2. kapitola - List

19. července 2015 v 2:34 | Charlie |  Minulá prítomnosť
Viem, že to trvalo dlho, ale tento rok bol pre mňa nesmierne náročný a nedokázala som to písať a myslím si, že vy by ste nechceli čítať moje citové prejavy v tej dobe.
Snáď ma dokážete pochopiť a odpustiť.
Dúfam, že teraz už to pôjde lepšie.

Charlie




Charlie sa otrávene prehodila na posteli. Pripravovala sa na vyrovnávacie skúšky, ktoré minulý rok zameškala. Všetci priatelia jej pomáhali ako mohli. Remus ju doučoval čarovanie, Nella a Melanie transfiguráciu, Sirius s Jamesom obranu a Lilly elixíry, ktoré ju čakali zajtra. Max sa len ponevieral okolo. Elixíry boli poslednou skúškou, čo ju čakala. Zatiaľ sa jej všetky skúšky podarilo spraviť bez problémov.

Celý deň mala voľno od vyučovania, aby sa mohla pripraviť. Sama v izbe sa však išla uhrýzť nudou. Vedela, že by sa mala učiť. Večer na to nebude mať čas, keďže jej Lilly prinesie horu úloh z dneška. Z vyučovania bola ospravedlnená, ale nie z domácich úloh. Problém bol však v tom, že zaspávala, len sa pozrela na prebal učebnice.

S povzdychom vstala z postele. Prezliekla sa do riflí a trička, vzala knihu a šla sa učiť do klubovne. Cestou po schodoch sa jej učebnica vyšmikla spomedzi prsty. Ako letela niekoľko schodov nižšie, vysypala sa z nej hora poznámok. S nadávkou sa dala zbierať útržky pergamenu. Asi v polovici našla obálku. Jej adresa bola napísaná neznámim písmom. Pečať bola zlomená a už sa aj odlupovala, a aj obálka bola dosť zmuchlaná, akoby z nej často vyťahovali a opäť do nej vkladali jej obsah. Charlie sa chvíľu na pergamen mračila. Rýchlo pozbierala zvyšok papierov a zbehla schody. Sadla si do kresla pred krb a vytiahla list. Dúfala, že jej možno prinesie nejaké spomienky. Začítala sa do textu, ale jediné, čo jej to prinieslo bolo šok a zmätenie. Absolútne ničomu nerozumela.

Pozrela na hodinky. O pár minút mala končiť hodina. Lilly je na aritmacii. Vyskočila z kresla, strčila si obálku s listom do zadného vrecka a vybehla smerom k štvrtému poschodiu. Na chodbu sa dostala zároveň so zazvonením. Z tried sa vyvalil dav študentov. Nebyť Lillyných ryšavých vlasov, mala by veľký problém nájsť ju.

"Lilly!" zakričala Charlie.
Dúfala, že ju kamarátka začuje, ale Lilly sa len naďalej rozprávala s nejakou byfľomorčankou. Charlie sa snažila pretlačiť k nej. Banda slizolinských piatakov mieriacich do Severnej veže ju takmer udupala.
"Hej, Evansová!" skríkla na Jamesov spôsob, keď ju Lilly takmer minula.
Lilly sa obzrela. Zbadala kývajúcu Charlie. Hneď sa ospravedlnila spolužiačke a pretlačila sa davom študentov ku kamarátke.
"Čo tu robíš? Nemáš sa učiť?" pripomenula jej.
Chrabromilčanky zastavili uprostred chodby a nechali zvyšok žiakov nech ich obchádzajú.
"Potrebujem niečo vysvetliť."
"Čo?! To nepočkalo do večera?" drdlala Lilly.
Charlie pretočila očami. Chytila Lilly za ruku a odtiahla ju k najbližšej prázdnej triede. Hneď, ako za nimi zaklapli dvere, strčila Chalie Lilly list pod nos. Lilly začala čítať a tvárila sa čoraz znepokojenejšie. Keď dočítala, vzhliadla k Charlie. Tá na ňu podvihla obočie.
"Asi by si s tým mala ísť radšej za Siriom," poradila jej Lilly.
"Nechcem ísť za Siriom. Ten sa tvári, akoby som ho kopla do rozkroku aj pri menších nepríjemnostiach. Neviem, čo by spravil, keby som za ním prišla s týmto. Asi by si vymyslel aj nemožné, len aby mi nemusel povedať pravdu. Naviac, pochybujem, že som mu toto ukázala," zamávala Charlie listom a znova si ho prezrela.
"Ale mohol by ti aspoň vysvetliť, čo sa stalo a okolnosti," namietla Lilly.
Charlie našpúlila pery.
"Premyslím si to," povedala nakoniec. "Možno si na to spomeniem sama. Len prosím ťa, nehovor o tom Siriovi," požiadala.
"Si si istá?" spýtala sa ešte znepokojenejšie Lilly. "Budem rešpektovať tvoje rozhodnutie, ale podľa mňa to takto spravíš len horšie. Sirius..."
"Sirius ma miluje a spraví všetko, čo bude v jeho možnostiach pre mňa spraviť," prerušila ju Charlie. "Ja viem, a práve toto je ten problém."
Lilly nakoniec len prikývla.
"Len... Len mi povedz, bolo to veľmi zlé?" spýtala sa ešte Charlie.
Lilly si povzdychla.
"Dosť zlé," prikývla. "Sirius sa z toho skoro zbláznil a celé to proste bolo hnusné a... proste zlé. Neviem, čo sa stalo neskôr a ako sa to medzi vami vyvíjalo, ale toto bolo veľmi zlé. Ako to vlastne celé je vieš len ty a on."
Na chvíľku sa odmlčala.
"Možno máš pravdu a naozaj bude lepšie neriešiť to zatiaľ so Siriom," dodala Lilly. "Ale neviem ti poradiť, čo máš spraviť."
"Sama neviem, čo teraz bude lepšie alebo správne. Bojím sa, že spravím presný opak," zamrmlala Charlie. "Niekedy neviem, čo je pravda a čo len fantázia. Viem, že Sirius ma miluje, viem, že ja milujem jeho, ale stále mám pocit, že to nie je úplne v poriadku."
Lilli ju objala.
"Je mi to ľúto, zlatíčko," zamrmlala Lilly. "A je mi ľúto, že ti neviem pomôcť. Ale ver mi, nakoniec sa to vyrieši a bude to presne tak, ako má byť. Sľubujem."
"Lills, už fakt neviem, čo mám robiť, aby som náhodou niečo nezničila," povedala Charlie, keď sa odtiahla.
"NIč nemusíš, Charlie, vôbec nič,"chlácholila ju. "Daj na inštinkt, ten ťa povedie. Ver tomu. Keď nevieš, ako ďalej, daj na svoje pocity. Niekde v tebe to všetko je, len to nevieš nájsť. Možno by si sa mala prestať tak úmorne snažiť."
Charlie prikývla. Chcela sa Lilly ešte na niečo spýtať, ale v tej chvíli zazvonilo a obe dievčatá poskočili zľaknutím. Úplne zabudli, že prebieha vyučovanie.
"Bež na hodinu," posúrila Charlie Lilly, "a prepáč, že som ťa zdržala."
"To je v pohode, choď sa učiť a premysli si to. Siriovi nič nepoviem."

Lilly vybehla z triedy a utekala do žalárov na elixíry. V tejto chvíli bola rada, že patrí k Slughornovým obľúbencom. Byť to transfigurácia, bez trestu by sa jej meškanie neobišlo. A mala pravdu. Na dvere učebne zaklopala takmer s desať minútovým meškaním, no Slughorn sa na ňu len usmial a poslal ju sadnúť si. S výdychom sa posadila medzi Jamesa a Siria.

"To len Evansovej môže prejsť meškanie," zamrmlal Sirius Jamesovi poza Lillyn chrbát.

Lilly na neho zazrela. Pokrútila hlavou a prezrela si pokyny na tabuli. Behom desiatich minút dobehla zameškaný čas. Počas práce premýšľala nad rozhovorom s Charlie. Vedela viac ako prezradila. Charlie jej toho dosť povedala. Nie všetko, tým si bola istá, ale vedela rozhodne viac, ako šedooký idol po jej pravici. Mrzelo ju, že klamala kamarátke, ale bola si istá, že vyzradením by nič dobré nespôsobila. Minimálne nie medzi Charlie a Siriom. Bude lepšie, keď si na to Charlie spomenie sama. Alebo možno aj nespomenie. Prvýkrát súhlasila so Siriom, že by si Charlie nemusela spomenúť na všetko.

"Lilly, zlato, je všetko v poriadku?" spýtal sa James. "Hryzieš si peru."
Lilly hneď spodnú peru pustila a usmiala sa na svojho priateľa. Bola nesmierne rada, že oni dvaja neprežívajú také nepríjemnosti ako Charlie a Sirius, a bolo jej ich preto veľmi ľúto.
"Jasné, všetko je ok," odpovedala mu. "Len som sa sústredila na prácu."
"Miešame elixír proti vyrážkam," pripomenul jej James. "Vieš ho naspamäť, bol na skúškach."
"A možno bude aj na MLOK-och. Tak sa snažím," pokrčila Lilly ramenami.
James pozrel na Siria, akoby ho žiadal o radu. Ten rovnako len pokrčil ramenami.

Charlie sa po rozhovore s Lilly vrátila do klubovne. Naozaj sa chcela učiť, ale nedokázala prestať premýšľať o tom liste. Lilly mala najskôr pravdu, že by mala dať na svoje pocity. Lenže tie jej hovorili, že toto je ten blok, čo neustále medzi sebou a Siriom cítila. Len nevedela, čo s tým robiť. Inštinkt jej nahováral, že toto by mohla byť cesta. Dostala nápad, čo robiť, no stále si tým nebola istá.
Klubovňa sa začala zapĺňať študentmi chystajúcimi sa na obed. Po chvíli prišli aj jej priatelia. Sirius sa posadil na opierku kresla a pobozkal Charlie.

"Ako to šlo?" spýtal sa a ukázal na učebnicu.
"Hm?" pozrela kam ukazuje.
Prvé, čo jej napadlo bolo, že hovorí o rozhovore s Lilly. Potom jej došlo, že sa pýta na učenie.
"V pohode, len už ma to nebaví a bolí ma zadok," drdlala Charlie.
Sirius sa zasmial.
"Určite nájdem spôsob, ako to vyriešiť," zašepkal jej do ucha.
Charlie sa na neho usmiala a provokativne podvihla obočie.
"Idem sa prejsť," oznámila a vstala z kresla. "Uvidíme sa na obede."

Jednému prvákovi zobrala pero, fľaštičku atramentu a list pergamenu. Kývla priateľom a poslala Siriovi leteckú pusu. Len čo sa otočila, si povzdychla a zahryzla si do pery. Nebola si istá, či robí dobre, ale vedela, že to musí spraviť. Inak to nemá šancu uzavrieť a byť so Siriom v poriadku a šťastná. Keď sa za ňou zatvorili portrétové dvere, zastavila, oprela sa o stenu a zatvorila oči. Znova si povzdychla. Pokrútila hlavou a pretrela si koreň nosa. Pozrela na pergamen a pero v ruke. Dala na svoje pocity a rozhodla sa. Vyrazila do Sovej veže.

---

Lucius Malfoy sedel za stolom vo svojej novej kancelárii v otcovej firme. Nenávidel tú prácu, firmu, rodinu, asi všetko. Banda smrťožrútov sa vydávala za právnickú firmu a úzko spolupracovala s ministerstvom. Nebol si istý, či mu príde trápne ministerstvo, že im to žerie, alebo otec, že si naozaj myslel, že nie je priehľadný, alebo sám Dumbledore, ktorý sa ich ani len nepokúsil dostať. Ale či smrťožrúti, či nie aj tak to neznášal. Sám bol predsa smrťožrútom. On to však neznášal všetko. Celý svoj život. A aj sám seba, lebo vedel, že si za to môže sám. Keby sa možno trochu snažil, snáď by sa mu podarilo byť šťastní. Len keby sa trochu viac snažil a chytil sa príležitosti. No jeho šťastie sa teraz najskôr na Rokforte muchluje s Blackom.

Hodil o stenu fľaštičku atramentu, ktorú držal. Nevedel či je naštvaní, alebo sa mu chce plakať. Jediné, čo ho držalo nad vodou, bola viera, že ona je spokojná.

Vstal z kresla a obliekol si kabát. Tento rok prišla zima do Londýna skoro. Ešte len začínal október a pomaly mrzlo. Počasie krásne odrazovalo jeho vnútorné rozpoloženie. Bol si takmer istý, že bude mrznúť aj v marci, keď sa mal ženiť. Narcissa presvedcila pol rodiny, aby sa so svadbou tak dlho neotálalo. Vedel si predstaviť, prečo to chcela.
Rozlúčil sa so sekretárkou a hneď za budovou sa odmiestnil na Malfoy manor. Jeho rodičia sa odsťahovali pred prázdninami a do domu sa nasťahovala Narcissa. Ani sa mu nechcelo vracať domov.

Vošiel do domu. Čakajúcemu škriatkovi hodil kabát a v obývačke si nalial pohár whisky. Hodil sa na gauč a ponoril pery do horiacej tekutiny.

"Lucius, miláčik, už si doma?" zavolala do miestnosti Narcissa.

Hneď aj vošla. S úsmevom k nemu ľadným krokom podišla. Pokúsila sa ho pobozkať na pery, ale uhol tak ďaleko, že sa jej pokus nedal považovať ani za bozk na líce. Lucius sa škodoradostne usmial. Narcisa len ťažko zastavila vzlyk.

"Dobby, prines mi poštu," skríkol Lucius.

V okamihu pred ním stál škriatok a podával mu kôpku listov. Narcissa sa zatiaľ usadila vedľa neho a začala rapotať. Lucius sa ju neobťažoval počúvať ani len na pol ucha. No mladučká blondínka svoju snahu nevzdala. Rozhodla sa, že si ho získa, aj keby ju to malo stáť život. No jediné, čo jej to prinášalo, boli bezsené preplakané noci.

Lucius sa preberal poštou a nechal svoju snúbenicu rozprávať. Vedel, že zahriaknuť ju by znamenalo, len slzavé údolie a jemu sa v tejto chvíli nechcelo vstávať z pohodlnej sedačky a odchádzať z miestnosti.

Medzi niekoľkými úradnými listami ho zaujal natrikrát preložený papier pergamenu. Bol zapečatení čarovnou pečaťou a namiesto adresy bolo na ňom len jeho meno napísané bolestne známym písmom. Takmer pred rokom mu sľúbila, že mu bude písať. Nikdy od nej, žiaden list nedostal. Až doteraz. S takmer posvätnou úctou zlomil pečať a otvoril list.

Malfoy,
neviem, aký je to pocit dostať odo mňa list, neviem ani čo čakáš, ale musela som ti napísať. Niečo sa stalo a myslím, že len ty mi môžeš pomôcť. Aj keď si nie som istá prečo by si mi mal chcieť vyhovieť, ale mám nutkanie, že sa nemýlim.

Lucius sa zamračil na pergamen. Absolútne netušil, čo mal tento úvod znamenať.

Neviem, čo sa k tebe donieslo. V marci som ochorela, alebo ako to povedať. Upadla som do bezvedomia a prebrala som sa až behom júla. Nikto nevie, čo sa mi stalo. Horšie však je, že som stratila všetky spomienky na predchádzajúci rok.

Lucia zamrazilo. Ani len netušil, že sa niečo takéto stalo. Jeho hrôzi z tejto správy sa mohlo rovnať už len šok z toho, že si nič nepamätá. Nepamätá si, ako ho pobozkala, nepamätá si čo mu povedala a už vôbec nevie, čo k nemu cítila. Zhlboka sa nadýchol a čítal ďalej.

Postupne si spomínam, ale len veľmi pomaly a útržkovito. Náhodou som našla list od teba. Za niečo sa mi v ňom ospravedlňuješ. Netuším, za čo.

Preto ti však nepíšem. Keď som list prečítala, posadol ma pocit, že niečo nie je správne. Že niečo dôležité neviem a odpovede poznáš len ty. Sama som si vedomá, že to znie čudne, ale nemôžem si pomôcť. Som presvedčená, že sa budem opäť cítiť normálne, až keď sa dozviem, čo sa stalo. Hlavne, čo sa stalo medzi nami dvomi, pretože to mi nemá kto povedať. Preto ťa žiadam o stretnutie.

Chápem, že ti tento list príde pritiahnutý za vlasy. Mne aspoň tak pripadá. Prisahám, že nejde o vtip ani nič podobné. Prídi tento piatok o šiestej do Rokwillu k Škriekajúcej búde. Budem tam čakať. Sama.

Charlotta Connorová

Lucius pohľadom plným zlosti pozrel na svoju snúbenicu. Narcissa zmĺkla uprostred vety.

"Čo vieš o tom, čo sa stalo Charlotte a prečo si mi o tom nič nepovedala?!" zrúkol.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 jeeejo jeeejo | 19. července 2015 v 20:53 | Reagovat

dakujeem krásne ???  :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama