32. kapitola - Ešte nie je koniec + Epilóg

29. září 2014 v 5:03 | Charlie |  Tak či onak Weasleyová!
Zdravím vás!
Nakoniec sa mi to podarilo prepísať, ale dalo to zabrať. Práve je o 5 minút 5 hodín a ja som zvedavá, ako ráno vstanem, ale som rada, že som to napísala.

Teraz sa budem snažiť sústrediť na Minulú prítomnosť, ale nič nesľúbujem. Netuším, ako rýchlo budem stíhať prísať kapitoly. Určite skôr, ako budúci pondelok sa tu nič neobjaví. Ak sa mi nebude dariť, pridám kapitolu inej poviedky, ktorú už mám napísanú. Teda novej poviedky. Ale o tom, až to bude aktuálne. Nebudem vás odvádzať od tejto poviedky ani vám brať nádej. Naozaj sa pokúsim do budúceho pondelka napísať ďalšiu kapitou.

Zatiaľ tu máte poslednú kapitolu Tak či onak Weasleyová, čo som si posledné dva roky nemyslela, že sa mi podarí. Mám túto poviedku rada. Nie som hrdá na všetky kapitoly, ale myslím, že sa mi niektoré podarili.

Tak vás prosím, napíšte mi svoj názor, ako na túto kapitolu, tak aj na celú poviedku, v komentároch. Budem mať obrovskú radosť z každého vášho odkazu.

S láskou
Charlie




Ginny bez zaklopania vrazila do Charlieho starej izby. Na rukách niesla malého Jamesa, ale to ju neprinútilo spomaliť. Pri pohľade na Charlieho v zúboženom stave zastavila. Jej brat sa neholil už minimálne dva týždne. O sprchovaní sa nedalo povedať nič lepšie. Málo jedol, takže bol aj pochudnutý. A kruhy pod jeho očami by nezmazala ani najdrahšie kozmetika.

Len na ňu letmo pozrel orieškovými očami a zahľadel sa späť do stropu.

Ginny sa zhlboka nadýchla stuchnutého vzduchu v izbe. Prezrela si rozhádzané oblečenie na zemi a hľadala miesto pre Jamesa. Pretočila očami. Nohou odhrnula niekoľko tielok a položila Jamesa na zem.

"Vy dvaja tvrdohlaví tupci!" spustila a šla otvoriť okno. "Obaja ste rovnako blbí. Vieš to?"
James si z jej zvýšeného hlasu nič nerobil. Odbatolil sa doprostred izby a dal sa žuť pohodenú ponožku.
"Najradšej by som z vás oboch stiahla kožu! Dokedy sa budete takto ľutovať?! A k čomu vám to, pre svätého Merlina, je?! Trápite seba aj nás! A ja fakt nechápem k čomu je toto vaše trucovanie dobré!"
"Rozviedla sa so mnou," zamrmlal Charlie bezvýrazným hlasom.
"Bola zúfalá. Nevedela čo robí."
"Zato ja som si žil ako v bavlnke, čo?!" zvýšil hlas. "Aj ja som prišiel o dieťa! Aj ja som chcel na všetko zabudnúť! Aj ja som bol zúfalý! Ale ostal som bojovať."
Ginny sa zatvárila ľútostivo. Podišla k nemu a sadla si na kraj postele.
"Bolelo ju pomyslenie, ako strašne ti ublížila a ubližuje, keď je pri tebe."
"Ona presa za nič nemohla," povzdychol si Charlie. "Bola to nehoda. Veď mi vtedy mohla zomrieť aj ona. Pre jedno nešťastie ju neprestanem milovať."
Ginny vstala z postele. Zobrala Jamesovi rozžužľanú ponožku a opäť sa s ním posadila na posteľ.
"Prečo jej to nepovieš?" spýtala sa mierne.
"Ona ma nebude počúvať."
"Prečo by ťa, pre Merlina, nepočúvala?"
"Rozviedla sa so mnou," rozhodil rukami.
Ginny si povzdychla.
"Vy ste fakt dvaja zadebnenci! Hermiona je do teba zbláznená!"
"Jasné, to preto tu ležím rozvedený!" pripomenul Charlie už potretie.
Pretočila očami.
"Podľa mňa tu ležíš, aby si sa mohol ľutovať," vyprskla Ginny. "Charles, počúvaj ma a skús rozumieť tomu čo hovorím! Sleduj moje pery! Hermiona Grangerová ťa miluje!" povedala, čo najzrozumiteľnejšie. "Ak ju miluješ aj ty, prestaň sa ľutovať, vstaň z tejto postele a choď jej to povedať!"
Ginny vstala s Jamesom z postele a podišla k dverám.
"Ale najprv sa radšej osprchuj," poznamenala, než odišla z izby.

"Tak čo?" spýtala sa Molly, keď vošla Ginny do kuchyne.
"Urobila som, čo sa dalo. Ako to dopadne uvidíme."
"Ale si si istá, že ho miluje? Nechcem, aby sa ešte viac trápil."
"Mami, prosím ťa!" Keď nie je s Jamesom sedí pri albume s ich fotkami."
"Vieš, ono je to také čudné. Keby mi ten ich príbeh Charlie nepotvrdil, myslela by som si, že si vymýšľaš."
"Mami, ver mi. Obaja sú v tom až po uši. Hermiona spanikárila a zazmätkovala. Nikto jej to nemôže vyčítať. Oni dvaja patria k sebe. Som si istá."
Molly stiahla pery do úzkej čiary, ale prikývla.

Po chvíli vošiel do kuchyne George s obrovským úsmevom na tvári.
"Neviem, čo si mu urobila, sestrička, ale Charlie sa sprchuje."
Ginny pozrela na mamu s výrazom ja som ti to hovorila. Molly len pokrčila ramenami.

O pol hodiny zišiel Charlie do kuchyne osprchovaný, oholený a učesaný. Naložil si na tanier všetko, čo zostalo z obedu. Behom desiatich minút vyjedol z taniera posledné omrvinky a Molly takmer žiarila spokojnosťou, že jej syn opäť normálne je. Charlie sa poďakoval mame, keď mu zobrala tanier. Postavila a pozrel na Ginny.
"Idem behať," oznámil jej. "Takto sa jej nemôžem ukázať."
Ginny sa takmer zasmiala. Charlie podišiel k nej. Vtisol jej na líce vďačný bozk a postrapatil svojmu synovcovi krátke čierne vlásky. James sa potešene zachichotal.
"Ty tomu chápeš, čo, chlapisko?" usmial sa Charlie. "Nemôžem sa tvojej krstnej mame ukázať takto. Najprv potrebujem svaly!"
James sa znova zasmial, akoby chápal, čo mu jeho strýko hovorí.
"Ginny, mám nápad, s ktorým budem potrebovať pomôcť," požiadal svoju sestru.
"Jasné, čokoľvek," kývala Ginny.
"Charlie, čo máš na mysli?" spýtala sa Molly.
Charlie pozrel na matku.
"Budem sa ženiť!" oznámil všetkým.
Molly sa zadrhol kyslík v pľúcach šokom. Zato Ginny sa už naozaj rozosmiala až jej slzy tiekli.

***

O mesiac klopal Charlie na dvere domu Potterovcov. Zase bol vo svojej starej forme a sebaistota z neho takmer odkvapkávala. Ginny ho so sprisahaneckým žmurknutím pustila dnu. Charlie zastal pred zrkadlom. Už po stý raz ten deň s znova upravil nový účes a narovnal klopy saka.
"Neboj, braček, si dokonalý," usmiala sa naňho Ginny a napravila mu motýlika.
"Hlavne, aby bolo všetko ostatné dokonalé," zamrmlal Charlie.
"Všetko mám pod palcom," prikývla Ginny. "Dôveruješ mi nie?"
Charlie sa uškrnul. Ginny na neho zahliadla a udrela ho do ramena.
"Teraz idem pre tvoju nastávajúcu a potom budem vedľa čakať na verdikt.!
"A keď to nevyjde?"
"Upokoj sa. Vyjde to!" prízvukovala mu sestra.
Ešte raz si ho riadne prezrela, usmiala sa a vybehla nahor po schodoch.

"Hermiona!" zakričala za dverami izby, ktorú jej najlepšia priateľka obývala od svojho slávneho rozvodu. "Niekto za tebou prišiel!"
"Kto je to?" spýtala sa cez dvere Hermiona.
Ak ju zase Minerva prišla presviedčať, aby sa v septembri vrátila do školy, nemienila vystrčiť nos spoza dverí.

Ginny jej už späť neodpovedala. Len zbehla dole, mrkla na Charlieho a pevne za sebou zatvorila dvere kuchyne. Natoľko pevne, aby cez ne dostala predlžovacie uši.

Hermiona pretočila očami nad detinskosťou svojej priateľky. Nedobrovoľne odložila rozčítanú knihu a vstala z postele. Keď približne v polovici schodov zbadala Charlieho, mala pocit, akoby jej žalúdok jeden schod vynechal. Ak to bolo možné, bol ešte viac sexy, ako kedykoľvek predtým. Po tej myšlienke sa dala na útek.

Charlie pobehol ku schodom.
"Hermiona, stoj!" zavolal za ňou.
Napriek tomu, že jej mozog kričal bež, nohy zastali.
"Ďakujem," vydýchol Charlie. "Môžeš ísť, prosím, ku mne?"
Pokrútila hlavou. "Dobre," prikývol. "Dobre. Tak ma len počúvaj."
Charlie sa zo dvakrát zhlboka nadýchol.
"Pre všetko na svete, do čoho si ma to dostala, Mia!" povzdychol si.
Hermiona sa prudko otočila pripravená mu od pľúc odpovedať, ale Charlie pokračoval.
"Milujem ťa! Milujem ťa tak veľmi až ma to bolí. Opuchá mi srdce, aby sa tam zmestila všetka láska k tebe, ktorá je zo dňa na deň väčšia. Dalo sa to vydržať, keď som ťa mal pri sebe. Mohol som ti ju dať. Ale takto... Mám pocit, že mi čoskoro vybuchne hruď. Dusím sa tým všetkým. Zachráň ma!"
"Nezaslúžim si ťa, Charlie. Nezaslúžim si, aby si ma miloval. Nie potom všetkom, čo sa stalo. Ako som ti ublížila a ako vidím stále ubližujem. Pripravila som ťa o dieťa, ktoré si miloval ešte ani nebolo na svete."
Oči sa jej zaliali slzami. Otočila sa späť a vybehla po schodoch.
"To nebola tvoja chyba!" zakričal za ňou Charlie. "Za nič si nemohla. A nič, ani to najväčšie nešťastie na svete mi nezabráni milovať ťa. Vráť sa ku mne, Hermiona. Staň sa mojou ženou."
Hermiona podišla späť k zábradliu na poschodí.
"Tak jednoduché to predsa nie je," povedala potichu.
Charlie vystúpil po schodoch k nej.
"Naopak, je to presne takto jednoduché," usmial sa na ňu.
Pokľakol a zo saka vytiahol zamatovú krabičku. Otvoril ju a ukázal Mii diamantový prsteň.
"Spravme to tento krát správne. Chcem len teba a chcem s tebou stráviť zvyšok života. Vydáš sa za mňa, Hermiona Grengerová?" spýtal sa s nádejou v hlase.
Hermiona s zhrýzla spodnú peru.
"Čo ak sa to zopakuje? Čo ak ti nikdy nebudem schopná dať dieťa?" obávala sa.
"V dobrom aj v zlom, vždy ťa budem milovať," odpovedal jej.
"Aj ja teba," usmiala sa. Áno, vydám sa za teba."
Charlie sa usmial. Vstal a zobral ju do náručia. Potom jej navliekol zásnubný prsteň a znova ju objal.

"Dobre, dobre," vyrušila ich Ginny s úsmevom. "Na toto budete mať času dosť. Svadobčania čakajú a už aj tak sme v sklze. Nemohol si ju proste požiadať o ruku a bodka?" oborila sa na Charlieho. "Nepredpokladala som, že bude toľko kecať okolo. Naplánovala by som ešte hodinu navyše," ponosovala sa.
Charlie sa zasmial. Hemiona zmätene pozerala z jedného na druhého
"Ja jej to vysvetlím. Ty už bež! V šatách ju aj tak nesmieš vidieť."
Charlie pokrčil ramenami a nechal svoju nastávajúcu v dobrých rukách svojej sestry.

"Super!" tleskla Ginny. "Ženícha máme z krku. Teraz nevesta."
Prezrela si Hermionu.
"Ty vyzeráš," okomentovala Ginny čierne kruhy pod očami a strapaté vlasy. "Pakuj do sprchy, musíme ťa dať dokopy."
Ginny pozrela na hodiny.
"O tri hodiny sa vydávaš!" zvolala nadšene.
Hermiona predýchala šok.
"Ok, Ginny, spomaľ. Čože?"
"Vydávaš sa! Teraz!"
"Zbláznila si sa?! To teda nie!"
"Ale áno! Myslíš, že ťa teraz necháme pol roka chystať svadbu a pritom mať dosť času na spanikárenie a útek? Žiadne také! Všetko už je pripravené. Okrem nevesty. Takže je čas pustiť sa do práce."
Hermiona pokrútila hlavou.
"Hermiona, neboj, Všetko jej dokonalé. Dôveruj nám. Nie je to takto lepšie? Vydať sa za neho bez nervov? Miluješ ho predsa. Na svadbe by nemalo záležať. A chystal ju hlavne on. A ja som zabezpečila, aby to bola tvoja svadba snov!"
Hermiona sa viditeľne preľakla.
"Neboj! Prísahám, žiadne kvetové girlandy, žiadna ružová a žiadne volány. Oblečenie hostí však neviem ovplyvniť. A pasovala som sa za tvoju družičku."
Hermiona sa rozosmiala. Nemohla inak.
"Čo mám robiť?" spýtala sa samozvaného organizátora svojho života.
"Bež do kúpeľne. Na vani sú pripravené fľaštičky. Každú použi podľa návodu. Potom príď dole. A nesuš si vlasy," dala jej pokyny Ginny.
Hermiona pokrčila ramenami a odišla do kúpeľne.

Než použila to množstvo flakónov a fľaštičiek, ktoré jej Ginny pripravila, strávila v kúpeľni takmer hodinu a pol. Chcela z nich aspoň polovicu vynechať, ale vedela, že každý prípravok ju má nejako skrášliť a ona sa chcela vo svoj svadobný deň páčiť. Niekoľkokrát pod sprchou pokrútila hlavou pri myšlienke, ako dokonale ju jej najlepšia kamarátka zmanipulovala a ona sa ide vydávať.

Keď konečne zišla vyvoňaná dole, Ginny už sa pobehovala po obývačke úplne pripravená. Hermiona začala mať podozrenie, že to množstvo šampónov, tam Ginny dala len preto, aby ju zdržala, pretože nikdy nemôže byť krajšia, ako jej priateľka. Ginny mala na sebe temne strieborné šaty bez ramienok. Výstrih šatov mal srdcový tvar okolo jej plných pŕs. V tomto materstvo Ginny len pomohlo. Šaty boli cez pás úzke a rozširovali sa pod kolenami. Dokonale zvýrazňovali Ginnine neskutočné krivky. Hermiona sa nestíhala čudovať. Nevšimla si, kedy Ginny stihla po pôrode schudnúť nadbytočné kilá. Alebo, že by žiadne nikdy nemala? Rozhodne závidela svojej kamarátke jej figúru a absolútne vážne uvažovala, že ju zosadí z pozície družičky. Kto si všimne jej, keď bude vedľa nej stáť Ginny. Ginnine červené vlasy boli vypnuté do vysokého chvostu. Na tvári mala len minimum makeupu. Oči zvýraznené striebornou linkou a na perách marhuľový rúž. Pôsobila étericky.

"Ako si dovoľuješ takto vyzerať na mojej svadbe?!" vyhŕkla Hermiona.
"Čo je?" spýtala sa Ginny zmätene.
"Si dokonalá! Kto sa pozrie na mňa, keď ty vyzeráš takto!"
Ginny sa rozosmiala.
"Hermiona, vždy si bola krajšia ako ja," pripomenula svojej priateľke. "Daj mi hodinu a budem pri tebe vyzerať, ako škaredé káčatko," ubezpečila ju a ukázala na stoličku.
Hermiona sa začervenala. Zišla po schodoch a usadila sa.
"Teraz sa uvoľnia a nechaj pracovať majstra," usmiala sa na ňu Ginny v zrkadle a stiahla jej uterák z vlasov.

Ginny mala pravdu. Nevyzerala síce ako škaredé káčatko, ale svojho slova dostala. Hermiona bola nádherná. Svadobné šaty boli neskutočné. Akoby boli ušité z pavučiny. Čipka zo šifónu s veľkými kvetmi obopínala jej nahé ramená a predlaktia. Výstrih šiat bol rovný, narúšaný len cikcakovitým vzorom čipky. Odkríval ramená a tiahol sa len kúsok pod kľúčnymi kosťami. Pod jamkou medzi kľúčnymi kosťami bol v čipke vyšitý kvet. Od pŕs nadol bola čipka podložená bielym hodvábom, ktorý tesne obopínal Hermionin driek. Čipka končila v páse. Ďalej pokračovala hodvábna sukňa strihaná do áčka. Šaty neboli nijako riasené ani vyčačkané, jedinou ozdobou bola čipka.

Vlasy mala pekne natupírované. Ginny jej do nich dala tenkú bielu čelenku. Na temene vytvorila chvost spadajúci na chrbát. Na tvári mala ešte jemnejší make-up ako Ginny. Len podklad, broskyňové líčka, špirálu a broskyňový rúž s priesvitným leskom. To bolo všetko. Ale Hermiona mala pocit, že žiari.

"Vidíš?" spýtala sa Ginny, keď na ňu pozerala v zrkadle. "Si nádherná."
"Ďakujem, Ginn," povedala Hermiona a v očiach sa jej zbierali slzy.
"Len, pre Merlina, neplač! Rozmažeš si make-up a ja ťa zabijem," usmiala sa Ginny.
Hermiona sa zasmiala.
"Tak a ešte topánky," podala jej Ginny strieborné sandáli na neskutočne vysokom podpätku.
Hermiona si sadla obula si ich a keď sa opäť postavila, snažila sa udržať rovnováhu.
"V tomto nemôžem ísť. Naisto sa strepem uprostred uličky."
"To zvládneš," ubezpečila ju Ginny. "Musíš! A my už musíme ísť."
Hnala Hermionu von z domu. Rovno za plotom ju chytila za ruku a odmiestnila sa s ňou.

Objavili sa v bielom stane. Pri v chode stála Hermionina mama a Molly. Jane Grangerová mala na sebe krásny tmavomodrý hodvábny kostým s bielou blúzkou. Na klope saka mala zafírovú vážku. Molly bola oblečená v bledozelených šatách, ktoré ladili s jej ryšavými vlasmi a lichotili jej postavy. V ušiach a na krku mala perli, ktoré jej Artur daroval na ich tridsiate výročie. Obe sa na dievčatá usmiali.
"Zlatíčko si nádherná," povzdychla si Jane.
"Ďakujem, mami," usmiala sa Hermiona. "A nehnevaj sa, že to je takto na rýchlo, ja som o tom až doteraz nevedela."
"Ale, miláčik, my sme o všetkom vedeli," usmiala sa na ňu matka a žmurkla na Ginny.
"Toto je normálne sprisahanie!" vyhŕkla Hermiona.
Všetky ženy sa zasmiali.

Do stanu vošiel Hermionin otec. George Granger zastal vo vchode s ústami do korán.
"Ďakujem, ocko," usmiala sa Hermiona.
"Si naozaj nádherná," povedal George nahlas.
"Myslím, že je na čase jej to dať," povedala Jane.
Hermiona na ňu pozrela a podvihla obočie. George vytiahol zo saka zamatovú krabičku. Hermiona takmer prevrátila očami. Počínajúc dneškom mala zamatových krabičiek dosť na celý život. Otec k nej podišiel a odovzdal jej ju. Hermiona otvorila škatuľku a našla v nej diamantové náušnice po babičke. Usmiala sa na rodičov.
"Ďakujem," povedala.
"Chceli sme ti ich dať vo svadobný deň," povedala jej mama.
"Už sme si mysleli, že sa nám to nepodarí," uchechtol sa George.
Ginny pomohla Hermione dať náušnice do uší. Medzitým vyšli obe mami von sa usadiť.
"O dve minúty ideme," oznámila Hermione Ginny a podala jej kyticu.
"Tulipány a frézie? Ginny, ty si zázračná," pochválila ju Hermiona.
"Sľúbila som ti predsa, že všetko bude dokonalé, nie?" usmiala sa Ginny.

Do stanu vošla Fleur a za ňou Luna. Fleur by vyzerala nádherne aj v vo vreci, ale strieborné šaty rovnakého strihu ako Ginnine, ju robili božskou. Fleurine šaty mali rukávy po lakte a hlboký srdcový výstrih. Vlasy mala učesané rovnako, ako Ginny. Luna mala tiež rovnaký účes. Jej šaty boli bledučko sivé s veľmi jemným leskom. Luna nebola tak vysoká ako Ginny a Fleur, preto jej šaty boli strihané podľa empírovej módy. Robili z nej éterickú vílu.

"Začíname!" upozornila všetkých Fleur.
Ginny prikývla a popostrčila pána Grangera k Hermione. Niekde blízko stanu začala hrať hudba. Hermiona sa usmiala. Hrala Dvořákova Romanca číslo 11. Luna vykročila zo stanu, keď začala hrať viola. Fleur sa pripravila.
"Si krhásna," povedala Hermionine a potom vykročila aj ona.
Ginny sa otočila k Hermione.
"Buď pokojná," usmiala sa na ňu. "Si naozaj prekrásna. Nezabudni, že máš hovoriť sľub, ktorý si mu už raz povedala. Pán Granger, vyrazíte asi dve minúty po mne, keď hudba opäť zjemnie."
"Nemaj obavy, zvládnem to," usmial sa pán Granger.
Ginny prikývla, zhlboka sa nadýchla. Odpočítala si doby a vykročila.

"Som veľmi šťastný," povedal otec Hermione.
"Ja tiež," usmiala sa Hermiona. "Od prvej chvíle som sa bála, čo si o tomto budete myslieť."
"Myslím si, že ten chlapec ťa naozaj miluje."
"Aj ja milujem jeho," prikývla.
Hudba spomaľovala a tíchla.
"Pripravená?" spýtal sa George.
"Na toto nikdy," zasmiala sa.
Hudobníci zahrali pauzu a opäť sa potichučky ozval klavír. Hermiona s otcom pomaly vykročili zo stanu.

Vošli do uličky vysypanej krémovými okvetnými lístkami. Hostí boli asi sto. Všetci stáli. Výzdoba pod veľkými stanom bola naozaj krásna a jemná. Oranžové frézie, krémové tulipány a sem tam strieborný odlesk stuhy. Hermiona sa snažila poobzerať si všetko naokolo a zároveň aj všetkých hostí, ale to by musela mať minimálne sto očí. No potom jej zrak padol na Charlieho a už nedokázala pozrieť inam. Nečakala toto, nepripravovala, nemala čas tešiť sa, či stresovať, ale aj tak na ňu táto chvíľa doľahla zo všetkými rozpakmi. Do očí jej stúpili slzy a na perách sa jej objavil jemný úsmev. Nechala sa otcom viesť k svojmu vyvolenému. A vedela, že robí tú najsprávnejšiu vec vo svojom živote.

Vedľa Charlieho stál Bill, za ním George a Harry. Oproti nim stáli Luna, Fleur a Ginny. Každá v ruke držala kyticu s rovnakých kvetov, ako Hermiona, len menšiu. Muži mali v klope saka zastrčenú oranžovú fréziu.

Cestou si všimla Minervu, ktorá sa na ňu usmievala spomedzi ostatných kolegov z Rokfortu. Rona, ktorý sa zhlboka nadýchol, potom sa na ňu usmial a spokojne prikývol. Nevilla, ktorý sa snažil pozerať na Hermionu, ale svoje oči nedokázal odtrhnúť od svojej manželky. Pána Weasleyho medzi Molly a Percym, ktorý si utieral z tváre slzy. A množstvo ďalších spolužiakov a aj Charlieho starých kolegov a priateľov. No všetkých zahliadla len po očku. Jej pozornosť sa sústredila len na Charlieho.

Ešte pár krokov za sprievodu klavíra a violy, a bude len jeho. Tento krát navždy.

Pán Granger zastavil krok od Charlieho. Otočil sa k Hermione a chytil ju za obe ruky.
"Vždy budeš moje malé dievčatko," pošepkal jej a jemne ju pobozkal na líce.
Potom odovzdal jej ruku do Charlieho nastavenej dlane. Hermiona odovzdala svoju kyticu Ginny a podišla k Charliemu. Zahľadela sa mu do očí a svet pre ňu prestal existovať. Bol tam on a on bol jej svetom. Odteraz už navždy. V dobrom aj v zlom, navždy.


Epilóg
Hermiona zúrila. Mala ešte hromadu roboty, nehovoriac o dopísaní poznámok k výskumu a k ničomu sa nemohla dostať. A práve pripálila Charliemu večeru. Z vedľajšej izby sa ozval treskot rozbitého skla.

Zhlboka sa nadýchla. Napočítala do desať. Z kuchynskej linky zobrala prútik a vykročila do obývačky. Veľké francúzske okno bolo úplne vysklené. A jej obľúbený obraz na zemi. Uprostred izby sa kotúľala futbalová lopta. Cez rozbité okno do izby vkukla ryšavá hlavička. Hermiona pobehla k oknu a zobrala na ruky asi štvorročného chlapčeka. Dávala veľký pozor, aby neporezala jeho ani seba o trčiaci črep.

"Maminka, ja som nechcel," fňukol chlapec, keď videl Hermionin nespokojný výraz.
"Nič sa ti nestalo?" spýtala sa Hermiona a pozorne si chlapca prezrela.
Bol ryšavý po otcovi a mal jej oči.
"Christopher, koľkokrát ti mám hovoriť, že futbal môžeš hrať len s ockom, vzadu za domom. Myslela som, že sa hráš."
"Strašne som sa tešil a nemohol som vydržať, kým príde ocko," povedal chlapec a potiahol nosom.
"Ocko tu bude, čo nevidieť. Zatiaľ mi pomôžeš v kuchyni, čo ty na to?" spýtala sa Mia.
Christopher nadšene prikývol.

Hermiona kývla prútikom. Sklo naskákalo späť do okenného rámu. Vrátila sa do kuchyne a usadila chlapca do detskej stoličky. Podala mu misu zo zvyškami cesta. Chlapec z nej začal vyjedať cesto. Hermiona, spokojná, že má svojho syna na očiach, vyhodila spálené zemiaky a prútikom prikázala, aby sa čistili nové. Zatiaľ začala natierať na koláč džem.

Než dokončila koláč a Christopher dojedol cesto, klapli vchodové dvere.
"Som doma!" ozvalo sa domom.
Chlapec takmer vyskočil zo stoličky. Hermiona ho zobrala na ruky.
"Povedz ockovi, že skóroval," prikázala mu a položila ho na zem.
Chlapča vyštartovalo rýchlosťou blesku do predsiene.
"Kde je môj veľký Chris," začula Hermiona svojho manžela.
Potom sa ozval detský smiech. To už Mia vedela, že Charlie má Christophera na rukách a točí sa s ním po obývačke.
"Maminka ti odkazuje, že si skóroval," spomenul si Chris, že má oznámiť svojmu ockovi. "Ale nechápem, ako, keď sme ešte nehrali," uvažoval chlapec nahlas.
Charlie sa rozosmial hurónskym smiechom.
"A hneď dvakrát!" zakričala Hermiona smerom do obývačky.
Charlieho smiech ustal, akoby uťalo. Vošiel s chlapcom v náručí do kuchyne.
"Dvakrát?" spýtal sa biely ako krieda.
Hermiona pokrčila ramenami a potom sa usmiala. Charlie sa začal neveriacky uchechtávať. Položil syna na zem a podišiel k Hermione. Objal ju.
"Tak to už z nás bude poriadna rodina," povedal a pobozkal ju.
"Len aby ti bolo jasné, týmto končíme," ukázala na svoje brucho.
Charlie sa znova začal smiať. Ešte raz Hermionu riadne zovrel v náručí. Malý Chris sa začal dožadovať pozornosti rodičov. Charlie ho zdvihol.
"Tak poviete mi, čo to znamená, že ocko skóroval? O futbale asi nehovoríte," uvažoval chlapec.
"No budeš mať bračeka alebo sestričku," odpovedal mu Charlie.
"Skôr bračeka aj sestričku," opravila ho Hermiona.
Charlie znova zbledol. Hermiona sa na jeho výraze rozosmiala. Charlie Chrisa postavil na zem.
"Už máš kam dávať svoju obrovskú lásku," pošepkala mu.
"Tá je len tvoja," povedal. "Pre nich mám odloženú ďalšiu."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 woody woody | 2. října 2014 v 17:21 | Reagovat

No P A R Á D A ! ! !
Konečně dobré zprávy po tom neštěstí...
Děkuji za celý příběh :-)

2 Emily Emily | Web | 2. října 2014 v 21:25 | Reagovat

Velký obrat :-) ale gratuluji ti k dokončení povídky, povedla se. Už se těším na další tvé nápadíčky ;) PS hrozně se mi líbí jméno Chris

3 Nikki Nikki | Web | 19. října 2014 v 12:48 | Reagovat

Gratuluji k dokončení povídky! :) Upřímně řečeno, zatím jsem ji nečetla, protože jsem právě našla tvůj blog, ale rozhodně svou chybu napravím. Ráda bych si přečetla zatím alespoň závěr, ale bylo by to hloupé, protože bych předem věděla konec - a já se raději nechám překvapit, takže začnu číst pěkně od začátku, abych se ke konci dopracovala v nějakých souvislostech :D :)

4 Šílenej Šílenej | Web | 24. října 2014 v 23:02 | Reagovat

máš kliku!!! ta "Leverage" akce na začátku byla dokonalá a konec už byla jen sladká třešnička, povedlo se ti to, pápá povídko
a teď... bude ještě někdy darebáctvo? :-D

5 siruka siruka | 28. října 2014 v 20:28 | Reagovat

Ja ziram uz jsem myslela ze to nedokoncis .Diky fakt jsi mi udelala velkou radost ;-)  :-D

6 marie marie | 5. listopadu 2014 v 7:59 | Reagovat

100 bodů pro Charlie !! Mocmocmoc hezky napsané ! :-)  :-)  :-)

7 itimich itimich | E-mail | 3. prosince 2014 v 14:29 | Reagovat

Úžasná povídka a ještě ke všemu s mím oblíbencem Charliem. Těch je opravdu málo!!!
Povídku jsem precetla téměř na jeden zátah ( jen s malou pauzou naspanek :-D  ).

Děkuji za zpříjemnění volného času. :-)

8 Nienna Nienna | E-mail | Web | 10. prosince 2014 v 16:09 | Reagovat

Veľmi vydarená poviedka, som rada, že si ju dokončila! ;-)  :-)

9 Kelly Kelly | Web | 12. prosince 2014 v 23:29 | Reagovat

poslední dobou úplně žeru pár hg/chw, takže tuto povídku začínám zbožňovat :-D moc se ti povedla :-)

10 SeleneBlack SeleneBlack | E-mail | Web | 2. ledna 2015 v 17:09 | Reagovat

Tak tomuto hovorím nááádherný koniec!! Skvelé, preskvelé!!

11 Evanesko Evanesko | 27. března 2015 v 16:54 | Reagovat

Píš ďalej aj Záškodníkov

12 mini mini | 3. dubna 2015 v 0:33 | Reagovat

krásny koniec krásna poviedka...  prečítala som to na jeden šup... síce do piatej rána ale musela som  :-) :-)

13 Wladka Wladka | Web | 4. června 2015 v 11:51 | Reagovat

oooo, ja jednoducho milujem Charlieho
neskutocne
skvela poviedka ... :D

14 rusalka rusalka | 7. srpna 2017 v 17:01 | Reagovat

Si to chceš takhle žehlit? Dobrá, ale příští povídku prosím v klidnějším duchu. Toho rozčilování a slz tu bylo už dost. :-(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama