikývol. "Tak sa maj. Naozaj sa musím ísť pobaliť."
"Jasné. Netuším, čo ti mám povedať, tak len veľa šťastia," zamrmlala som.
"Aj tebe, Charlotta."
S tým sa otočil a odišiel.

Ja som tam ešte chvíľku stála a premýšľala. Potom som zásuvku s menom Lucius Malfoy, už dúfam definitívne, zatvorila.
Vrátila som sa späť za svojimi priateľmi. Sirius práve dohadoval výmenný pobyt z Duringhamu na Rokfort. Debie na neho pochybovačne pozerala, čo znamenalo, že neplánuje nič dobré.

Nechápem, ako môžu byť oni dvaja taký dobrý kamaráti, keď sú úplne odlišný. Sirius je ako oheň a Debie ako ľad. Ona nie je na tie jeho hlúposti, čo v kuse s chalanmi vymýšľa. A tiež si myslím, že veľmi nefandí porušovaniu školského poriadku, čo má Sirius, ako svoje hobby.

"No myslím, že by sme už mali ísť," usúdil smutne Liam práve vo chvíli, keď som k nim prišla.
"No asi áno," prikývla som. "Budeš mi chýbať."
"Veď aj ty mne, ale cez prázdniny sa uvidíme," utešoval ma Liam. "Pozdravuj Maxa."
"Jasné," uškrnula som sa. "Dám mu tú sľúbenú pusu od teba."
"Tak to ti nezabudnem," ždúrol do mňa. "Maj sa, Sirius. A daj na ňu pozor. Hlavou sa jej nehoní nič dobre."
"To ja veľmi dobre viem," uškrnul sa Sirius a potriasol si s ním rukou.
Potom pevne objal Debie.
"Maj sa, princeznička, a nenechaj sa doma vytočiť," lúčil sa s ňou.
"Len ak sa nakoniec nebudeme sťahovať," žmurkla Debie na Liama. "Budeš mi chýbať."
"Aj ty mne," pritakal Sirius a pustil ju.
Debie tiekli slzy a ja som zrazu mala čo robiť, aby som sa k nej nepridala.
"Stráž ho, nech niekde nenarobí nechcené potomstvo," nariadila mi Debie.
"Jedine s ňou," ubezpečil ju Sirius, načo sme na neho Debie aj ja pochybovačne pozreli.
"Váš riaditeľ," upozornil nás Liam.
Obaja sme sa otočili.
"Tak teda ideme," usúdila som.

Objala som Liama aj Debie. Sirius znova objal Debie a Liamom si ešte raz potriasol rukou, a potom sme obaja odišli za riaditeľom.

"O pol hodiny odchádzame z haly," pripomenul nám profesor.
"Sme pripravení," povedala som mu.
"Ešte by som po vás chcel, aby ste doma nepovedali, ako ste skončili. Mám na večer pripravené prekvapenie."
"Ako poviete, pane," súhlasil Sirius. "Koľko bude doma hodín, keď sa vrátime?"
"Myslím, že vaši spolužiaci budú mať práve veštenie," informoval nás Dumbledore. "Vy dvaja ste samozrejme ešte z dnešného vyučovania uvoľnení."
"Rada by som ich už videla," uvažovala som nahlas.
"Tak narušíme hodinu," usmial sa Sirius.
"Choďte si teda pre veci," poslal nás riaditeľ a my sme poslušne išli.

Naposledy som pozrela na krásnu pláž s bielim pieskom, na ktorej som zažila zaujímavé veci a určite na ňu nezabudnem.
Ach, tá nostalgia, povzdychla som si v duchu.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Emily Emily | Web | 14. května 2011 v 13:42 | Reagovat

Jee.. to si mi udělala obrovitánskou radost, žes to zveřejnila..nemám čas na dlouhý koment - musím totiž hádej co? okamžitě si přečíst i tu druhou část :-P

2 jaja jaja | 23. listopadu 2011 v 20:10 | Reagovat

kašlať na mna môžeš ale napísať by si mohla že mi to už dávať kontrolovať nebudeš ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama