3. kapitola - Milé stretnutie

31. ledna 2012 v 0:30 | Charlie |  Darebáctvo sa podarilo
Sľúbila som, že keď k prvej kapitole Tak či onak Wesleyová pribudne 5 komentárov pridám Darebáctvo. Arya napísala 5ty komentár a ja plním sľub.
Nie je to nič horybylné, ale nič lepšie môj mozog nevyprodukoval.
Budem rada, ak si prečítate nie len toto ale aj 1. kapitolu Tak či onak Weasleyová a k obom necháte komentár. Potešíte ma. Zrejme čakáte, kým sa príbeh trochu rozbehne, ale prosím, ja potrebujem spätnú väzbu, aby som vedela, čo si myslíte a namala pocit, že píšem do šuflíka a nikoho to nebaví. Aj keď vám na komentár neodpoviem, buďte si istý, že som vďačná.
Príjemné čítanie dlho očakávanej kapitoly
Pre vás Charlie :*

"...Vyzeralo to s tebou vážne."



25. augusta o jednej po obede Violet poslednýkrát kontrolovala veci vo svojom kufre. O tretej sa začínala pedagogická porada v zborovni a ona nechcela ani sekundu meškať. Štúdium a práca právnika ju doslova vytrénovali k dochvíľnosti a presnosti, v práve to inak nešlo. Ešte raz prebehla svojím bytom, aby sa ubezpečila, že má naozaj všetko. Nemala. Našťastie si náhodou všimla rozhodených bežeckých tenisiek pri dverách, ktoré zrejme zámerne prehliadala. Nepozrela na ne totiž odvtedy, čo v nich stretla Siria. Sama sa čudovala, že sa cíti tak ukrivdene. Mala to čakať. Vážený pán Black sa jej od toho rána, čo sa vyparil ako para nad hrncom, neobťažoval poslať ani len sovu.

"A čo si čakala? Že bude stepovať pod tvojím balkónom a skladať ti básne?" spýtala sa sama seba trpko. "Ale ozvať sa mohol," dodala po chvíli a zobrala tenisky.

Ešte naposledy pre istotu všetko skontrolovala a švihnutím prútiku poslala svoj kufor do rokfortskej riaditeľne. V byte samozrejme nemala krb, takže ju čakala niekoľkominútová cesta cez Rokfortské pozemky. Možno už pre ňu Minerva poslala koč, ale nevadilo by jej, keby sa musela prejsť pozemkami, na ktorých už roky nebola.


Pred rokfortskou bránou ju čakal koč, bez postroja. V tej chvíli jej napadlo, ako je rada, že sa vyhla všetkým možnostiam, ktoré by jej zabezpečili, aby videla neviditeľné kone. Sadla si do koča a pozorovala blížiaci sa hrad.

Bez zaváhania trafila k príšere, ktorá strážila vchod pred riaditeľňou. Povedala jej heslo a o pár sekúnd už klopala riaditeľke na dvere.

Riaditeľka McGonagallová ju čakala s úsmevom za svojím stolom. No Violet viac ako jej, venovala pozornosť portrétu za jej chrbtom. Čakala kým sa obsidiánové oči jej brata otvoria a chcela vedieť, či sa na ňu usmeje. Bola asi jediná na svete na koho sa Severus Snape za celý svoj život usmieval. Tak veľmi mal svoju sestru rád.

Stalo sa. Severus tak trochu z nudy otvoril oči, aby zistil, ktorý z kolegov prišiel do riaditeľne. Neubránil sa úsmevu, keď uvidel svoju malú sestričku. Violet mu odpovedala rovnako láskavým úsmevom. Ľadový profesor Snape mal predsa len city.

"Dobrý deň, Minerva," donútila sa Violet vziať na vedomie riaditeľku.
"Dobrý deň," odpovedala jej a ešte viac sa usmiala, keď videla úsmev na jej aj Severusovej tvári. "Kedykoľvek sa môžete prísť so svojím bratom porozprávať."
Tým zmazala úsmev oboch súrodencov a obom na tvár sadla rovnaká tvrdá, bezvýrazná maska. Čo naopak pobavilo Albusa, ktorý ich so záujmom sledoval.
"Nechcete sa posadiť, Violet?" vyzvala Minerva svoju mladšiu kolegyňu.
"Ďakujem, Minerva," odmietla Violet. "Len som vás chcela požiadať, aby ste mi ukázali moje komnaty. Rada by som sa ešte pred poradou vybalila."
"Samozrejme, chápem," prikývla riaditeľka. "Albus, Severus, ospravedlníte nás?"
Obaja bývalí riaditelia prikývli. Via začarovala svoj kufor a v závese za Minervou zišla schody.

"Pôvodne som vám chcela dať Severusove staré komnaty, ale zdajú sa mi príliš studené a pochmúrne pre mladú ženu. Vybrala som vám jedny na prvom poschodí. Nebudete to mať ďaleko do svojej učebne ani do Veľkej Siene," bľabotala Minerva.

Violet ju napol pustila z hlavy a radšej si prezerala chodby, ktoré videla prvýkrát po trinástich rokoch. Niektoré časti sa trochu zmenili, zrejme tie, kde sa bojovalo a boli poškodené. Vedela, že na niekoľkých poschodiach dokonca spadol strop. Obdivovala prácu kúzelníkov, ktorí to dokázali za rok všetko opraviť. Rokfort zostal bez škrabnutia. Jediné, čo na ňom pripomínalo bitku, bol pomník venovaní obetiam a mohyla na kraji pozemkov.

Violet takmer vrazila do Minervy, ktorá nečakane zastavila.
"Sme tu," usmiala sa na Minerva na svoju mladú zamestnankyňu. "Dúfam, že sa vám bude páčiť."
"Ďakujem, Minerva," opätovala jej Violet úsmev.
"Myslím, že vám nemusím pripomínať, že porada začína o tretej."
"Viem," prikývla Via.
"Výborne, takže sa uvidíme o chvíľu," znova sa riaditeľka hrejivo usmiala.
Violet si ju takúto nepamätala. Usmievavý bol večne Dumbledore, nie prísna profesorka transfigurácie. Zrejme miesto riaditeľa vymýva mozgy. Dúfala, že sa to nestalo aj Severusovi.
"Minerva!" zastavila riaditeľku. "Chcela som vás ešte požiadať, aby ste nikomu nehovorili, že Severus je môj brat."
"Samozrejme, zlatko," sľúbila Minerva. "Pokiaľ viem, okrem mňa, Albusa, Filiusa a Poppy, to tu na hrade nikto neviem. Určite sa to udrží tak, ako to je."
"Ďakujem," poďakovala sa Via a vošla do svojich komnát, premýšľajúc, či nemá nová riaditeľka naozaj vymytý mozog.


Sirius už piatykrát odchádzal zo svojej izby v Removom dome, no ešte ani raz úspešne. Pred hodinou ešte nemal naponáhlo. Už vedel, kde budú jeho komnaty a kam má teda poslať svoje veci. No teraz už pomaly meškal na svoju prvú pedagogickú poradu. Aj keď väčšina pedagogického zboru, bola zvyknutá, že mešká vždy a keď zistia, že on je profesor obrany, len nad jeho omeškaním mávnu ruku, ale naozaj sa dnes nechcel uviesť zle.

"Tak ja padám!" zavolal do obývačky, keď sa konečne vymotal.
"Uf, konečne," začul Nymphadorin povzdych a zasmial sa.
"Počkaj ešte!" zakričal na neho Remus. "Aspoň sa rozlúč."
"Na Vianoce prídem znova otravovať," sľúbil Sirius blížiacemu sa Removi.
"Už sa teším," usmial sa Rem. "Počúvaj, sekaj dobrotu, jasné? Už nie si študent ani Záškodník. Meškanie na hodinu neznamená trest, ale to, že nestihneš ani polovicu z vecí, ktoré máš na hodinu pripravené. A študentky sú pre teba tabu. Vďaka bohu, že profesorky sú pristaré," poučoval Siria Remus.
"Jasné, mami," uškrnul sa Sirius. "Vieš, že takto podobne ma naposledy napomínala Jamesova mama? To boli časy."
Remusa sa znova usmial.
"Nespomínaj veľmi, praskne ti z toho hlava."
"Skôr srdce, braček," opravil ho Sirius. "Drž mi palce a dúfaj, že Nerva zobrala aj nejakú mladú profesorku."
"A čo tá tvoja právnička? Vyzeralo to s tebou vážne."
"Chcem jej dať čas. Nie je zo mňa práve nadšená, tak uvidím, čo bude, keď sa jej to rozleží v hlave," uškrnul sa Sirius.
"Žeby si stratil so svojich božských schopností?" vystrelil si Remus.
"Podľa zvukovej odozvy v jej spálni, pochybujem. Preberieme to inokedy. Ty si tiež vyberieš dobu, kedy chceš riešiť sex. Za tri minúty mám byť v zborovni."
Remus na neho vytreštil oči.
"A čo tu ešte robíš?! Padaj do práce!"
Sirius sa zasmial. Hodil hrsť hop-šup prášku do krbu a o pár sekúnd už vyliezal v Minervinej pracovni.
"Albus, Ufňukanec," kývol obrazom.
"Vitaj, Sirius," usmial sa Albus široko.
Severus si ho len nevraživo premeral.
"Vyzeráš oveľa lepšie, ako si pamätám, chlapče. Som rád, že sa všetko vyriešilo," pokračoval Albus.
"Vďačím za to Violet Rojasovej, je to úžasná žena," usmial sa Sirius.
Severusom pri mene jeho sestry trhlo. Znova si Siria vražedne prezrel. Hodiny v pracovni odbili tretiu.
"Meškáš, Sirius," upozornil ho Dumbledore. "Ale s tým všetci rátajú."
Sirius sa zasmial.
"Dovidenia, pán profesor," rozlúčil sa a vybehol z miestnosti.


Violet prišla s krátkym predstihom. Väčšina profesorov už sedela na svojich miestach, ale niekoľko ešte zostalo voľných. Prekvapene zastala, keď za stolom zbadala známu tvár.

Nikdy v živote, ale naozaj nikdy by ju nenapadlo, že jej najneobľúbenejšia spolužiačka sa niekedy objaví práve za stolom, kde teraz sedela.

Minerva Violet vytrhla z nenávistného zazerania po Edne Hopkirkovej, ktorá rovnako zazerala po Vii. Boli konkurentky zrejme ešte skôr, ako sa poznali.
"Nájdi si voľné miesto, drahá, a posaď sa," ponúkla ju riaditeľka.
Violet prikývla. Sadla si na stoličku čo najďalej od Edny a snažila sa tváriť, že pitomá blondína v miestnosti nie je. Do tretej sa naplnili všetky stoličky až na jednu a Minerva sa postavila.

"Drahý kolegovia," usmiala sa Minerva na celú zborovňu. "Som veľmi rada, že vás tu vidím a že môžeme spolu opäť učiť svojich študentov. Tento rok bude prvý z rady siedmych veľmi náročných rokov, ale verím, že to spolu zvládneme. A hlavne dúfam, že skončil večný problém s miestom profesora obrany. Aj keď ten nový ešte neprišiel. Ale všetko postupne. Najprv vám chcem predstaviť nových profesorov.

Na moje staré miesto nastúpi profesorka Eileen Rooseová, ktorá je úžasná odborníčka na transfiguráciu a mne urobila obrovskú radosť, keď moju ponuku prijala."

Postaršia pani, asi päťdesiatnička, sa usmiala na svojich kolegov a kývla im rukou. Nevyzerala nijako zvlášť milo, ale zase ani nevraživo. Po predstave Minervy ako profesorky tranfigurácie sa profesorka Rooseová na toto miesto vzhľadom výborne hodila.

"Na miesto profesora elixírov a profesora životu a zvykov muklov, nastupujú dve naše bývalé absolventky, ktoré si zrejme väčšina z vás pamätá. Miesto profesorky života a zvykov muklov prijala Edna Hopkirková."
Edna sa afektovane usmiala, ako mala vo zvyku už na škole a Violet sa opäť zmocnil pocit, že sa z toho úsmevu povracia.
"A namiesto profesora Slughorna nastúpi Violet Rojasová," ukázala Minerva na ňu. "Profesor obrany proti čiernej mágii mešká. Ale myslím, že všetci poznáte..."
Do dverí prudko vrazil nový profesor obrany. Violet výhľad na neho zakryli dvere, ale keď prehovoril zakrútil sa s ňou svet a bola rada, že sedí, inak by ju nohy neudržali. V rovnakú chvíľu sa jej v bruchu objavilo asi milión motýľov, ktoré ju vytrvalo šteklili.
"Prepáčte, že meškám, pani riaditeľka, ale akosi som sa nedokázal vymotať z domu," vyhováral sa.
A čo sme od jeho veličenstva mohli čakať, prebehlo nevraživo Vii hlavou.
"V poriadku, Sirius, posaďte sa..."
Minerva sa musela rozhliadnuť, aby zistila, kde zostalo voľné. Usmiala sa. Violet zamrazilo, keď zistila, že je voľné len vedľa nej.
"Posaďte sa k našej novej profesorke elixírov. So slečnou Rojasovou sa už poznáte, takže by to nemal byť problém."
Sirius prekvapene vykukol spoza dverí. Neveril tomu, čo počul a takmer neveril ani vlastným očiam, ale sedela tam jeho bývalá právnička a teraz už aj bývalá milenka. V duchu zanadával. Zatvoril za sebou dvere a posadil sa k Vii.
"Vás som tu nečakal," povedal potichu.
Viu trochu zamrzelo, že jej vyká.
"Tiež ste neboli v mojej top desiatke, profesor," vrátila mu.
"Takže, kde som to prestala," prerušila ich Minerva. "Ach, tak nového profesora obrany, Siria Blacka, určite všetci poznáte. Väčšina z vás ho učila a zvyšok sa o ňom určite dočítal v nejednom vydaní Proroka. Sirius, profesorov poznáš, rovnako aj profesorku elixírov. Len novou profesorkou transfigurácie je madam Eileen Rooseová a život a zvyky muklov bude teraz učiť slečna Edna Hopkirková," predstavila mu dve neznáme. "Dámy, Sirius Black."

Violet stúpol adrenalín v krvi, keď si všimla, ako na Siria pozerá Edna. Najradšej by jej tie jej veľké modré oči vyškriabala. O dve sekundy, keď si uvedomila, nad čím premýšľa, vynadala si.

"Ako som už spomínala, tento rok bude ťažký. Budeme mať dve špeciálne triedy. Jeden v prvom ročníku a druhý v siedmom. Máme šesť dní, aby sme dali dokopy rozvrh a zosúladili ho do posledného detailu..."

Ďalej sa už preberali len a len záležitosti vyučovania a bolo ich toľko, že Sirius ani Violet nemali čas, aby premýšľali nad niečím iným, nedajbože toľko času, aby premýšľali o svojom spolusediacom kolegovi.


Hneď, ako Minerva ukončila poradu a rozdala úlohy, vyletela Violet zo zborovne priamo do svojich komnát. Nedala Siriovi možnosť ju dobehnúť a aj keby sa k nej dobýjal, nepustila by ho. Okamžite sa dala do posledného vybaľovania a potom sa posadila nad prácu, ktorú jej dala Minerva a nad prerábanie Severusových učebných plánov.

To jej zabralo všetok čas ďalších šesť dní. Svoje komnaty opúšťala len v prípade pracovnej nutnosti, keď musela ísť za Minervou alebo kvôli porade. Sirius si zrejme obľúbil miesto, na ktoré ho Minerva v zborovni posadila a nemienil ho vymeniť za iné, ale to boli jediné chvíle, kedy boli oni dvaja dosť blízko, aby mohli komunikovať. Inak sa mu Via vyhýbala ako trol kúpaniu.

Na slávnostnej večery prvý deň nového školského roku, bola rada, že medzi nimi sedí Minerva. Riaditeľka sa ich oboch snažila zapojiť do spoločného rozhovoru, no Via jej snahu zaryto ignorovala stručnými odpoveďami typu áno, nie. Večer ani netušila, aká všímavá a zákerná je v skutočnosti riaditeľka Rokfortu. Ráno to trpko zistila.


Violet vošla prvé ráno do Siene medzi prvými, aby sa mohla v pokoji naraňajkovať a stihla rozdať rozvrhy svojim žiakom. Nenapadlo ju, že rovnako bude premýšľať väčšina profesorov a hlavne všetci vedúci fakúlt, medzi ktorých patril aj Sirius. Ďalšie nepríjemné prekvapenie, jej priniesla Minerva, ktorá ju s úsmevom zdravila odchádzajúc zo Siene. Via vydesene pozrela na svoje miesto, prázdne miesto riaditeľky a Siria. Neochotne, s hlbokým nádychom prešla, cez Sieň k profesorskému stolu.

"Dobré ráno! Mám vám podržať stoličku?" ozvalo sa z miesta profesora obrany.
"Na to sa vážne pýtate?" premerala si ho nevraživým pohľadom.
"Viem, že si hrdá žena," povedal Sirius nezvyčajne krotko.
"My si odkedy tykáme?" prekvapila ju zmena jeho chovania.
"Mám ti to naozaj pripomenúť?"
"Chcela by som sa len v pokoji naraňajkovať, ak ti to neprekáža," povedala mu a nabrala si raňajky.
"Vadí ti moja spoločnosť?"
"Vaša spoločnosť nie, pán profesor, skôr vy osobne," odvrkla.
"Violet, čo som ti spravil?"
"No možno to bude tým, že si vôbec nič nespravil!"
"Správaš sa ako urazená žena," diagnostikoval ju.
"A nebude to tým, že som urazená žena? Dobre, nechajme to tak, neviem, prečo si môj mozog myslí, že som od teba mala čakať viac. Veď je to absurdné. Predsa som s tým počítala."
"Počkaj, ty si... Violet, ja... Bolo to divné, nevedel som, ako mám prísť."
"Štyri týždne? Nekecaj," odvrkla. "Ospravedlníš ma?"

Zobrala si zo stola hrnček s kávou a kôpku prázdnych rozvrhov, ktoré si so sebou priniesla a vybrala sa ku stolu svojej fakulty. Jednému po druhom rozdávala rozvrhy a chvíľami pozrela, ako Sirius robí na opačnom konci Siene to isté.

"Ahoj," ozval sa študent, ktorý do nej takmer vrazil.
Via už chcela strhávať body, za nezdvorilí pozdrav, ale keď zdvihla pohľad od posledných prázdnych rozvrhov, spoznala Draca Malfoya.
"Príď za mnou hneď, ako sa naraňajkuješ, aj tak máš prvú hodinu elixíry a ráč to stihnúť!" prikázala nekompromisne.
"To mám hneď trest?" spýtal sa Draco. "Začínaš sa podobať..."
Violetin pohľad sa zmenil na vražedný, tak radšej nedopovedal.
"A tvoje správanie tiež preberieme, neboj," povedala mu a strčila mu do ruky rozvrh.
Rozhliadla sa po Sieni. Ich malý rozhovor si našťastie nikto nevšimol.

Posledné rozvrhy rozdala medzi dverami Siene posledným oneskorencom a vybrala sa dole do kabinetu elixírov.
"Počkaj, ešte sme nedokončili rozhovor," dobehol ju Sirius.
"Nemám s tebou o čom hovoriť," odbila ho ľadovo.
"Naozaj som ti nechcel ublížiť. A naozaj som nevedel, ako sa ti ozvať. Vlastne som si skôr myslel, že už ma nikdy nebudeš chcieť vidieť ani o mne počuť. Nehrnula si sa práve najdychtivejšie do známosti so mnou."
"Nemám s tebou čo riešiť, profesor..."
"Som Sirius, ak si zabudla," pripomenul jej takmer urazene.
"A ak áno?"
"Nebudem z toho práve na vetve, neboj," ubezpečil ju ironicky.
"To som rada. Pozri, o chvíľu začína hodina, rada by som sa ešte pripravila."
"Nič sa nestane, ak budeme meškať."
"Mne je jedno, čo si myslíš ty, ale mne to vadí. Dovidenia."
Otočila sa mu chrbtom a odišla do žalárov.

"Ďalej!" zavolala, keď sa konečne ozvalo klopanie, na ktoré tak dlho čakala.
"Všetci na mňa pozerajú ako na ružového hipogrifa," frflal Draco, keď zavrel dvere.
"Draco, neželám si, aby si mi na verejnosti tykal, jasné?" spustila Violet zostra. "Tu som tvoja profesorka, nie sestra tvojho kmotra. A to je druhá vec, nechcem, aby sa niekto dozvedel, že som Severusova sestra."
"Prečo?" nechápal Draco.
"Pretože ja narozdiel od vás mám na krku naštvaných smrťožrútov na slobode. Vy z nejakého divného dôvodu nie ste považovaní za zradcov, no mňa by si taký Macnair alebo Yaxley rád poddali. Rozumieš?"
"Via, nie som hlúpy," ohradil sa Draco.
"Len aby," usmiala sa na neho Via.
"Dám si pozor, ale takto ťa môžem brať normálne, nie? Veď si bola ako moja sestra, keď si k nám so Severusom chodila."
"Mám ťa rada, Draco. Ale ak mi podrazíš nohy, pamätaj si, že som Severusova sestra," upozornila ho.
"Tak toto vyvolá väčší strach ako sám Temný pán."
"Nekecaj a padaj na moju hodinu. A snaž sa zahviezdiť, dobre?"
"Grangerová je najlepšia."
"A čo ti bráni byť lepší?"
"To, že v skutočnosti nie si Severus a oplývaš jednou nepríjemnou vlastnosťou, ktorá sa volá fair-play," uškrnul sa Draco a odišiel z jej kabinetu.
Via sa pousmiala a vybrala sa na svoju historicky prvú hodinu elixírov s najstarším ročníkom, aký kedy Rokfort mal.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Emily Emily | Web | 31. ledna 2012 v 12:23 | Reagovat

Juuu, jupí krása... upřímně, musela jsem si to přečíst od začátku, abych si vzpomněla o čem to  vlastně bylo, ale TOTO je boží a stálo to za to! Kolik jich už máš napsaných dopředu? Doufám že hodně... a kolik jich tak bude celkem? Fakt jsem hrozně ráda žes to zveřejnila, už jsem skoro neměla naději!

2 Charlie Charlie | Web | 31. ledna 2012 v 13:52 | Reagovat

[1]: ahoj, zlatinko, nevieš ako si ma práve nadchla :D ale asi ťa sklamem... žiadnu ďalšiu napísanú nemám, toto bolo asi chvíľkové zastavenie mozgovej činnosti, že ma niečo napadlo, ale hneď ako znova osvieti hodím to na papier, dúfam, že nie až o pol roka :-D a sľúbila som predsa, že všetky dokončím,a aj dokončím, len treba viac nebeských kontaktov, aby boli nápady :-D (asi si zoženiem nejakého osobného mimozemsťana namiesto múzy :D)

3 Emily Emily | Web | 31. ledna 2012 v 15:59 | Reagovat

[2]: Tak doufám, že tě něco osvítí, je to dobrý, pár Sirius a OCC se ti vydařil.. a mohlo by to být ještě hooodně zajímavé :-D :-D

4 Eňa Eňa | E-mail | Web | 31. ledna 2012 v 17:43 | Reagovat

Jééé... super ! Úžasná kapitola ! Už sa teším na ďalšiu !!! :D
To bude ešte ostré medzi nimi :D

5 týnaJe to týnaJe to | 31. ledna 2012 v 18:28 | Reagovat

boží!!! a to naprosto!! už sa těším na další kapitolku :-)  :-D

6 seleneblack seleneblack | E-mail | Web | 1. února 2012 v 15:41 | Reagovat

Úplne skvelé :D strašne sa mi to páči...a práve sa niekomu podarilo mi zdvihnúť náladu...dnes mám hrozný deň a ty si mi ho rozhodne zlepšila :D :D takže ti ďakujem

7 Charlie Charlie | Web | 1. února 2012 v 16:20 | Reagovat

[6]: jéj, to ma teší :D nemáš za čo :D

8 Siska Siska | 1. února 2012 v 22:02 | Reagovat

ahojky :-) nechcem ti tu písať nejaké romány, pretože môj názor na tvoje poviedky už poznáš :-D musím ťa však pochváliť, táto kapitola sa ti fakt podarila a som zvedavá na ďalšiu :D

9 Šílenej Šílenej | Web | 3. března 2012 v 12:58 | Reagovat

muhehééé, tohle bude ještě prča, už se těšim 8-)

10 marke marke | 5. dubna 2012 v 13:51 | Reagovat

prave jsem se dala do cteni teto povidky a je uzasna :) mam otazku jestli bude nejake pokracovani ??

11 Nessa Nessa | E-mail | Web | 23. dubna 2012 v 16:39 | Reagovat

Snáď bude pokračko, už sa veľmi na neho teším :D

12 mea mea | 23. dubna 2012 v 20:39 | Reagovat

nemám slov :-x

13 Kika Kika | 15. června 2012 v 22:24 | Reagovat

Perfektná kapitola. Chcem sa spýtať kedy bude ďalšia kapitola k " Cesta do novej budúcnosti stojí za to" ?

14 Shirley Shirley | 15. září 2012 v 10:38 | Reagovat

Kraaaaaasne! prosim  pokracuj :-)

15 Liana Liana | E-mail | Web | 1. března 2013 v 7:24 | Reagovat

super, baví ma čítať to, je tam fajn humor a hlavne ta typická akože nenávisť medzi dvoma hlavnými postavami :)dúfam, že si s touto poviedkou nesekla a budeš pokračovať :)

16 Atanai Atanai | 18. února 2014 v 16:37 | Reagovat

:)   radosť čítať :)

17 Kara Kara | 19. února 2015 v 3:56 | Reagovat

Aka je pravdepodobnost ze budes pokracovat?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama