30. kapitola - Riziko

15. září 2014 v 19:59 | Charlie |  Tak či onak Weasleyová!
Zdravím všetkých, ktorí ste so mnou ešte nestratili trpezlivosť!
Posledného trištvrte roka som bola mŕtva. Ja aj moja fantázia. A vy ste na tom utrpeli. Snažila som sa. Jačala som na svoju predstavivosť, aby sa prebrala, ale nevydalo. Vzala si dovolenku. A ja dúfam, že si aspoň ona užila svoj voľný trištvrterok. Neboli to jednoduché mesiace, ale opäť žijem.

Som späť a pokúsim, čo najpravideľnejšie písať. Nesľubujem, že kapitoly nebudú pribúdať aj naďalej sporadicky, ale budem sa snažiť, aby ste nečakali mesiace.

Toľko k tomuto.

Pre dnes je to kapitola TČOW. Už pomaly ideme do finále. Ešte jedna kapitola a epilóg.

Určite Vás milí moji verní čitatelia poteší, že moju fantáziu neprebudila táto poviedka, ale pokračovanie Stávky, ktorá v najbližších dňoch mení názov. Všetko sa dozviete.

Teraz už len užite si kapitolu. Taká krátka je naschvál.

Čoskoro sa ozvem s pokračovaním tejto poviedky a nejakými tými novinkami.

S láskou
Charlie




Hermiona sedela na sedačke v komnatách a snažila sa čítať. Snažila, ale to je tak všetko. Už ju to nebavilo. Už dva mesiace nerobila nič iné. Hodiny elixírov boli okresané na minimum a učila len prvý a druhý ročník. Ostatné za ňu prebral Horace Slughorn, ktorý sa na naliehanie riaditeľky vrátil z dôchodku, než zoženú za Hermionu náhradu. Jej hodiny boli presťahované na tretie poschodie, aby nemusela chodiť ďaleko od svojich izieb. A podľa listu od riaditeľky už sa našiel nový vyučujúci, ktorého od budúceho týždňa zaškolia a ona pôjde na skorú materskú, aby čo najviac odpočívala. Ešte jej ani poriadne nezačalo rásť bruško a už musela sedieť doma.

Rizikové tehotenstvo. Tak znel verdikt liečiteľky, keď vtedy prvýkrát krvácala. Nesmela vyvíjať žiadnu námahu. Nesmela sa rozčuľovať. Nesmela učiť elixíry. To, že ju táto nuda, ktorú jej naordinovali privádza do zúrivosti, bolo každému jedno. Zle spávala, pretože nebola ani trochu unavená. Celý deň musela presedieť v komnatách. Takmer jej zakázali aj prechádzky. Len z doprovodom, povedala Poppy. Že je to pre jej dobro a dobro bábätka. To však bol jediný argument, ktorý dokázala Mia akceptovať.

A na dnes už toho mala naozaj dosť. Odložila knihu na stolček a posadila sa za písací stôl. Zo zásuvky vytiahla list pergamenu, atrament a brko, a napísala dlhý list Ginny. List plný sťažností a hrozieb. Nezabudla sa opýtať na svoje novopečené krstňa, ktoré sa podľa Ginniných listov pred týždňom prvýkrát usmialo a povedalo svoje prvé slovo. Harry sa dodnes snaží prísť na jeho význam.

Hermiona dopísala a zapečatila list. Zobrala si kabát a vybrala sa do Sovej veže. Našľapovala opatrne. Aj keď už bolo po začiatku apríla, sneh a ľad ešte stále vzdorovali a zostávalo riadne zima. Pomaly vyšla schody a vybrala sovu a poslala list Ginny. Potom zostala stáť pri jednom z okien a pozerala do diaľky.

S rukou na brušku premietala nad najbližšími mesiacmi. Budúci víkend sa odtiaľto sťahuje. Prvýkrát po dlhých rokoch opustí areál hradu na viac, ako niekoľko mesiacov. Tešila sa, že budú s Charliem bývať vo vlastnom dome, budú mať záhradu, dvor a bude mať vždy blízko k mame. Tešila sa na bábätko a vedela, že aj Charlie sa teší. Tešila sa na nočné budenie a na to ako uvidí svoje dieťa rásť. Ako sa bude s Charliem preháňať po dvore a ako ich syna bude jeho otec učiť lietať. Všetko si vedela živo predstaviť a nemohla sa pri tom prestať usmievať. Ale teraz jej bolo ťažko na srdci, že opustí Rokfort a nechá tu všetku jeho tajomnosť. Tento hrad bol jej domovom dlhé roky. A bude jej chýbať. No teraz má dôležitú úlohu. Musí vytvoriť domov pre rodinu. Svoju rodinu.

S tou myšlienkou sa vybrala zase dole po schodoch. Ešte raz sa obhliadla, aby si prezrela vysoké veže hradu, no nemala to robiť. Na zľadovatenom schode jej podkĺzla čižma. Hermiona rozhodila rukami v snahe nájsť niečo čoho by sa zachytila. No stihla len vydesene vykríknuť. Ucítila ako si o schod udrela hlavu a zaliala ju čierňava.


Charlie mal pred sebou ešte poslednú hodinu. S neochotou išiel s piatakmi popri lesu k Hagridovým ohradám pre hipogryfy. Oveľa radšej by už teraz bol vo svojich komnatách s Hermionou. Necítil sa dobre, keď nemohol byť pri nej. Mal neustále starosť ako o ňu, tak o dieťa a na nič sa nemohol sústrediť. Ani si nevedel prestaviť, o čo horšie to bude až sa presťahujú. Teraz ju mohol kedykoľvek ísť nenápadne skontrolovať. O týždeň bude úmorne čakať do posledného zvonenia, aby zistil, či je v poriadku.

S povzdychom sa točil k žiakom a začal hodinu.
Po konci hodiny Charlie odprevadil študentov do školy a vybral sa do svojich komnát. Ďaleko však neprišiel. Spoza rohu vybehla zadýchaná riaditeľka McGonnagallová, ktorá sa rútila priamo k nemu.

"Minerva?" oslovil ju prekvapene.
"Na nič sa nepýtaj!" zvolala bez dychu.
Chytila ho pod lakťom a ťahala späť smerom, ktorým prišla.
"Okamžite musíš ku mne do kancelárie a premiestniť sa k Mungovi!"
Charlie už otváral pusu, aby sa jej spýtal, čo sa stalo, no toľko času mu riaditeľka nedala.
"Hermiona spadla zo schodov Sovej veže. Nevyzerá to s ňou dobre."

Charlieho srdce vynechalo dva údery. Vytrhol si ruku s Minervinho zovretia a rozbehol sa do riaditeľne. Než riaditeľka dobehla za ním, bol už preč.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 woody woody | 16. září 2014 v 8:19 | Reagovat

Vítej zpět :-) Minule to skončilo napnuté jak kšandy a zdá se, že ve stejném duchu pokračuješ, jen mi neříkej, že budou mít ještě víc problémů. Chudák holka, to si nezaslouží, a ani Charlie...

Jinak díky

2 Emily Emily | Web | 16. září 2014 v 18:27 | Reagovat

Wellcome :-) ty mně budeš říkat mistr záhad? Podívej se, jak nás na konci každé kapitoly natahuješ jak kšandy! Jinak jsem moc ráda, že jsi zpátky, nemůžu ti nic vyčítat, občasné drabble mé spisování nezachraňuje. Mám teď úplně jiné starosti, ale blog určitě ještě nezatracuji. Hrozně mě mrzí, že všechny blogy, které jsem sledovala, již uvadly. Těším se na další kapitolky, s chutí si od tebe přečtu cokoli co naservíruješ! Jupí

3 Charlie Charlie | 16. září 2014 v 18:32 | Reagovat

[2]: ja a zatracovať ťa? nie, nie nie!!! :D
mne len chýbaš :D mno jo, ale ja z tohto veľmi smrťáka nemám, keďže to píšem, (aj keď večne prekvapujem aj sama seba), ale potrebujem aj niečo čítať! :)
Samozrejme ťa chápem. Mám toho na hlavu a tento rok nad ďalšiu hlavu, keďže ma čaká bakalárka a štátnice a k tomu chlap, domacnosť, psy, brigáda, a asi by sme tu boli do večera. Viac ako úplne chápem, že nestíhaš, ale tak, či onak sa teším, keď niečo napíšeš. A daj vedieť, nech to neprepasnem :)

4 Emily Emily | Web | 20. září 2014 v 10:47 | Reagovat

[3]: :D mně taky chybí nedostatek povídek na pokračování, na které bych se mohla těšit :-( ale bohužel mám práci, ve které je nutné pořád myslet, takže nemůžu svou fantazii nechat toulat.. a že by se jí chtělo! ale není na to čas ani prostor. a mezitím pořád se něco děje, rekonstrukce bytu, stěhování, atd. Ale moc se těším, až někdy budu mít hluchou chvíli a znovu se do toho opřu. Nedávno se mi zdály nějaké sny, které jsem si dokonce ráno pamatovala! a říkala jsem si, že by na to šla napsat i HP povídka. Uvidím, jak to bude :) ale raději nic neslibuji :-(

5 Šílenej Šílenej | Web | 24. října 2014 v 22:13 | Reagovat

ty... to... bít tě!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama