7. kapitola - Večer v Paríži

14. listopadu 2016 v 7:00 | Charlie |  Minulá prítomnosť
Ďalšia kapitola pripravená


Charlie povzdychla úľavou, keď jej po ubolenom tele začali stekať kvapky horúcej vody. James ich na tréningoch nešetril a Charlie za mesiace neplánovaného zahálania úplne stratila kondíciu. Minulý týždeň z vyčerpania po tréningoch takmer zvracala. Teraz už to bolo lepšie, ale aj tak padala únavou a bolesťou. Nemienila sa však vzdať.

Rada by zostala v sprche ešte celú hodinu, keby sa zvyšok tímu nesnažil vyvaliť dvere. Charlie vypla vodu, usušila sa, zabalila do osušky a počkala kým Nella urobí to isté. Očakávala, že ich vo dverách udupe divoká spotená smečka, ale chlapci ich slušne pustili zo dverí. Ďalej už fungovala tak nejako automaticky. Preto takmer zľaknutím poskočila, keď počula svoje meno. Okamžite sa vzpriamila a so spotenou bielizňou v rukách otočila.

"Čo potrebuješ?" spýtala sa.
"Môžeme sa na chvíľu porozprávať?" spýtal sa Sirius opatrne.
"Tu?"
"Nikto tu nie je," ukázal jej.
Charlie sa rozhliadla. Mal pravdu. Za Nellou práve zacvakli dvere.
"Tak teda hovor," naznačila mu a vrátila sa k triedeniu bielizne.
"Ja... no všimol som si, že často na celú noc niekam odchádzaš."
"Do toho ťa nič nie je, Sirius," odpovedala mu bez náznaku rozhorčenia.
"Ale..."
"Ty sám si mi povedal," prerušila ho, "že keď odídem, nemusím sa už vracať."
"Chcel som sa ti za to ospravedlniť."
"Možno si tým mal začať."

Charlie k nemu vzhliadla. Sirius pozeral do zeme. V búrkových očiach sa mu zračila bolesť. Povzdychla si.
"Pozri, Sirius, viem, že to je celé bolestivé. Je to čudné, bláznivé a ja stále neviem, čo si mám myslieť, ale teraz je to takto pre mňa lepšie."
"Ako takto?" nechápal.
"Že nie sme spolu."
"Naozaj si to myslíš?"
"Práve to je ten problém. Ja ani neviem, čo si mám myslieť. Ja neviem, čo cítim ani ku komu. Strašne ma to metie. Viem, že sa to celé raz vráti, ale teraz to spôsobuje len neistotu a strach."
Chvíľu sa odmlčala. Ani on nič nepovedal.
"Myslím, že by som teraz mala spraviť za všetkým hrubú čiaru a nechať všetko samé prísť. Proste by sme sa nejaký čas nemali vídať."
Sirius konečne zdvihol pohľad.
"Aspoň nie po tej stránke. Ale bolo by príjemné, keby sme boli priatelia."
Sirius zvesil ramená. Charlie sa odvrátila. Hodila špinavú bielizeň do vreca a vybrala sa von zo šatní.
"Prepáč," povedala potichu, keď okolo neho prechádzala.
Chytil ju za rameno a zastavil ju.
"Počkám na teba," povedal pevne.
Charlie prikývla.
***
Napriek tomu, s akou istotou vyhlásila pred Luciusom, že nepotrebuje výhovorku, trvalo jej takmer celý týždeň, než si vybavila ospravedlnenie. Netrúfla si potajme utiecť zo školy na celý víkend. Nechcela si spraviť priveľké problémy. Nakoniec presvedčila mamu, aby ju na víkend vypýtala k starej mame. A starej mame napísala ľahšiu verziu pravdy. Vedala, že stará mama sa nad tým len zasmeje. Priateľom a Maxovi povedala, že ide k starej mame, a profesorke McGonagallovej predložila list od mami. Riadne si vydýchla, keď jej podpísala ospravedlnenie zo školy.

Preto v piatok chvíľu po poslednej hodine vybehla von a čakala na Lucia pred bránou na pozemky.
"Akoto že sa dnes neplýžiš preč?" spýtal sa za jej chrbtom zrazu.
Charlie úľakom poskočila. Ruka jej vyletela na hruď
"Ty blázon," udrela ho do ramena.
Lucius sa rozosmial. Charlie pokrútila hlavou a sklopila zrak.
"Pristane ti to," povedal a podvihol jej bradu prstom.
Zdvihla k nemu oči. Neodolala úsmevu.

Po rozhovore so Siriom sa jej značne uľavilo. Ale mala zrazu pocit, že potrebuje zmenu. Bolo to v nej už asi dlhšie, keď sa zrazu jeden večer rozhodla ostrihať si vlasy. Vôbec vtedy nad tým ani len nerozmýšľala a hneď mala vlasy skrátené nad ramená. Len teraz si potrebu zmeny plne uvedomovala. Šatník veľmi meniť nemohla, kvôli školským uniformám a nedostatku obchodov. Požiadala Lilly, aby jej pomohla natočiť vlasy do voľných vĺn. Neboli úplne kučeravé, ale točili sa viac, ako predtým. Pomocou elixíru vlny zafixovali, pokiaľ jej vlasy nevyrastú. Mamu požiadala, aby jej z domu poslala niekoľko červených rúžov, ktoré si dlho netrúfla nosiť. Teraz mala na krátkych zvlnených vlasoch nasadenú čiapku. Na očiach len špirálu a trochu prifarbené líčka. A pery nafarbené tmavočerveným rúžom. Oči jej vďaka tomu žiarili a pleť vyzerala, ako z porcelánu. Lucius na nej mohol oči nechať.

Charlie sa na Lucia opäť usmiala a jemne vytiahla bradu z jeho prstov.
"Kedy vyrážame?" spýtala sa.
"Hneď!"
Podal jej ruku. Charlie podvihla obočie. Chytila ho za ruku a pripravila sa na premiestnenie. Spravili dva skoky. Jeden do Londýna a druhý do Paríža. Tam ju Lucius vyviedol s uličky a ocitli sa rovno pod Eiffelovkou.
"Trochu klišé, nemyslíš?" zasmiala sa Charlie a pozrela na neho.
"Nemohol som si to odpustiť," priznal.
Odhrnul jej z tváre vlasy.
"Veľmi mi dnes pripomínaš Francúzsku. Myslel som si, že by sme mohli ísť na skorú večeru."
Charlie len pokrčila ramenami a prikývla.

Lucius ju viedol mimo hlavný bulvár všemožnými zastrčenými uličkami. Z okien domov viseli posledné muškáty, ktoré zatiaľ odolávali zime. O steny boli opreté bicykle. Ako sa obzerala, napadalo jej, aké to tam musí byť krásne v lete. Nakoniec Lucius zastavil pred drevenými dverami do domu. Vyzeral úplne obyčajne, až nudne. Lucius zaklopal. Čakali len chvíľu. Otvoril im postarší muž v livrejovanom obleku a pustil ich dnu. Prehodil niekoľko viet s Luciom. Charliena znalosť francúzštiny na to nestačila. Ale Lucius komunikoval bez problémov. Potom ich muž vyviedol na vyššie poschodia. Charlie cestou po schodoch zazrela dva salóniky. V jednom sa fajčilo a v druhom jedlo. Z oboch znel parížsky jazz a boli plné ľudí.

Ju a Lucia doviedol ešte o dve poschodia vyššie na strechu, kde bola presklená zimná záhrada. Medzi rastlinami tam bolo niekoľko stolov, ale všetky boli prázdne. Lucius jej podržal stoličku. Znova chvíľu hovoril s ich čašníkom. Charlie sa zatiaľ obzrela. Mali odtiaľ nádherný výhľad na Seinu a Eiffelovú vežu. Charlie sa nad tým musela nechtiac zasmiať.

"Toto už nie je gýčové," povedala Luciovi.
"Som rád, že sa ti tu páči," uškrnul sa.
Charlie sa na chvíľu zarazila.
"Chcel si na mňa spraviť dojem?!" obvinila ho.
Lucius sa neudržal a rozosmial sa.
"Podarilo sa mi to?"
"Je to tu krásne," uznala.
"To ma teší."
Chvíľu medzi nimi zavládlo ticho. Charlie hneď znervóznela. Nevedela o čom má rozprávať. Zrazu začali obaja naraz.
"Prosím, hovor," ponúkol ju.
"Nie, ja len že hovoríš dobre po francúzsky. Čo si chcel povedať?"
"Len som sa ťa chcel spýtať, aký bol týždeň v škole," pokrčil ramenami.
Opäť zavládlo ticho.
"Rozišla som sa so Siriom."
"Narcissa tuší, že chodím za tebou."
Opäť hovorili obaja naraz.
"Kedy sa to stalo?"
"V pondelok. Prečo na tom záleží, že o mne Narcissa tuší?"
"Pretože sa ti bude snažiť spraviť zo života peklo. Ako... Prečo ste sa rozišli?"
"Chcel sa so mnou rozprávať, keď sme boli šatniach. Nejako som sa už pred tým tak napol rozhodla, že ho požiadam o čas a priestor. V tej chvíli som sa to rozhodla zrealizovať. Potrebujem viac priestoru."
"Čo to pre teba znamená mať viac priestoru?"
Charlie sa rozhodla povedať pravdu.
"Neviem, Lucius, a potrebujem to zistiť."
Objavilo sa pred nimi predjedlo. Na chvíľu zostali obaja potichu, len jedli.
"Potrebuješ viac priestoru aj odo mňa?" odhodlal sa spýtať.
Charlie sa usmiala. Pokývala hlavou.
"Nie, nemám pocit, že by si ma obmedzoval."
"Tak sa budem snažiť to nerobiť."
Znova zavládlo ticho, počas ktorého sa pre nimi objavilo hlavné jedlo.
"Tak dobre, povedz mi, ako je to s Narcissou a tvojou plánovanou svadbou," vyzvala ho.
Až dokonca večere sa už rozprávali len o jeho vynútenom manželstve s Narcissou. O tom ako to vníma a ako sa mu do toho veľmi nechce.

Po večery ju Lucius odviedol von z reštaurácie a do najbližšej uličky, z ktorej sa dalo odmiestniť.

"Zatvor, prosím, oči," požiadal ju, než ju chytil za ruku.
"Nemusíš na mňa zase robiť dojem," zasmiala sa.
"Len to urob," usmial sa.

Charlie teda zatvorila oči a nechala sa ním premiestniť.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nathaniellka Nathaniellka | Web | 25. listopadu 2016 v 13:39 | Reagovat

Úplnou náhodou jsem narazila na tvůj blog, úplnou náhodou rozklikla tuhle kapitolu téhle povídky a... Sirius! :-D Lucius! Narcissa!
A já si pomalu začínala myslet, že blogy z HPFF se vytratily z povrchu zemského.
Omlouvám se, že nekomentuju moc k tématu, ale jsem tak nadšená! :-D Ke kapitole se bohužel budu moct vyjádřit, až přečtu těch předchozích šest, jinak by to myslím nemělo smysl. :D

2 polepetko polepetko | 21. prosince 2016 v 22:43 | Reagovat

Perfektná poviedka, veľmi sa teším, že píšeš pokračovanie :) nové poviedky, ktoré sú kvalitne napísané sú už mám pocit raritou :) len tak ďalej :)

3 Dominika Dominika | 3. února 2017 v 17:02 | Reagovat

je to hrozneeeeeeee SIRIUS+CHARLIE A NARCISSA+LUCIUS !

4 Charlie Charlie | 16. března 2017 v 12:54 | Reagovat

[1]: Najprv, veľmi pekne ďakujem za chválu a teším sa na tvoje komentáre. A teraz hlavné, správne som si všimla, že rozbiehaš blog s poviedkami? Rada si prečítam, tak daj vedieť, prosím

5 Charlie Charlie | 16. března 2017 v 12:58 | Reagovat

[2]: Veľmi sa snažím a dnes sa zase skúsim do toho obuť :-)

[3]: Ak je to hrozné, tak prosím nečítaj. Nerada uvádzam ľudí do depresie. A keď ide o tebou udaný "pairing" príbeh len začal. Buď vydrž do konca, alebo nečítaj. Že je to hrozné pod každou kapitolou dokáže napísať každý. Napíš konštruktívne, prečo to je hrozné. Tie body od teba som čítala, písala si o tom, ako som sa ja rozhodla svoj príbeh viesť a ako by si to Ty nerobila a že by si to napísala lepšie. Môžem si prosím niekde prečítať príbeh od teba, aby som sa inšpirovala?

6 Dominika Dominika | 11. května 2017 v 16:58 | Reagovat

ja som len vyjadrila svoj nazor, zostanem do konca, a prosim uz konecne pridaj dalsiu kapitolu, nepisem poviedky.

7 tomas tomas | E-mail | 29. května 2017 v 6:06 | Reagovat

Sama reklama, to sa neda citat.. Neprejdes radsej na poriadny blog na blog.eknizky.sk??

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama