6. kapitola - Milenka

7. listopadu 2016 v 7:00 | Charlie |  Minulá prítomnosť
Ahojte, zatiaľ mi vychádza písať podľa mojich predstáv. Držte mi palčeky :)




Lucius ešte niekoľko minút stál pred oknom a pozeral do diaľky. Snažil sa proste nerozmýšľať. Ale nešlo to.

Hovoril pravdu, nemienil sa jej vzdať, len pretože by ho ukončenie tohto vzťahu, alebo ako to nazvať, bolelo.

Áno, bude to bolieť. Ako čert. Možno ho tá bolesť aj na niekoľko týždňov vyradí. Ale o to viac si mienil teraz každú jednu chvíľu s ňou užiť plnými dúškami. Každú sekundu sa snažil vryť do pamäte. Preto aj každú noc s ňou odmietol zaspať. Len pri nej ležal, prezeral si ju, hladil ju, prečesával jej vlasy, alebo len nasával jej teplo a vôňu.

Viac ako dobre vedel, že za čas, a nebude to tak dlho trvať, sa Charlotte spamätá z tohto kolapsu po kóme a vrátia sa jej pravé pocity a bude sa chcieť vrátiť k Blackovi. City k Blackovi boli v nej veľmi hlboko zakorenené, ale nemala na ne spomienky. Nemala si svoje pocity s čím spojiť, preto ich nedokázala pochopiť a prijať. Naopak city k nemu boli teraz jednoduché. Nemali žiadnu minulosť, preto jej prišlo ľahko sa s nimi zmieriť a užívať si všetko čo s tým súvisí bez obáv. Zatiaľ sa Charlotte takto cíti lepšie.

Naozaj si začínal myslieť, že ho to potom zabije, ale nikdy by si neodpustil, keby ju teraz odmietol, len pretože je to správne a menej bolestné.

Povzdychol si. Obliekol sa. Zišiel na dolné poschodie. Prikázal škriatkovi, aby pripravil batožinu na budúci víkend a nakúpil pre Charlotte nejaké veci. Zobral si ťažký luxusný plášť a vyšiel z domu.

Premiestnil sa priamo pred Malfoy Mannor. Cez dvere prešiel práve v čase obeda. Ešte stále bol rozochvený z Charlotte. Cítil ju na sebe aj všade okolo seba. Zamieril do kúpeľne, aby sa trochu upokojil a osviežil.

Ošpliechal si tvár studenou vodou a zahľadel sa do zrkadla.
"Si masochista," oznámil svojmu odrazu.
Sucho sa zasmial. Miloval tú ženu viac ako seba.

Usušil sa a odišiel do jedálne. Sadol si na opačný koniec dlhého stola oproti Narcisse. Hneď, ako si položil na kolená obrúsok, zjavil sa pred nimi predkrm. Narcissa bola celý prvý chod a väčšinu hlavného jedla podozrivo ticho. Ale nesťažoval si. Až keď dojedal rybu, počul ako si zronene povzdychla. Nedobrovoľne zdvihol pohľad od jedla. Tvárila sa ako kôpka nešťastia. Rýpala sa v jedle a hádzala na neho kradmé pohľady. Lucius pretočil očami a vrátil sa k jedlu. Keď sa pred nimi objavil dezert, Narcissa sa konečne odhodlala prehovoriť.
"Máš milenku?" spýtala sa zronene.
"Pre toto sa rýpeš v jedle a tváriš sa, akoby si mala každú chvíľu zomrieť žialom?" spýtal sa sucho a posmešne. "Mám niekoľko mileniek," oznámil jej.
"To viem," zamrmlala.
"Tak prečo sa na to pýtaš?"
"Pred mesiacom si za mnou chodil aspoň kvôli milovaniu. Zrazu to prestalo."
"Kvôli sexu, Narcissa," opravil ju. "Keď som mal chuť a nechcelo sa mi odchádzať z domu. Číre uspokojenie," vôbec ho netrápilo, ako mladej žene ublíži.
Narcissa to prehrýzla bez náznaku rozhorčenia, len stisla pery.
"Teraz je to ale iné, cez týždeň bývaš doma, odchádzaš len cez víkend. Znížil sa snáď tvoj apetít?"
Lucius podvihol obočie. Uštipačná Narcissa, to tu ešte nebolo.
"Možno mám niečo uspokojivejšie, než obyčajný sex," odpovedal popravde.
"Kto to je?"
"Koho máš na mysli?" hral sa na hlúpeho.
"Kto je tá žena, do ktorej si myslíš, že si sa zamiloval?"
Lucius sa škodoradostne pousmial.
"Chápeš rýchlo," pochválil ju.
Narcissa len mykla hlavou.
"Prečo si myslíš, že ti to poviem. Nestojím o to, aby jej moja snúbenica," vypľul to slovo, akoby bolo jedovaté, "robila zo života peklo. Niečo ti navrhnem, Narcissa."
Pozrela na neho s podvihnutým obočím.
"Nájdi si milenca. S pekná žena, drahá," uškrnul sa, "určite sa nájde muž, ktorý sa do teba zamiluje a padne ti k nohám. Urob to, buď tak dobrá. Užívaj si jeho pozornosť. Ja si ťa zoberiem tak, či onak. Nemám na výber. Ale nemusíš trápiť svoje telo a myseľ tým, že o teba nestojím."
Odfrkla si.
"Nestojím o milenca."
"A o čo stojíš? Ja o teba nie. Ako som povedal, uspokojil som sa s tvojím telom, ale už to nepotrebujem. Mám ženu, ktorá mi poskytne aj iné rozkoše, ako telesné uspokojenie. Nepotrebujem už o teba zavadiť ani pohľadom. Skús si neubližovať."
"Si primitívny bastard!" utrhla sa Narcissa konečne.
"Pred tebou áno, máš pravdu som. Narcissa, vždy si vedela, že ťa nechcem. Prečo si myslíš, že sa to zmení, keď budeš mojou manželkou?" nečakal odpoveď. "Sprav službu mne aj sebe, a niekoho si nájdi."
Otrel si ústa servítkou, hodil ju do taniera a vstal od stola.
"Je to Charlotte Connorová?"
Lucius zastal uprostred kroku. Stuhol a stisol pery.
"O čom to hovoríš?" spýtal sa.
Zostal otočený chrbtom k nej, aby nemohla vidieť emócie na jeho tvári.
"Tou ženou, za ktorou chodíš a ktorá ti poskytuje také uspokojenie, je Charlotte Connorová. Mám pravdu? Na škole si ňou bol posadnutý."
"Už nie sme na škole, Narcissa," odpovedal Lucius odovzdane a odišiel z miestnosti.

Vyšiel o poschodie vyššie a oprel sa o stenu. Zložil hlavu do dlaní. Bolo mu jasné, že Narcissa v tom teraz bude ryť pokiaľ neobjaví pravdu. Nechcel Charlotte ohroziť. Musí ju nejako odradiť. Vedel, čo by naisto pomohlo, ale nechcel na to ani pomyslieť. Bridilo sa mu mať teraz akýkoľvek fyzický kontakt s Narcissou. Na druhú stranu mu to prišlo, akoby tým podviedol Charlotte. Nechcel, aby sa k nej Narcissa dostala, ale nevedel, ako jej v tom účinne zabrániť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Dominika Dominika | 3. února 2017 v 16:50 | Reagovat

myslis ze to tak ma byt lebo ja nie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama