8. kapitola - Mohli by byť šťastní až do smrti? 2/3

29. října 2011 v 0:42 | Charlie |  The right one for me
Po dlhej dobe mi napadlo, že som už fakt poriadne dlho nepridala toto... tak tu je 2 časť 8. kapitoly.... čoskoro pribudne aj epilóg k Stávke :D
Vaša Charlie
"Fajn, tak ešte raz," zvolal Spike po dvoch hodinách učenia. "Shakespeare, čo o ňom vieš?"
"Meter šesťdesiat vysoký, hnedé oči, špinavý blondiak. Zabila som ho tuším pred mesiacom," odpovedala otrávene.


Odišli z obchodu a nastúpili do auta. Spike ju bez slova niekam viezol. Charlie chvíľu trvalo, kým sa zorientovala a došlo jej, že sú na ceste k centrálnemu parku. Spike mal evidentne naozaj všetko do bodky naplánované. Z auta zobral kôš a deku. Vytiahol ju k jazierku v strede parku. Tam rozprestrel deku. Charlie chvíľu prekvapene pozerala. Na neho to bola až príliš sladká scéna. Stiahol si ju k sebe na deku.

"Dobre, dostal si ma," vydýchla. "Čo sa deje?"
"Trocha rajského pokoja sa ti zíde, láska," usmial sa nevinne.
"Park, piknikový kôš, my dvaja sami a to všetko cez deň?" nechápala.
"Asi už som vyšiel z kurzu," uškrnul sa, "ale nerobí sa to takto? Pokoj, odpočinok, len my dvaja? Za mojich čias sa tomu hovorilo romantika. Čo je moderné dnes?"
"Prepáč, tak som to nemyslela," ospravedlnila sa. Objala ho okolo krku a donútila ho pozrieť jej do očí. "Vieš, v našom svete nie sú obvyklé pikniky cez deň. Pokiaľ viem, mama a ocko piknikovali v noci na cintoríne," pripomenula mu premožiteľské tradície.
"Tu asi nie je tá správna vražedná atmosféra," zamrmlal a usmial sa. "Vieš, láska, oni ale nemali na výber. Tvoj otec bol v tej dobe akosi alergický na slnko. Ja mám drahokam Amara, takže si môžeme užívať luxus pikniku cez deň."
"Budem to považovať za dobový pokrok."
"Zaslúžiš si aj trochu normálneho života. Ak ti ho nemôžem dať inak, tak aspoň takto," mávol rukou okolo nich.
"Ja mám normálny život. Pre mňa je to všetko normálne. Upíri, démoni, čarodejnice, premožiteľky. Všetko. Vyrastala som s tým. Pre mňa nie je nič nenormálne na nočnom rande s upírom," vysvetlila mu. "Pokiaľ má ten upír dušu, samozrejme," dodala ešte.
"A ja ti zase chcem ukázať aj normálny pohľad na svet," namietol a ona vedela, že už o tom nechce viac diskutovať.
"Robíš to úžasne," usmiala sa. Otočila sa v jeho objatí a chrbtom sa o neho oprela.
"Vidíš, že to ide," zašepkal jej do ucha, z ktorého jej odhŕňal dlhé gaštanové pramene.
"Uvedomuješ si, že nás tu môže hocikto vidieť," upozornila ho polohlasne, nedokázala si odpustiť provokáciu. Spikeove pery sa dotkli jej krku a ona mierne privrela oči. "Aj môj oficiálny priateľ," provokovala ho ďalej. Za trest ju jemne pohryzol.

Spike už bol oboznámený s plánom zastierať ich vzťah tým, že navonok bude tak trochu chodiť s Jimmom. Jej priatelia a rodičia si teda mysleli, že je omámená Jimmom, nie ním. V istom smere sa mu to ani trochu nepáčilo. Naopak ale musel uznať, že je to dobré zmätenie ″nepriateľa″. Ale až tak veľmi mu to nevadilo, pretože s Jimmom bola len v škole. Na rande s ním nemala čas. Vedel, že Jimm sa k nej zatiaľ ani poriadne nepriblížil. Okamžite by to vycítil a toho si bola Charlie veľmi dobre vedomá. Nanajvýš ju tak chytil za ruku alebo pobozkal na líce a s tým sa bol Spike schopný zmieriť.

"A čo som ja?" spýtal sa jej Spike naoko urazene. "Neoficiálny priateľ? Hračka?"
"Prečo sa škatuľkuješ do oddelenia priateľ?"
"Takže som ešte menej než to?"
"Naopak si oveľa viac," zasmiala sa. "Ale aj tak, čo ak nás tu niekto stretne?"
"Erin a Kath si to nepovedala však?"
"Nie!" zhrozila sa. "Za prvé som nemala odvahu a za druhé, ako poznám Kath, povedať to jej by bolo akoby som to dala do rozhlasu. Čudujem sa, že nás ešte nepristihli," pokrútila neveriacky hlavou. "Ani dnes ráno a to sme sa od seba nemohli pekne dlho odtrhnúť."
"Ako veľmi dobre vieš, zázraky sa stávajú," zamrmlal. "Ak nás niekto prichytí, proste sa priznáme."
"Máš, dúfam, prichystaný popolník?" spýtala sa ho spiklenecky.
"Načo?"
"Ak nás niekto pristihne, tak tu je do hodiny nastúpený otec, aby ťa zabil."
"Ak sa dobre pamätám, ty si si s tým predminulý týždeň ťažkú hlavu nerobila," pripomenul jej. "Tak na to zabudni aj teraz. Chcela si problémy riešiť až nastanú, tak sa tým riadim."
"Nechce sa mi veriť, že je to len týždeň," vydýchla prekvapene.
Spike len pokrčil ramenami a pritisol svoje pery na jej krk.
Charlie už nemala, čo namietnuť a tak sa len nechala unášať jeho perami.

"Hovoril si, že nevieš, či sa mi bude tvoj plán páčiť," pripomenula mu. "Čo by sa mi na tomto nemalo páčiť?"
"Pozri sa do koša," vyzval ju.
Charlie trochu neochotne vstala z jeho objatia a otvorila piknikový kôš.
"Ovocie?" spýtala sa ho nechápavo.
"Trochu sa tam pohrab," poradil jej s úškrnom.
Charlie popresúvala misky s jedlom a objavila... "Fajn, tak teraz som už úplne mimo," pokrútila hlavou. "Knihy?"
"Sľúbil som ti, že ti pomôžem s literatúrou," pripomenul jej.
"Čakáš, že to všetko prečítam do pozajtra?"
"Sú to len podklady. Vôbec to nemusíš čítať. Mám to pre seba, keby sa stalo, že by som si niečím nebol istý," vysvetlil jej.
Charlie sa z chuti zasmiala. "Kde si si zabudol svoje úžasné sebavedomie?"
"Hej, no to mi je ale porozumenie. Uvedomuješ si, že ja som sa to učil pred sto desiatimi rokmi?"
Charlie sa na neho zmierlivo usmiala. "Je ti dúfam jasné, že je to márne? Do mňa to nenahustíš."
"To nechaj pekne na mňa."
"Fajn, ale aj tak to do hodiny vzdáš," pokrčila Charlie ramenami.
"Ja? Nikdy!" uškrnul sa a znova si ju k sebe pritiahol.


"Fajn, tak ešte raz," zvolal Spike po dvoch hodinách učenia. "Shakespeare, čo o ňom vieš?"
"Meter šesťdesiat vysoký, hnedé oči, špinavý blondiak. Zabila som ho tuším pred mesiacom," odpovedala otrávene.
"Charlie," napomenul ju Spike. "Takto sa to naozaj nikdy nenaučíš. Prestaň blbnúť."
"Spike, ty to proste nechápeš. Ja neblbnem. V hlave nemám nič iné ako upírov, démonov a spol."
"Dobre, naposledy. Čo vieš o Shakespearovi? Hovor!" zavrčal mierne podráždene. Nemienil sa vzdať pokiaľ si nebude istý, že ten test zvládne.
"Anglický spisovateľ narodený v šestnástom storočí. Významný dramatik. Medzi najznámejšie diela patrí Hamlet, Rómeo a Júlia, Macbeth, Antonius a Kleopatra, Othello, Večer trokráľový alebo Čo len chcete. Vcelku sa mu prisudzuje 39 divadelných hier, nie je isté, že napísal všetky," vyrapotala.
"Ako z učebnice," uškrnul sa Spike. "Povieš mi prečo sa vzdávaš dopredu?" spýtal sa.
"Jasné," pokrčila kútikom úst. "Hlavne, že do mňa Shakespeara hustíš už štvrť hodiny. Čo je ďalšie?"
"Charlotte a Emily Bronteové?"
"Boli to sestry. Žili v devätnástom storočí. Svoje diela vydávali pod mužskými pseudonymami. Charlotte napísala román Jane Eyrová, Emily napísala Búrlivé výšiny."
"Dobre," prikývol. "Toto jediné si si nepamätala. Zhrnutie romantizmu?"
Charlie začala recitovať poučky. Popritom z piknikového koša vykladala dobroty.
"Aj toto vieš," odškrtol si ďalšiu položku vo svojom pomyselnom zozname. "Zabudla si len na dva znaky. To je dobré. Ešte by sme mohli skúsiť zopakovať bar..." Charlie mu zapchala ústa bobuľkou hrozna.
Hravo pokrútila hlavou. "Ehmehm," zavrnela. "Už to viem."
"Akosi rýchlo si zmenila názor, nezdá sa ti?" vytkol jej, keď prehltol. "Pred pár minútami si sa ešte vzdávala."
"Už sme toho dnes spravili viac ako sa v skutočnosti dalo. Treští mi z toho hlava. Pre dnešok stačí. Čo sme nestihli teraz si doberiem zajtra." Pobozkala ho.
"Ale čo? Nemal by som o tomto rozhodovať ja?"
"Ale no tak," pozrela na neho šteňacím pohľadom, "prejdime na trochu zábavy." Opäť ho pobozkala. Tentokrát hravšie a živšie.
"Tak fajn, presvedčila si ma," zamumlal Spike a bozk jej vrátil.
Charlie sa samoľúbo usmiala. "Dobre vedieť, že to presviedčanie funguje aj opačne."
"Neprovokuj, láska, stále sme ešte nezopakovali humanizmus a renesanciu," vyhrážal sa jej s úsmevom.

Charlie rýchlo vyrapkala skrátenú verziu poučky o humanizme a renesancii. Spike sa neubránil smiechu. Pritiahol si ju na seba a nechal sa pohltiť jej lákavou vôňou a ešte lákavejšou váhou spočívajúcou na jeho hrudi.
Obaja sa vykašlali na realitu a nechali sa unášať svojou vlastnou dimenziou.

Z dlhého bozkávania ich vyrušila lopta, ktorá im narazila do bokov. Prekvapene vzhliadli a uvideli, ako k nim húpavo beží asi trojročné blonďavé dievčatko. Maličká zastavila pri ich deke a zaváhala. Pozerala na nich veľkými hnedými okálami. Charlie sa na ňu čarovne usmiala. Jemne sa vymanila zo Spikeovho objatia, zobrala loptu a podala ju dievčatku. To sa tiež usmialo a očičká mu zasvietili.

Spike sa na to len očarovane pozeral. Keby jeho srdce žilo, určite by poskočilo. Charlie bola s tým dievčatkom taká pôvabná. Pripadal si, akoby sa presunul do vzdialenej, fantazijnej budúcnosti. Ak by to bolo možné, chcel by, aby jeho budúcnosť vyzerala práve takto. Bohužiaľ vedel, že to možné nie je. Iskry v jeho očiach mierne pohasli. Do zoznamu argumentov, ktorými sa pred dvomi týždňami presviedčal, že by nemal byť s Charlie, sa pridala ďalšia položka. Pomaly, ale iste sa jeho zoznam začínal podobať tomu Angelovmu, v ktorom mal on svoje dôvody, ktoré ho presvedčili, aby od Buffy odišiel.

Okamžite zahnal pochmúrne myšlienky skutočnosťou, že na takéto veci nemá zatiaľ Charlie ani najmenšie pomyslenie a ešte dlho to tak zostane, a znova sa trochu smutnejšie usmial.

Pribehla k nim mama dievčatka. Niekoľkokrát sa im ospravedlnila a poďakovala, a potom si dievčatko odviedla. Keď odchádzali, Spike počul, ako ju láskyplne karhá.

Charlie sa k nemu vrátila a spokojne sa mu usalašila na hrudi. Automaticky ju objal a začal ju láskať vo vlasoch. Duchom bol absolútne inde. Charlie to vycítila.
"Stalo sa niečo?" spýtala sa ho a pozrela mu do tváre.
"Nie," odpovedal okamžite a vyčaril presvedčivejší úsmev.
"Bola zlatá, však?" nadhodila Charlie nevinne. "Vždy som chcela mať malú sestričku. Zaujímalo by ma, prečo sme všetci jedináčikovia. Ja, Erin, Kath aj Xander," uvažovala.
Na toto Spike poznal odpoveď. "Vieš to, že majú vás je pre nich dosť nebezpečné. Ak by sa vám niečo stalo, sú ochotný spraviť všetko. Predstav si, keby ťa niečo unieslo, Buffy aj Angel by za teba položili život. A to platí aj o Willow a Kennedy, Faith a Robinovi, a Alexovi a Anyi. Stále vám hrozí obrovské nebezpečenstvo. Čím viac detí, tým väčšie to nebezpečenstvo je. V podstate si v jednom kuse v nebezpečenstve preto, kto sú tvoji rodičia. Tým, že si jedináčik v podstate chránia teba aj seba."
"Mhm," prikývla. "Toto chápem." Pritúlila sa späť k nemu.

"Koľko je vlastne hodín?" spýtala sa ho asi po ďalšej štvrť hodine, ktorú si užívali svoju blízkosť.
Spike pozrel na hodinky a prekvapene podvihol obočie. "Pol siedmej," odpovedal.
"Ou, to fakt?" nechcelo sa jej veriť. Zamrvila sa a pritiahla si jeho zápästie. "Utieklo to" skonštatovala jednoducho. "Neskočíme si ešte trochu zatrénovať?" navrhla.
"Prečo nie," súhlasil Spike. "Ale do AI, do školy ťa nepustím."
"Jasné."


K Charlie domov sa vrátili až o desiatej. Pri tréningu sa dobre bavili, a tak sa trochu natiahol. Spike sa už akosi automaticky vytratil do kuchyne, aby prichystal Charlie niečo na jedenie. Charlie vybehla hore do sprchy.

Hneď, ako vyšla zo sprchy ucítila vôňu oregana, ktorá sa niesla celým domom. Obliekla sa a vrátila sa späť dole. Oprela sa o zárubňu v kuchyni a pozorovala svojho upíra, ako pobehuje po kuchyni a varí. Bol to veľmi zvláštny pohľad.

Hľadela na muža, ktorý by mohol byť považovaný za ústrednú postavu sexuálnych snov nejednej ženy. Platinový blondiak, s nádhernými očami farby oblohy tesne po súmraku. S dokonalou postavou, ktorú by mu závidel každý model a sexy jazvou v obočí, ktorá len zvýrazňovala jeho temnosť a tajomnosť. Muž, ktorý dokázal poslať ženu do kolien jediným úsmevom.

Hľadela na upíra, ktorý bol ešte pred dvoma desaťročiami postrachom. Nebezpečného, úskočného a vražedného. Ktorý prešiel stovkami zmien a nakoniec zachránil svet.

A zároveň hľadela aj na večného smoliara, ktorému život v podstate nikdy neprial. Jeho prvá veľká láska ho verejne vysmiala. Matka, ktorú chcel zachrániť pred smrťou premenou v upíra, ho znenávidela. Angelus ho s radosťou ponižoval pri každej príležitosti. Musel zostať na vozíčku, pretože ani jeho upírie schopnosti dlho nedokázali vyliečiť pomliaždenú chrbticu. Nedobrovoľne pripravený o údel upíra čipom v hlave, ktorý mu dokonale skomplikoval život. Zamilovaný do premožiteľky, ktorá ním pohŕdala. Nahradený vlastným sokom.

Tým všetkým bol.

Vždy si toho bol vedomí. Hlavne si bol vedomí svojej príťažlivosti a tým, ako pôsobí na všetky ženy. Sebavedomý, dokonalý, krásny... Existovali tisíce prirovnaní, ktoré by mohla použiť, ale ani jedno a ani všetky dokopy ho dostatočne nevystihovali.

Ona v ňom videla ešte jedného muža. Muža, ktorý sa o ňu stará, chráni ju, rozmaznáva ju a miluje ju. Každým svojím slovom, každým gestom, pohľadom, úsmevom to naznačoval.

Jeho prítomnosť v kuchyni pôsobila rovnako nepatrične ako aj prirodzene. Nepatrične pri všetkých pomenovaniach, s ktorými sa jej spojil pred chvíľou. A prirodzene, v spojení s tým posledným. Dokonalý bol však vo všetkých smeroch.
A aj v túto chvíľu si to dokonale uvedomoval. Vedel, že stojí medzi dverami a cítil, ako si ho so zaujatím prezerá.

Neubránil sa samoľúbemu úsmevu. Ďalej pokojne varil a doprial svojej láske ten pohľad. Nakoniec však musel jej potešenie ukončiť, pretože večera bola hotová.

Znova sa samoľúbo usmial, keď si predstavil, ako sa bude o chvíľku červenať. "Miláčik, ja viem, že sa ti na mňa dobre pozerá, ale čo keby si radšej prestrela stôl," navrhol jej. Nedokázal si odpustiť malú provokáciu.

"Si takmer rovnako krásny ako si domýšľavý," povedala mu s úsmevom.
Naozaj sa začervenala, keď jej došlo, že vie, že si ho prezerá. Nedokázala si zvyknúť na to, že on ju dokáže vycítiť na kilometre. Prešmykla sa okolo neho k linke a chcela zo skrinky vytiahnuť dva taniere, ale Spike ju chytil okolo pása a stiahol si ju do objatia. Ešte stále sa tak krásne červenala.

"Takže ja som domýšľavý?" zatiahol takmer urazene. "Stála si v tých dverách štvrť hodiny a pozorovala si ma, a ja som domýšľavý? Nemyslíš si, že si mi na to dala dosť dobrý dôvod?"
Charlie sa do líc nahrnula ďalšia červeň. "Tak dlho som tam nestála," pípla.
Spike sa krivo usmial. "Nie, tak dlho nie," súhlasil potichu a pobozkal ju. Dlhšie už nevládal odolávať.
Charlie spokojne zamraučala, objala ho okolo krku a pritiahla si ho bližšie.
"Čo večera?" spýtal sa.
"Môžeme ju zohriať neskôr," navrhla.

Spikeov úsmev sa len rozšíril. Nadvihol ju a posadil na kuchynskú linku, aby sa nemusela naťahovať. Hladne ju začal bozkávať a Charlie ho až priveľmi ochotne prijímala. Nežne jej odtiahol kolená od seba, aby sa k nej dostal bližšie. Pomaly začínala lapať po vzduchu. Automaticky presunul svoje pery na jej krk. Hlavu mu zaplnili jej vzdychy.

Rukami mu blúdila po chrbte a tisla si ho k sebe bližšie. Hlavu mala prázdnu. Úplne prázdnu, prázdnu ako pátrací balón. Napriek tomu si uvedomovala, čo sa deje a vôbec to nemienila zastaviť. Jeho dotyky boli ako silná droga, stačila jedna dávka a bola závislá. A ona chcela byť závislá. Závislá na ňom.

Inštinktívne mu omotala nohy okolo pása a nechala sa ním zdvihnúť. Spike sa otočil k jedálenskému stolu. Posadil ju na kraj a potom zo stola zmietol riad. Kuchyňou sa ozval cingot kovu a porcelánu, ale ani jeden z nich ho nevnímal. Spike si pripadal ako vtedy, keď bol omámený tým slizom. Jeho rozumné uvažovanie vzalo do zajačích. Dávno už obývalo inú dimenziu než tú, v ktorej bol práve on s Charlie.

"Och, Bože," zavzdychala Charlie, keď jeho ruky zablúdili k okraju jej trička. Zrazu nadobudla štipku racionálneho uvažovania. "Spike, vieš, že..." nechala vetu nedopovedanú. Vedela, že pochopí a aj tak nevedela, ako by v nej pokračovala.
"Neboj, láska, viem," odpovedal automaticky.

Zmysel jej slov ho zasiahol až o chvíľku neskôr. Pozrel jej do očí. Najprv sa v jeho očiach objavilo zmätenie, potom pochopenie a nakoniec zvláštny druh hrôzy, ktorú ona nedokázala určiť.

"Preboha," zašepkal a odtiahol sa od nej.
Teraz bola zmätená ona. Toto svojím upozornením dosiahnuť nechcela. "Spike?"
Upír na ňu chvíľu pozeral, potom párkrát pokrútil hlavou. Pevne zatvoril oči a dvakrát sa zhlboka nadýchol.
"Toto je zlé," vydýchol bolestne. "To nemôžem urobiť. Nie teraz, nie tu, hlavne nie takto," hovoril skôr sebe ako jej. "Prepáč." Rýchlo sa otočil, zobral svoj kabát a vybehol z domu.

Charlie bola zmätená. Nechápala ho. Nevedela, čo svojím nie myslí. Bolelo ju pomyslenie, že by odmietol ju.
Pomaly vstala zo stola a začala upratovať rozhádzanú kuchyňu. Pozdvíhala rozhádzaný príbor a vyhodila črepy zo svojho obľúbeného hrnčeka, ktorý si on tak rád požičiaval. Nemala chuť večerať, ale prázdny žalúdok ju presvedčil. Nabrala si z cestovín, ktoré Spike pripravil a smutne ich jedla.

Bála sa, čo bude ďalej. Nevedela, čo bude ďalej. Nevedela, či sa Spike ešte vráti. Pomaly zjedla cestoviny, hodila prázdny tanier do drezu a vybehla do svojej izby. Zaliezla do postele, poriadne sa zabalila do prikrývky a nechala tiecť slzy. Nakoniec zaspala.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Nikča Nikča | 31. října 2011 v 12:29 | Reagovat

Konečně další kapitolka ! Ale vyplatilo se čekat, je nádherná ! Opravdu se ti to povedlo :-) :-)  :-) :-D

2 Kath* Kath* | 31. října 2011 v 19:46 | Reagovat

Skvělá,skvělá,skvělá!!! :-) :-D

3 Baruš Baruš | 2. listopadu 2011 v 15:12 | Reagovat

Opravdu nádherná kapitolka, jen doufám že Spike od Charlie neodejde a naopak bude chtít pokračovat :-D

4 Destiny Destiny | 12. července 2015 v 19:29 | Reagovat

kedy bude pokračko :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama