1. kapitola - Ešte raz späť na Rokfort

22. září 2014 v 21:52 | Charlie |  Minulá prítomnosť
Zdravím všetkých!
Trvalo to dlho a mnohí z vás už prestali dúfať, ale predsa len sa to stalo!
Nečakaná udalosť, ktorá prekvapila aj mňa samú (tí, čo poznáte moje písanie, asi viete prečo).
Stalo sa a tá pamätná chvíla je tu.

Pokračovanie úplne prvej poviedky na tejto strátke!

Pokračovanie Stávky!

Dobre. Nechajme už toho. Konečne to ku mne prišlo a mám z toho radosť. Už ste si asi všimli, že z toho bude trilógia. Tak som to plánovala od začiatku. Prvá časť je napísaná. Teraz sa volá Budúca prítomnosť. Kto už si nepamätá, nech sa páči, môže začať celé od znova (aspoň nebude musieť dlho čakať na pokračovanie tohto :D).

Táto časť sa volá Minulá prítomnosť. Mám len mlhavú predstavu o čom celá bude, ale pokiaľ ku mne nepríde nejaký šialený nápad, čo tam ešte pridať, nemala by byť tak dlhá ako prvá časť. No popravde aj ja sa nechám prekvapiť, čo z toho vznikne. Nielen vy.

Ďalej už vám k tomu nemám čo povedať.
Naozaj dúfam, že sa vám bude páčiť.
A je to tu. Teraz už len pre vás. Prvá kapila pokračovanie.
Prajem pekné čítanie.

S láskou
Charlie

PS: Kvôli nedostatku času som musela prehodiť aktualizácie... Takže dnes tu máte toto a koniec TČOW vyjde budúci pondelok. Prepáčte nestíham prepisovať a som lenivá.




"Určite to takto chceš? Môžeš zostať rok doma a vrátiť sa až budúci. S riaditeľom sme o tom rozprávali. Nemal žiadne výhrady."
"Mami, prosím!" zavrčala Charlie otrávene. "Už sme sa o tom bavili x-krát. Vraciam sa do školy. Dnes spolu zo všetkými ostatnými. Bodka!"
"Nemyslím si, že je to vhodné," odpovedala potichu pani Connorová.
"Vhodné?!" podvihla Charlie obočie. "Mami, bola som v kóme. Nemám pohlavnú chorobu, aby to niekoho pohoršilo!" rozčuľovala sa Charlie. "Tak, čo je na tom, sakra, nevhodné?!"
"Charlie!" napomenul ju otec.
Charlie však nespustila oči z matky, ktorá sa zarazila, keď si uvedomila, čo povedala.
"Nechcela som povedať nevhodné. Skôr som chcela..."
"Čo, mami?! Čo si v skutočnosti," zdôraznila Charlie, "nechcela povedať mne? Toto nie je prvýkrát, čo si sa preriekla. Neustále sa tváriš obozretne, keď hovoríme o tom, čo sa mi stalo. Čo mi tajíte?" pozrela na otca.
"Nič, Charlotta. Nič pred tebou netajíme."
"To vieš komu môžeš hovoriť!" odvrkla nasupene a odišla od nedotknutých raňajok.
Svojho brata takmer zhodila zo schodov.
"Charlie!" zakričal za ňou, aby zistil o čo ide, ale ona len kývla rukou a šla ďalej.

"Ja viem, čo si myslíš, Ela, ale oni majú právo to vedieť," začul Max z jedálne otca.
Zastavil za otvorenými dverami a čakal na maminu odpoveď.
"A načo?" spýtala sa. "Tým by sa nič nezmenilo."
"Nie je to predsa tak, že sme rozhodli za nich. Proste sa to stalo. Prečo by to nemali vedieť?"
"Keby som musela, rozhodnem za nich. Mohlo ju to ohroziť. A možno by som rozhodla rovnako, aj keby jej nič nehrozilo. Takto to je rozhodne jednoduchšie. Ako pre nich, tak aj pre nás," uzavrela pani Connorová.
"Elena, malo to byť..."
"Mlč už, Johnathan!" zahriakla ho manželka. "Už o tom nebudeme diskutovať. Nikdy! Nikdy jej to nepovieme. A keď to neurobíme my, nemá sa to ako dozvedieť. Tak to bude najlepšie. A už nikdy, naozaj nikdy o tom nechcem počuť!"
"Elena..." skúsil ešte raz pán Connor, ale v tej chvíli do miestnosti vošiel ich syn.
Maxovi bolo jasné, že mama už nič viac nepovie, tak radšej išiel do jedálne než, aby sa nechal pristihnúť. Nálada by sa tam dala krájať. Pozrel na oboch rodičov. Na jazyku mal otázku, ale pri pohľade na matku ju radšej prehltol. Nakoniec, aj keď si najprv myslel, že hovoria o ňom a Charlie, došlo mu, že hovoria o Siriovi a Charlie.
"Až doješ choď pre svoju sestru. Je čas ísť," prikázala mu mama a odišla.
Max hodil spýtavý pohľad na otca, ale ten len pokrčil ramenami.

O pár minút zaklopal na sestrine dvere.
"Charlie?" nakukol dnu.
Sedela za stolom a niečo si zapisovala.
"Už pôjdeme," povedal jej a chcel odísť, no rozmyslel si to.
"Počuj, tak trochu som špehoval našich potom, čo si ma takmer zrazila zo schodov."
Charlie spozornela a otočila sa k Maxovi.
"Nehovorili veľmi konkrétne, ale pochopil som z toho, že hovoria o tebe a Siriovi a o niečom, čo sa stalo, keď si bola mimo. Myslím, že mama si myslí, že ti to mohlo ublížiť, ale fakt neviem, o čom hovorili," pokrčil ramenami a už chcel ísť, keď si spomenul na ešte niečo. "No a podľa nej sa to nedozvieš od nikoho okrem nich."
"Ďakujem, Max," pousmiala sa Charlie.
"Za nič. Len som si myslel, že by si to mala vedieť. Správajú sa čudne už dlhšie."
"Taja niečo predo mnou už dlhšie," pripomenula mu.
Max len prikývol.
"Tak poďme," vyzval sestru. "Vlastne, zoberiem ti kufor," spomenul si a vrátil sa do izby.
Charlie ho pohladila po ramene a vyšla za ním.


Na stanici už na súrodencov čakal zvyšok partie. Zvítanie bolo trochu rozpačité. Charlie nevedela, ako sa k chlapcom správať. Držala si odstup, pretože si stále nebola istá, ako ďaleko siaha vzájomné priateľstvo. No naozaj obozretne sa správala k Siriovi.

Obrovská časť minulého roku pre ňu stále bola čiernou dierou. Nech sa jej všetci priatelia a hlavne Sirius snažili akokoľvek pripomenúť, čo sa dialo, spomienky prichádzali veľmi sporadicky.

Vedela, že Siria miluje. Na to nepotrebovala spomienky ani pripomenutia. No bolo tam niečo viac. Keď ho pobozkala, objala, dokonca, aj keď bola len s ním, niekde v pozadí cítila vinu. Cítila sa previnilo, že ho bozkáva. Že je s ním. Ale nech sa snežila akokoľvek nedokázala prísť na to, z čoho ten pocit pramení.

Lilly si všimla, ako Charlie reaguje na Siria. Naposledy sa odhodlala s ním o tom hovoriť. Keď vyrazili k vlaku, chytila ho za rameno a zadržala.
Sirius podvihol obočie.
"Chcem sa s tebou rozprávať sama," povedala mu a trochu ho odtiahla ešte ďalej.
"Lilly, ak zase začneš..."
"Mlč a aspoň raz ma naozaj počúvaj!" prerušila ho. "Pozri sa na ňu. Nie je si ničím istá. Ani sama sebou. Cíti, že niečo nie je v poriadku, no nemá potuchy čo. Teraz by sme jej v ničom nemali klamať. Keď pred ňou niečo z minulého roku zatajuješ, klameš jej."
"Neklamem, len jej nepripomínam to, čo by si podľa mňa nemusela pamätať."
"Sirius, ale ona si spomenie," povzdychla si Lilly zúfalo. "Skôr, či neskôr, ale spomenie si. A keď nie, vás dvoch a všetkého okolo je plný hrad. Všetci vedia o každom jednom incidente. Niečo sa jej donesie. Nemôžeš ju chrániť aj pred rečami. A keď sa dozvie tie zlé veci takto, bude to o veľa horšie, akoby si jej to povedal ty. A naviac bude nahnevaná, že to pred ňou zatajuješ. Skús nad tým popremýšľať."
"Nemôžeme jej to povedať," pokrútil hlavou Sirius.
"Nie, my nie. To ty. Ty nielenže môžeš, ty musíš."
Obišla ho a vydala sa hľadať ostatných do vlaku.

Sirius stál na mieste ako prikovaný. Presviedčal sa, že Lilly nemá pravdu. K vlaku sa rozbehol až pri prvom zakúhakaní.

Zastal medzi dverami preplneného kupé a zahľadel sa na Charlie. Nedokázal ani povedať ako strašne ju miluje. Nebol si však istý, čo teraz cíti ona.

Nie len Lilly si všimla, ako neisto sa Charlie pri ňom cíti. No naozaj veril, že Lilly nemá pravdu. Charlie sa nemusí dozvedieť úplne všetko. Musí byť pri nej opatrný a to bude stačiť. Jej teraz môže každá nepríjemná spomienka ublížiť. A ak nie jej, môže ublížiť im.

Prisadol si k nej a objal ju okolo pliec. Charlie s naňho pousmiala a opäť sa otočila do okna. Sirius si vymenil neistý pohľad z Jamesom, ktorý len pokrčil ramenami.


Posledná cesta na Rokfort bola zdĺhavá, tichá a plná neistoty. Objavilo sa niekoľko pokusov o vtipy a rozhovory, ale vždy veľmi rýchlo zanikli. Nikto si ani po mesiaci nebol istý, ako sa správať k Charlie. Čo povedať a nepovedať. Byť teda v jednej malej miestnosti bez úniku bolo veľmi skľučujúce. Charlie ich niekoľkokrát chcela okríknuť, aby sa správali normálne, ale sama si nebola istá, čo je normálne. Nič jej v tej chvíli nedodávalo istotu. Ani Siriova blízkosť. Tá ju o ňu oberala asi najviac.

Bolo jej zle z predstavy, že to takto bude ďalej. Od chvíle, keď sa prebrala, kam vošla tam zavládla ťažoba. Akoby si všetci neboli istý, či keď na ňu prehoria, znova neomdlie. Akoby sa všetci s ňou báli hovoriť, aby nepovedali veľa alebo naopak málo. Nevedela, čo si s tým počať.

Po Dumbledorovom príhovore a večery, išli všetci rovno do izieb.
"Dúfala som, že tieto dve tu boli len zlý sen," poznamenala Charlie, keď vošla z Nellou a Melanie do izby, kde už boli Lutherová a Lairová.
"Ver mi, že to aj my tri," odpovedala jej Nella.
Charlie sa v tej chvíli rozosmiala. Zložila sa na svoju posteľ. Ležala naboku, neschopná upokojiť smiech a po tvári jej tiekli slzy. Nella a Mel na ňu chvíľu nechápavo pozerali. Usmiali sa na seba, obe k nej pribehli na posteľ. Objali ju a smiali sa s ňou. A aj plakali s Charlie. Napätie medzi nimi opadlo.

Keď do izby vošla Lilly, práve si otierali z tváre slzy.
"Stalo sa niečo?" spýtala sa s obavou.
"My sa milujeme!" vykríkla Nella s úsmevom a zotrela si posledné slzy z tváre.
Lilly sa usmiala.
"Všetky sa milujeme," súhlasila. "A nikdy neprestaneme."
"Áno," prikývla Melanie. "My štyri proti svetu navždy."

Lilly pribehla k nim na posteľ pridala sa do spletenice rúk.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Emily Emily | Web | 23. září 2014 v 20:15 | Reagovat

Čáu, tak to je bezva, že si to zase rozjela ve větším měřítku. Musela jsem si povídku připomenout, přeci jen, je jich spoustu... ale přečetla jsem si závěr a pak asi 2 úryvky v průběhu a je to zpět. Geniální dílo, doufám, že v tomto duchu budeš pokračovat :D super! dík

2 MARY MARY | 26. září 2014 v 21:11 | Reagovat

BOžééé,,,,strašne sa teším že v tejto poviedke pokračuješ ...si skvelá a veľmi ti to ide ..PS : prosííím ťa nech sú na koniec sirius a charlie spolu a nech si na všetko rýchlo charlie spomenie .. :-) Dakujéém :)

3 Ajúš Ajúš | E-mail | 2. října 2014 v 20:49 | Reagovat

Supér..len už rýchlo začni písať...neviem sa dočkať , už som si myslela , že sa k tejto poviedke nevrátiš a nedokončíš ju,musela som si domýšľať sama :-D chvala bohu-teraz to už môžem nechať na tebe :-P veľa šťastia do písania ;-)

4 agi-archie agi-archie | 18. října 2014 v 22:51 | Reagovat

Úžasné, že zase píšeš. :-)  Každý deň som sem chodila a pozerala, zúfalo čítala všetko odznova a dúfala, že zase začneš písať. Tvoju stránku sledujem už od začiatku, a čítala som aj poviedky z úplne prvej stránky. Preto sa ťa chcem opýtať, nedokončíš (ak je to možné) aspoň nejaké série poviedok z prvej stránky? (Napr. Pod maskou)

Dúfam že mi odpovieš. Tvoja najväčšia obdivovatelka Agi :-)

5 Sally Sally | 31. října 2014 v 16:20 | Reagovat

Ja ti moc, moc ďakujem za túto kapitolu, máš pravdu, už som ani nedúfala, že budeš opäť písať, ale plne chápem osobný život i nedostatok múzy. :-) O to viac sa teším, že z toho bude trilógia. (akože podľa mňa by to bol super dodatok ku knihám, napíš Rowllingovej :D  :D , pretože je to fakt super a v celku originálne, nie jak všetky fanfictionky na nete)
Držím ti hrozne palce v písaní, milujem tvoj štýl a teším sa, až sem zase zavítam a niečo ma tu prekvapí. :-)

6 M M | 22. listopadu 2014 v 20:58 | Reagovat

NOO....už dávaj druhú kapču .. :D  [:tired:] :-? ??? už som taká nedočkavá..strašne sa teším že znovu píšeš,už čítam všetko od začiatku asi 10 krát.Daváj :-) Inač som si istá ýe to bude rovnako super ako tie kapitoly predtým ;-)

7 nespokojny-fanusik nespokojny-fanusik | 10. února 2015 v 18:39 | Reagovat

Už by mohol byť aj druhý diel, nemyslíš, Charlie? Haló, už je rok 2015! Dosť sme čakali na tento diel, ako dlho budeme čakať na tento?! :-|

8 SuzyChaplin SuzyChaplin | 10. února 2015 v 18:44 | Reagovat

[7]: Súhlasím! Každý deň som pozerala, a nič. Asi mesiac som tu nebola, tak som dúfala asi tak v dva nové diely. Prídem sem po mesiaci a nič! Keď končíš, daj aspoň vedieť svojim fanúšikom, nech si nerobia falošné nádeje!
Sklamala si ma, Charlie...
Suzy :-(

9 lili lili | 1. dubna 2015 v 23:20 | Reagovat

Tak už pridáš dalšiu? :-|

10 emmm emmm | 8. dubna 2015 v 16:28 | Reagovat

Další prosím :33

11 uýýýý uýýýý | 15. května 2015 v 23:47 | Reagovat

No táák... ja viem že musí byť dosť ťažké dostať nejaký nápad,sformulovať to a napísať sem.Viem si to predstaviť ... ale aj tak už mi to príde nejako dlho ... neva no ... na dobré sa čaká .. :-)

12 lalala lalala | 27. května 2015 v 17:55 | Reagovat

Charlie? Je rok 2015!
To ma zaujíma, ako chceš zo Stávky urobiť trilógiu, keď nevieš za toľko mesiacov napísať ani jeden blbý diel!
Načo si s tým zase vôbec začala, keď toto ti trvalo vlastne dva roky? :-(

13 hallooo hallooo | 8. července 2015 v 13:41 | Reagovat

toto čakanie mi príde fakt nekonečné...

14 llk llk | 10. října 2015 v 16:44 | Reagovat

Má to dievča kalendár ? .. NAPÍSALA že dá v júly a je oktober...nech sa už zobudí .. stačí ked tu napíše čo sa deje a nie naschval naťahuje ...len aby sme sa na tvoju stránku nevysrali..prepáč ale tak to je ... nedosť sme čakali kým s tým zase začneš a teraz budeme čakať na každú jednu kapitolu po pol roku .. tak kedy to chceš dokončiť ? O 10 ROKOV ?!

15 Dominika Dominika | 3. února 2017 v 10:18 | Reagovat

Prečo bola v kome???

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama